Posttraumatická stresová porucha u detí. Čo sa pod ňou skrýva?

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je problém duševného zdravia. Môže postihnúť aj deti.
Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je problém duševného zdravia. Môže postihnúť aj deti. / Foto: Bigstock

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je problém duševného zdravia. Môže postihnúť ľudí všetkých vekových kategórií. Často používame slovo „traumatický“, keď opisujeme veľmi stresujúce životné udalosti. „Trauma“ sa definuje ako emocionálna reakcia človeka na extrémne negatívnu (znepokojivú) udalosť. Dospelí však určite nie sú jediní, ktorí môžu zažiť posttraumatickú stresovú poruchu po tom, čo prešli traumatickou udalosťou. Deti a dospievajúci môžu zažiť rovnaké emocionálne problémy a behaviorálne symptómy tejto poruchy ako dospelí. Hoci existujú špecifické klinické kritériá, ktoré musia byť splnené, aby bola u dieťaťa presne diagnostikovaná PTSD, existuje množstvo vecí, ktoré môžu rodičia, všímať u dieťaťa, ak majú podozrenie, že by dieťa mohlo bojovať s touto poruchou.

 

Čo spôsobuje Posttraumatickú stresovú poruchu u dieťaťa?

Traumatická udalosť, ktorá spúšťa PTSD, môže byť:

  • Niečo, čo sa stalo dieťaťu.
  • Niečo, čo sa stalo niekomu blízkemu dieťaťu.
  • Niečo, čo dieťa videlo.

 

Najčastejšie známky toho, že dieťa mohlo prejsť traumatickou udalosťou

  • Úzkosť, ktorá sa môže objaviť napríklad vo forme nervozity, podráždenosti, zlej koncentrácie, zmeny nálady, „nočných desov“ alebo záchvatov paniky.
  • Emocionálne výbuchy alebo nálady, ako je hnev alebo smútok.
  • Fyzické príznaky sa môžu prejaviť ako rýchly tlkot srdca, únava, bledosť alebo letargia, sebapoškodzovanie.
  • Rizikové správanie – sexualita, zneužívanie návykových látok, disociačné tendencie.

Rovnako ako u dospelých je bežnejšie, že sa u niekoho rozvinie PTSD po traumatickej udalosti, keď už prekonal predchádzajúcu traumatickú udalosť. 

 

Ako sa diagnostikuje Posttraumatická stresová porucha u dieťaťa?

Nie každé dieťa alebo dospievajúci, ktorý prejde traumou, dostane PTSD. Táto porucha je diagnostikovaná iba vtedy, ak príznaky pretrvávajú dlhšie ako 1 mesiac a negatívne ovplyvňujú život dieťaťa a jeho fungovanie. U pacientov s PTSD symptómy najčastejšie začínajú do 3 mesiacov po traumatickej udalosti. Môžu však začať aj o mesiace či roky neskôr. Detský psychiater alebo psychológ môže diagnostikovať túto poruchu. 

 

Ako sa lieči Posttraumatická stresová porucha u dieťaťa?

Liečba závisí od príznakov, veku a celkového zdravotného stavu dieťaťa. Závisí to aj od závažnosti stavu. PTSD sa dá liečiť. Veľmi dôležitá je včasná diagnostika a liečba. Môže zmierniť príznaky, zlepšiť normálny vývoj dieťaťa a kvalitu jeho života. Liečba môže zahŕňať:

  • Kognitívno-behaviorálnu terapiu, kedy sa dieťa učí zručnostiam zvládnuť svoju úzkosť a zvládnuť situáciu, ktorá viedla k PTSD.
  • Terapiu hrou.
  • Medikamentóznu liečbu, ktorá je niekedy nevyhnutná.

 

Zotavenie sa z PTSD sa líši. Niektoré deti sa zotavia do 6 mesiacov. Iní majú príznaky, ktoré trvajú oveľa dlhšie. Zotavenie závisí od vnútorných síl dieťaťa, schopností zvládať situáciu a schopnosti odraziť sa. Je to ovplyvnené aj úrovňou podpory rodiny. Pri liečbe zohrávajú veľmi dôležitú úlohu rodičia a blízki.

Je nevyhnutné naučiť dieťa, ako požiadať o pomoc, keď ju potrebuje. Dospelí, ktorí dostávajú takéto požiadavky, by mali počúvať a modelovať efektívne zručnosti pri riešení problémov s dieťaťom, ktoré zdôrazňujú kontrolu, ktorú má mládež, a možnosti, ktoré môže urobiť, aby si vybudoval vnútorné miesto kontroly. Dôležitou súčasťou toho je naučiť dieťa, ako identifikovať a vhodne vyjadrovať svoje pocity už od útleho veku.

 

Tipy na starostlivosť a podporu dieťaťa s Posttraumatickou stresovou poruchou

Hoci nemôžete vždy zabrániť vašim deťom v traumatických zážitkoch, existujú určité veci, ktoré môžete urobiť, aby ste pomohli svojmu dieťaťu nájsť podporu a zdroje, ktoré potrebuje na uzdravenie. 

  • Priznajte, že udalosť sa stala. Predstierať, že je všetko normálne, dieťaťu nepomôže. Je dôležité, aby dospelí hovorili o ťažkostiach a znepokojujúcich spomienkach priamo s dieťaťom. Rozprávanie sa s dieťaťom vám môže nesmierne pomôcť, ale určite to robte so súcitom a bez nátlaku, buďte si istí, že nemusí hovoriť, ale vy môžete počúvať, kedykoľvek bude pripravené.
  • Buďte oporou a získajte poradenstvo pre dieťa či dospievajúceho, ktorí videli alebo prešli traumatickou udalosťou.
  • Berte všetky príznaky depresie a samovraždy veľmi vážne.
  • Doprajte svojmu dieťaťu pocit bezpečia.
  • Dodržiavajte rutiny čo najviac. Uprostred chaosu a zmien rutiny uisťujú deti, že život bude opäť v poriadku.
  • Pomôžte deťom zabaviť sa. Povzbudzujte deti, aby robili aktivity a hrali sa s ostatnými. Rozptýlenie je pre nich dobré a dáva im pocit normálnosti.
  • Vzdelávajte sa o príznakoch a symptómoch, ktoré sa môžu prejaviť v rôznych štádiách vývoja. Deti často nechcú otvoriť svoje skúsenosti kvôli pocitom viny a hanby. Tým, že si všimnete správanie alebo symptómy, ktoré sa pre vaše dieťa zdajú odlišné alebo mimo normy, môžete deťom vytvoriť príležitosti, aby otvorili svoje skúsenosti.
  • Využívajte upokojujúce aktivity a nástroje na relaxáciu.
  • Vyhľadajte lekársku pomoc.
Zdieľať na facebooku