Možnosti domáceho vzdelávania sa na Slovensku pomaly stávajú pre rodičov a ich deti dostupnejšie. Rastúci záujem rodičov je reakciou na štátne vzdelávanie, ktoré napriek reformným snahám zlyháva a stále nedokáže plniť potreby mnohých rodičov a detí. Homeschooling prináša potrebnú sebareflexiu a príležitosť, aby rodičia, ktorí chcú pre svoje deti alternatívu, túto možnosť mali. Domáce vzdelávanie je pre mnohých cestou radosti z učenia a zároveň napĺňania ich špecifických potrieb.
Nie všetci však môžeme svoje deti vzdelávať doma. Mnoho rodičov vie, čo je pre ich deti správne a dobré, ale nemajú možnosti a vzdelanie, aby mohli svoje deti vzdelávať doma. Jednou z preferovaných možností sú aj komunitné školy. Sú to zariadenia, ktoré ponúkajú rozmanitosť v prístupoch k deťom. Komunitné školy sú otvorené deťom všetkých vekových kategórií. Od predškolského veku až po základnú školu. Stredoškolské vzdelávanie v nich neprebieha. Štruktúra školy je navrhnutá tak, aby podporovala rozvoj ich potenciálu. Školy sa tiež zameriavajú na rozvíjanie sociálnych zručností detí, ale aj kognitívne vzdelávanie. Mnohé spolupracujú so štátnymi školami, ktoré sú naklonené alternatívam a poskytujú im odbornú pomoc.
K novej alternatíve vzdelávania rodičov privádza sklamanie detí z tradičných škôl
Aj Paulína Čalfová založila komunitnú školu Školička najmä preto, aby poskytla svojim deťom taký priestor na vzdelávanie, v ktorom by sa cítili dobre a bezpečne. „Za príbehom Školičky je najmä hľadanie formy vzdelávania, ktorá by bola prirodzenejšia pre život dieťaťa, no zároveň by viedla deti k hlbšiemu porozumeniu učiva. Keď moja dcéra nastúpila s veľkým očakávaním do bežnej školy, sprvoti nadšená, no postupne stále viac a viac sklamaná a demotivovaná, bolo mi veľmi ľúto, že potenciál, ktorý v sebe mala, sa nerozvíjal a naviac v jej ranom detstve strácala prirodzenú radosť. V tom čase som bola presvedčená, že musí existovať nejaké riešenie pre našu situáciu. Ešte som, podobne ako mnoho rodičov, nevedela, že je možné, aby aj zdravé dieťa mohlo mať individuálne vzdelávanie. Postupom času som sa k týmto informáciám dostala a za podpory manžela a rovnako zmýšľajúcich učiteľov, sme sa rozhodli urobiť kroky k založeniu našej Školičky,“ vysvetľuje Paulína.
Rodičia flexibilne formujú vzdelávanie svojich detí
To, ako bude vyzerať koncepcia komunitnej školy, v mnohom závisí aj od rodičov, ktorí sa chcú aktívne zapájať do chodu školy. Spoločnou črtou týchto rodičov je podľa Paulíny Čalfovej túžba poskytnúť svojmu dieťaťu „školské“ prostredie, v ktorom sa na ich dieťa pozerá osobitne, kde je dieťa prijaté také, aké je a ktoré je dostatočne stimulujúce k tomu, aby dieťa prosperovalo a rozvíjalo sa celistvo. Súčasťou našej školy sú rodičia, ktorí sa za neboja prevziať neštandardnú zodpovednosť v oblasti vzdelávania za svoje detí a v istom zmysle idú proti prúdu väčšiny.
Prvoradým cieľom komunitnej školy je podľa P. Čalfovej vytvoriť deťom priestor, v ktorom učitelia reagujú na potreby komunity – rodičov v oblasti vzdelávania. Školy ponúkajú veľkú rozmanitosť nielen vo výmene vedomostí medzi žiakom a učiteľom. Učiteľ je kľúčový najmä na prvom stupni. Stáva sa pre deti vzorom a druhým rodičom, keďže s nimi trávi podstatnú časť dňa. Na učiteľov v komunitných školách sú kladené vysoké nároky a pracovné nasadenie. „Učiteľa vyberáme s takou vážnosťou, akoby sme pre deti vyberali náhradných rodičov. Jeho vzťah k deťom, empatia, zručnosť vo vedení skupiny detí, dôslednosť a láskavosť sú mimoriadne dôležité. V pohľade na etické a morálne hodnoty by tím učiteľov mal byť v zhode. Očakávanie tvorivého spracovania učiva, ktoré je potrebné pretaviť do jazyka určeného deťom, je úplne prirodzený,“ dodáva P. Čalfová.
