Články: Pre študentov
O projekte

 

Prečo potrebujú deti veľa spať? 7 najdôležitejších dôvodov, ktoré by ste mali poznať

Lenka Nezbedová
Autor článku
Foto: Bigstock
Spánok detí pomáha ich zdravému vývinu. / Foto: Bigstock

Spánok nie je len časom, kedy naše telo oddychuje. Je to magický čas, kedy sa v ňom deje množstvo procesov. Kto nedáva spať deti načas, určite si mnohé z negatívnych dopadov nedostatku spánku neuvedomuje. Čo všetko sa deje, keď deti spia?

 

1 | Spánok podporuje rast

Ak u vás večierka doteraz nehrala zásadnú rolu a vaše dieťa je svojím vzrastom na chvoste celej triedy, možno vám práve začne svitať, kde mohla nastať chyba. Deti totiž počas spánku rastú a nie sú to len povedačky starých báb, že sa cez noc dieťa zväčšuje. Rastový hormón sa naozaj produkuje v tele dieťaťa hlavne počas spánku. A hoci to, samozrejme, nie je jediný faktor, ktorý ovplyvňuje výšku dieťaťa, experti odhadujú, že až 75 percent rastového hormónu sa tvorí práve počas spánku. Ak teda vaše dieťa nespáva dostatočne veľa, len ťažko môže dosiahnuť maximum svojho rastového potenciálu.

 

2 | Spánok ovplyvňuje váhu

Deti, ktoré spávajú málo, trpia nadváhou alebo sa stávajú obéznymi, a to všetko začína už v ranom veku. Štúdia Detskej nemocnice Penn State ukázala, že ak sú rodičia poučení a vedia odlišovať hlad dieťaťa od iných stresujúcich situácií a utíšia dieťa bez kŕmenia (použijú napr. techniku vzatia do náručia a hojdania), tak ich deti dokážu lepšie spávať a trpia menej často nadváhou.

Počas posledných 20 rokov už množstvo štúdií na viac ako 50 tisíc deťoch potvrdilo súvislosť medzi vzrastajúcim rizikom obezity a nedostatočným spánkom. Jedna zo štúdií napríklad zistila, že ak deti v 30 mesiacoch nespávali dostatočne veľa, predpovedalo to ich obezitu v 7 rokoch. Vedci majú hypotézu, že spánkový deficit ničí v mozgu časť hypotalamus, ktorý je zodpovedný za reguláciu chuti do jedla a energetický výdaj.

Experti si myslia, že tento problém je ako snehová guľa. Vyčerpané deti totiž jedia inak ako tie dobre oddýchnuté. Ak jedia akurát, tukové bunky tvoria hormón leptín, aby povedali mozgu, či ich je dosť a či sú dosť veľké. Leptín nám teda signalizuje, aby sme prestali jesť a ak je všetko v rovnováhe, telo ho počúvne. Nedostatok spánku môže tento proces narušiť a mať dopad na produkciu leptínu. Preto nevyspaté a unavené deti pokračujú v jedení. Ich mozog nepočuje, že tuku majú dosť.  

 

3 | Spánok pomáha bojovať proti chorobám

Ak vám mama hovorievala, že najlepším liekom na chorobu je spánok, mala pravdu. Nemeckí vedci potvrdili, že spánok napríklad pomáha telu bojovať s chrípkou. Zdá sa, že spánok posilňuje určité bunky zodpovedné za imunitu a zvyšuje ich šance ničiť bunky, ktoré sú infikované vírusom. Ak teda chcete posilniť odolnosť detí voči chorobám, mali by ste zabezpečiť, aby spávali čo najviac a mali čo najmenej stresu.

 

4 | Spánkom predchádzate zraneniam

Určite ste to spozorovali niekedy už aj sami na sebe, ak ste nespali dostatočne veľa, že ste vybuchli na deti, partnera alebo kolegov v práci. Ak sú deti nevyspaté, sú rovnako impulzívnejšie, ale navyše aj nemotornejšie. V dôsledku toho im hrozia úrazy. Jedna čínska štúdia zistila, že deti, ktoré spali menej, napr. školáci spali menej ako 9 hod., tak boli častejšie ošetrovaní v dôsledku zranení. Ukázalo sa tiež, že 91 percent detí, ktoré mali dve a viac zranení v priebehu 12 mesiacov, mali 9 a menej hodín nočného spánku denne.

