Český podnikateľ v oblasti vzdelávania Ondřej Šteffl založil v roku 1995 spoločnosť Scio, ktorá vyrába a poskytuje testy pre prijímacie pohovory na vysoké a stredné školy. Služby spoločnosti dnes využíva viac ako polovica fakúlt v Českej republike. V roku 2015 sa Šteffl rozhodol vytvoriť sieť škôl s netradičným konceptom vyučovania. Dnes sú v prevádzke 4 ScioŠkoly.
Ondrej Šteffl bol jednej z mála odborníkov, ktorý dlhé roky hlásal, že škola ako inštitúcia stráca zmysel. Napriek tomu sa po dlhom váhaní jednu školu rozhodol založiť. „Ja si síce dokážem predstaviť svet bez škôl, ale takých je nás v Česku asi šesť. Ak prakticky všetci čakajú, že školy existovať vždy budú, zdalo sa nám dobré, predostrieť našu predstavu o alternatívne vzdelávania k tradičnej škole,“ vysvetlil svoje zásadné rozhodnutie Ondřej Šteffl.
Podľa tlačovej hovorkyne ScioŠkôl Markéty Majerovej vychádzajú ich školy z poznatkov pedagogiky a psychológie. Školy vzdelávajú podľa metód, ktoré sú v súlade s hodnotami školy. Patrí medzi ne sloboda, morálka, aktivita, optimizmus, odvaha a otvorenosť. Školy sa snažia zmeniť svet k lepšiemu. Vychádzajú z liberálneho a zodpovedného pohľadu na svet a človeka. Práve tieto hodnoty napomáhajú k tomu, aby bol svet lepším miestom.
ScioŠkoly sú iné
ScioŠkoly sa zmeriavajú na inovatívne vzdelávanie, ktoré českí rodičia v značnej miere vyhľadávajú. V školách sa neznámkuje, deti sa neučia v klasických triedach a učiteľa volajú „sprievodca“. Je založená na myšlienke, že každé dieťa sa chce učiť, keď má na to vytvorené dobré podmienky. Koncept ScioŠkoly podľa všetkého funguje dobre, pretože škola sa opäť rozrastá.
Podľa webu školy je pedagogika ScioŠkôl rozdelená na tri oblasti, s ktorými vo vzdelávaní pracujú: dieťa, proces vzdelávania, prostredie a najväčšiu podporu má študijná autonómia detí. Ide o schopnosť prevziať kontrolu nad vlastným učením. Sprievodcovia sa snažia deťom pomáhať nájsť vhodné spôsoby učenia, stanoviť si vlastné ciele a plánovať proces učenia. Deti sa učia praxou, robia experimenty a sprievodcovia sa im snažia ukázať zmysel učenia. Táto veľká miera zodpovednosti spoluvytvára podobu a fungovanie školy. Vyučovanie v ScioŠkolách prebieha veľmi rôznorodo. Každá škola je iná, čo platí v jednej škole, v inej nemusí. M. Majerová tvrdí, že školy majú pripraviť detíi na život o 10, 20 až 50 rokov. Heslom školy je: „Zmena je trvalý stav“.
Hodnoty, idea, pedagogické princípy a nároky na sprievodcov sú rovnaké vo všetkých školách. Vnútorné usporiadanie, organizácia a metódy sú však už na konkrétnych ľuďoch v jednotlivých školách.