Ak by sa aj rodičia rozhodli svoje deti vzdelávať doma, tak si musia naštudovať zákon, čo im umožňuje a v čom im zväzuje ruky. Legislatívne pozadie komunitnej školy vysvetľuje zakladateľka P. Čalfová: „Naša Školička nie je zaradená do systému škôl. Deti sú zapísané na partnerských školách, kde majú povolené individuálne vzdelávanie. Náš zákon o individuálnom vzdelávaní stanovuje, že ak rodič nemá príslušné vzdelanie (učiteľstvo 1. až 4. roč.), nemôže garantovať vzdelávanie svojho dieťaťa, no v takom prípade môže o garanciu niekoho požiadať, kto ju prevezme. My poskytujeme garanta vzdelávania, ktorý sa deťom môže venovať dennodenne. Deti na prvom stupni majú komisionálne preskúšanie na konci 1. a 2. polroka šk. roka na ich kmeňovej škole, ktorá im na základe zvládnutia testov, ústnej skúšky a dialógu s našim pedagógom vydá vysvedčenie. Vďaka prístupu škôl, s ktorými spolupracujeme, sa komisionálne preskúšanie stáva pre deti kladným zážitkom a neboja sa, hoci si uvedomujú ich dôležitosť. Deti, ktoré sú už na druhom stupni a využívajú priaznivý zákon o individuálnom vzdelávaní u našich susedov v ČR. Majú okrem komisionálneho preskúšania k dispozícii rôzne online testy v priebehu celého školského roka."
Komunitné školy siahajú po deťmi obľúbených metódach učenia ako Hejného metóda vo vyučovaní matematiky, montessori pedagogike alebo vysoko-efektívnom učení. V školách skutočne orientovaných na deti nezačínajú deti deň tým, že si sadnú do lavíc, ale začínajú ho ranným kruhom. Deti sa podelia o svoje zážitky, porozprávajú sa alebo riešia problémy svojej triedy. V súčasnosti sa upúšťa od bežného známkovania. Tento trend je síce pomalý, ale je zahrnutý aj v pripravovanej reforme. Podľa P. Čalfovej sú v jej škole deti hodnotené slovne a učitelia ich vedú k sebahodnoteniu. „Deti neznámkujeme, pretože sme zameraní na cieľ. Niektoré deti do cieľa prídu skôr, niektoré potrebujú trošku dlhší čas na osvojenie učiva, ale ak im ho poskytneme, učivo zvládnu a majú z neho radosť“.
Komunitných škôl je na Slovensku viac
Medzi takéto školy patrí aj známa Škola v Zaježovej. Bola obnovená v roku 2007 s podporou o. z. Živica. Patrí medzi najmenšie školy na Slovensku. Okrem rodinnej atmosféry poskytuje žiakom možnosť prispôsobiť vzdelávanie ich potrebám. Na vyučovaní sa okrem učiteľky podieľajú aj rodičia, ktorí sú zapojení do celkového chodu školy od upratovania až po manažment.
Jednou z najznámejších komunitných škôl je aj bratislavská Edulienka, ktorá sa nedávno dostala aj medzi 15 finalistov ceny Generácia 3.0 najlepších vzdelávacích projektov na Slovensku. Deti sa v nej učia vo vekovo zmiešaných skupinách. Učenie je zamerané na hodnoty a rešpektuje nielen deti, ale aj rodičov. Škola podporuje motiváciu a zodpovednosť detí za vlastné vzdelanie, je príkladom pre vzdelávací model domáceho vzdelávania detí. V domácich skupinách sú žiaci vo veku 6-12 rokov. Edulienka je výnimočná v tom, že pomáha ľuďom, ktorí majú záujem založiť si vlastnú vzdelávaciu skupinu a poskytuje im tím skúsených pedagógov.
Doma vzdelávaných detí je stále len zopár
Hoci môže byť domáce vzdelávanie na vysokej úrovni, na takýto nekonvenčný krok si trúfne stále iba málo rodičov. Webová stránka www.domacaskola.sk uvádza štatistiku o žiakoch v domácom vzdelávaní zo školského roka 2013/2014. OZ Domáce vzdelávanie na Slovensku oslovilo rodičov 30 detí v 18 rodinách. Podľa zistenia 93 % takto vzdelávaných detí prospelo s vyznamenaním. V tomto školskom roku 40 % prvákov bolo vzdelávaných doma, v nasledujúcich ročníkoch sa počet postupne znižoval. 87 % detí nemalo diagnostikovanú žiadnu poruchu a 93 % netrpelo poruchou pozornosti alebo učenia. 13 % detí malo Aspergerov syndróm, u 7 % sa prejavila porucha pozornosti alebo učenia. Z týchto detí bolo 17 % diagnostikovaných ako mimoriadne nadaných. Medzi voľnočasovými aktivitami doma vzdelávaných detí prevažoval hudobný krúžok alebo stretávanie sa s kamarátmi. Rodiny, ktoré si deti vzdelávajú samé, žijú prevažne v meste 61 %, 33 % rodín má tri deti, 22 % má dve deti a takisto 4 deti. Podľa tohto prieskumu všetky deti žili v úplnej rodine a v 93 % mal 1 rodič stabilný príjem. 94 % rodín by chcelo pokračovať v domácom vzdelávaní aj na druhom stupni. V týchto rodinách prevažuje vysokoškolské vzdelanie rodičov u otca aj matky.
Domáce vzdelávanie nezmení školstvo na Slovensku od základov. Prináša však potrebnú alternatívu a možnosť úniku pred vzdelávacím systémom, ktorý v niektorých žiakoch ubíja záujem vzdelávať sa a nedokáže reagovať na ich potreby. Vznik týchto typov škôl si môžeme vysvetliť tak, že nám nie je ľahostajné, akú školu bude naše dieťa navštevovať a ako bude vzdelávané. Často spomínaný individuálny prístup ku každému žiakovi nemôže byť plnohodnotne naplnený v triede s viac ako 20-timi žiakmi, pričom niekoľko z nich má individuálne vzdelávacie potreby.