Rovnaký záver priniesli v štúdii, ktorá skúmala zranenia mladých atlétov, ktorí spávali približne 7 hodín. Tí, ktorí spávali menej ako 8 hodín, mali takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť zranenia v porovnaní so športovcami, ktorí spávali v noci potrebných 8 – 10 hodín.

 

5 | Spánok podporuje pozornosť

Deti, ktoré spia pravidelne menej ako 10 hodín vo veku do 3 rokov, majú trikrát častejšie sklony k hyperaktivite a problémom s impulzivitou do 6 rokov. Deti, ktoré nemajú dostatok spánku sú impulzívnejšie a ľahko vyrušiteľné dokonca aj vtedy, ak nemajú ADHD. Nikto nevie, ako veľa detí je diagnostikovaných nesprávne práve kvôli zlým spánkovým návykom detí. V jednom z výskumom robenom na predškolákoch sa ukázalo, že stačí aj tak málo ako 27 minút spánku navyše za noc a dokáže to pomôcť deťom ľahšie ovládať svoje nálady, impulzy a schopnosť sústrediť sa na domáce úlohy.

Národná spánková nadácia na svojom webe uvádza, že ADHD je často spájané so spánkovými problémami. Zároveň však odborníci upozorňujú, že nedostatočný spánok u detí sa občas zamieňa za ADHD aj u zdravých detí. „Tieto deti môžu byť rovnako náladové, emocionálne výbušné, alebo agresívne ako dôsledok ospalosti.“   

Marc Weissbluth vo svojej knihe  Healthy Sleep Habits, Happy Child píše, že „spánok je zdrojom sily, ktorá drží vašu myseľ v pohotovosti ale aj pokojnú. Počas každej noci či zdriemnutia spánok dobíja v mozgu baterky. Spánkom rastie sila mozgu presne tak, ako zdvíhanie činiek buduje silnejšie svaly, pretože spánok dobre podporuje schopnosť udržať pozornosť a dovoľuje vám fyzicky relaxovať a byť mentálne v pohotovosti v rovnakom čase. Vtedy ste na tom najlepšie.“

 

6 | Spánok pomáha srdcu

Experti tvrdia, že deti v pubertálnom veku, ktoré spávali menej ako 7 hodín denne počas noci, mali tendenciu mať viac telesného tuku, zvýšený krvný tlak a horšiu hladinu cholesterolu. To všetko je podľa nich zlým signálom pre ľudské srdce.

Toto rovnako platí aj u mladších detí. U detí, ktoré majú poruchy spánku zostáva glukóza v krvi a kortizol na vysokej úrovni aj počas noci. Obe sa pritom spájajú s vysokým štádiom cukrovky, obezity a srdcovo-cievnych ochorení.

 

7 | Spánok zlepšuje učenie i pamäť

Spánok pomáha pri učení deťom každého veku a rovnako aj dospelým. Hoci dieťa vyzerá počas spánku pokojne, jeho mozog je významne zaneprázdnený celú noc. Vytvárajú sa v ňom spojenia medzi ľavou a pravou hemisférou na základe všetkého, čo počas dňa zažilo – čoho sa dotýkalo, voňalo, videlo, cítilo. Len ak máme obe hemisféry symetrické a dobre prepojené, dokážeme maximalizovať naše učenie, pamäť a kreativitu.

Spánkoví experti prišli na to, že nielen nočný spánok, ale aj zdriemnutie počas dňa má na ľudský mozog magické účinky. Neurologička Rebecca Spencer na University of Massachusetts Amherst skúmala, ako poobedný spánok ovplyvňuje pamäť detí, správanie a tiež emócie predškolákov. Výsledky jej výskumu preukázali, že poobedný spánok má vážny dopad na posilnenie pamäte a tiež osvojovanie si nových informácií u najmenších detí. Podľa jej zistení poobedný spánok pomáha deťom lepšie si zapamätať, čo sa v škôlke učili.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Spánok detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.