Nechceli už školstvo iba kritizovať
Podľa M. Majerovej Scioškoly vznikli z mnohých dôvodov. Ten hlavný spočíva v tom, že v spoločnosti Scio dospeli do bodu, keď nechceli poukazovať na to, čo v školách nefunguje, ale vzdelávať tak, ako by sa v 21. storočí vzdelávať malo. V škole uprednostňujú pedagogický optimizmus a pedagogiku poňali liberálnym spôsobom. Pedagogický optimizmus spočíva vo viere, že deti majú chuť sa vzdelávať, dokiaľ im to niekto nevhodným spôsobom neznepríjemní. Deťom školy vytvárajú bezpečné prostredie, ktoré je vhodné pre vzdelávanie, dáva deťom dostatok podnetov a aktivít, z ktorých si môžu vybrať, čomu sa budú venovať. Spoločné je pre všetky školy to, že deti sa učia v skupinách podľa svojich záujmov a veku, čo je podľa zakladateľov školy prirodzené delenie. Ich snahou je do škôl prinášať témy z reálneho sveta, ktorým je aj svet mimo školy. Realita je podľa nich pre deti dôležitejšia ako umelé problémy.
Deti v ScioŠkolách nie sú známkované klasickými známkami a ani testované. Spätnú väzbu im dávajú sprievodcovia a ostatné deti. Podľa M. Majerovej je cieľom školy rozvíjať u detí študijnú autonómiu a prevziať zodpovednosť za svoje vzdelávanie a sebahodnotenie s tým súvisí. Ideálnym stavom je keď si dieťa svoj úspech alebo neúspech uvedomí, vyhodnotí tento stav a samo si vyžiada o ostatných spätnú väzbu.
Rozdiel medzi ScioŠkolami a ostatnými alternatívnymi školami v tom, že neustále snažia získavať ďalšie a nové know-how. Čerpajú zo zahraničných skúseností, odbornej literatúry. Škola je stále v učiacom sa procese, nechce zaostávať vo vývoji, hovorí M. Majerová.
Školstvo predstiera, že vie, čo budú žiaci v živote potrebovať, že vie, ako ich to naučiť a že to žiaci na konci školy vedia. Je to rovnaká pravda ako to, že v Potemkinových dedinách sa dá bývať. V Scioškole sme k sebe otvorení."
- Ondřej Šteffl
Kto sa môže stať sprievodcom?
Ak sa niekto chce stať sprievodcom (učiteľom) školy musí sa dostatočne pripraviť. Prvou úlohou je vypracovanie projektu na vyučovanie. Ďalším krokom je osobný pohovor a práca s deťmi v ScioŠkole. Posledné slovo pri výbere má zakladateľ školy Ondřej Šteffl.
Rodičia sú v kolobehu školy dôležitou súčasťou, pretože majú podiel na výchove a vzdelávaní detí. Takisto sú v kontakte so sprievodcami školy. V rámci školy fungujú aj skupiny PRD – sprievodca, rodič, dieťa, ktoré sa schádzajú v pravidelných intervaloch, aby sa informovali o tom, čo deti potrebujú a mohli efektívne pôsobiť na vzdelávanie dieťaťa. Školy usporadúvajú rôzne besedy, na ktorých sprievodcovia a deti zdieľajú svoje skúsenosti. Verejnosť má prístup na rôzne akcie škôl a má k dispozícii magazín Perpetuum.
Hlavným aktérom učenia sa je dieťa. Je to aktívny proces a v každom dieťati prebieha inak. Deti sa učia aktívnym skúmaním, praktickým a teoretickým. Sprievodca nie je tým, kto dieťa do učenia tlačí, ale ani dieťa nezabáva. Učením ho sprevádza a prenáša aktivitu na dieťa. Škola kladie pred deti výzvy, ktoré spočívajú aj v takých výzvach, ktoré im kladú prekážky a nútia ich prekonávať svoje limity. Zlyhanie a chyby vytvárajú priestor na ďalšie učenie a rozvoj. Pre učenie a rozvoj je dôležité prostredie s dostatočným prístupom k informáciám, plné podnetov a výziev, s dostatkom sociálnych kontaktov s inšpiratívnymi ľuďmi, ktorí sú príkladom. Ak dieťa vyrastá v prostredí, v ktorom sa nikto nerozvíja, tak ono samo sa nebude rozvíjať. Najsilnejší je preň vzor, preto aj sprievodcovia by mali byť tými vzormi.
