Články: Pre študentov
O projekte

 

Psychologička radí, ako zvládnuť obdobie izolácie počas koronavírusu

Kornélia Ďuríková
Autor článku
Foto: Bigstock
Ako zvládnuť obdobie izolácie počas pandémie / Foto: Bigstock

Autorka je psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.

 

Ocitli sme sa v situácii, kedy  v spoločnosti intenzívnejšie pociťujeme strach, úzkosť alebo odmietanie. Ovládli nás základné ľudské reakcie vychádzajúce z pocitu ohrozenia. Kedysi to bol mamut, ktorý nás naháňal, dnes je to neviditeľný vírus. Ako zvládnuť toto obdobie? Čo robiť, aby sme si udržali zdravú myseľ a naše správanie bolo pod kontrolou?

 

Reakcia útok alebo uteč je prirodzenú reakciou človeka na nebezpečenstvo. Ide o prejav stresu, ktorý má svoj historický význam a vďaka nemu sme ako ľudia prežili. Kedysi sme takto  reagovali na predátora, napríklad mamuta a to, že sme utiekli či zaútočili nám zabezpečilo prežitie. Dnes nás nenaháňa dravý predátor, ale nepoznaný tichý vírus COVID-19. V tele nám však spúšťa rovnakú stresovú reakciu, a preto je vhodné v tejto situácii využiť všetky vedomosti, ktoré máme o zvládaní stresových  situácií.

 

Ako reagujeme na nové nepoznané situácie?

Súčasná situácia prináša veľa emócií a môže byť stresujúca tak pre jednotlivcova ako aj pre celé komunity. Každý z nás reaguje v strese inak. Emocionálny dopad pocitu ohrozenia na človeka závisí od niekoľkých faktorov.

Asi najdôležitejšiu úlohu hrá to, aký typ človeka sme. Aký máme temperament, vlastnosti, aké sú naše hodnoty, názory, či svetonázor. Niekto z nás je citlivejší, alebo sme zdedili gény, ktoré nás predurčujú k tomu, že sme úzkostnejší, viac sa bojíme. Iní sme zasa odolnejší, lepšie sa vieme adaptovať na zmenu a strach až tak neprežívame.

Dôležitú rolu hrá aj to, aké životné skúsenosti máme. Či sme človek, ktorý prežil veľa prekážok a zvládol ich. Prípadne, či už niečo podobné zažil. Úlohu hrá aj to, či sme zažili životnú traumu alebo intenzívny strach spojený napríklad s chorobou. Je totiž predpoklad, že tí, ktorí už niečo podobné zažili, môžu toto obdobie prežívať citlivejšie. Podstatné ale je, ako konkrétnu udalosť spracovali, alebo v akej fáze sa nachádzajú.

Ďalším faktorom je aj prístup k informáciám. Z akých informácií vychádzame, čo a kto sú naše zdroje. Či sa opierame viac o fakty, alebo sa spoliehame na emotívnejšie správy.

 

Médiá môžu naše prežívanie zhoršovať

Veľkú úlohu v prežívaní ľudí zohrávajú aj médiá a to tým, ako zverejňujú informácie o šírení nákazy a priebehu ochorenia. Či dominujú informácie podporujúce strach a stres, alebo sa prezentuje aj nádej, odvaha, empatia, pokora a iné silné a optimistické stránky spoločnosti. Väčšina médií sa zatiaľ po celom svete sústredí na šírenie strachu a negatívnych informácií, hoci už existuje množstvo vyliečených ľudí, ktorí ochorenie zvládli bez vážnych ťažkostí.

 

Na koho môže súčasná situácia doľahnúť najviac?

Najviac ohrozenými skupinami z pohľadu mentálneho zdravia sú ľudia, ktorí už psychické problémy majú. Na nich môže súčasná situácia doľahnúť ešte viac a prechodne sa im môže stav zhoršiť. Preto je dôležité sledovať ich stav a v prípade potreby kontaktovať odborníka, s ktorým už spolupracujú.

 

Veľmi ohrozenou skupinou sú lekári, sestričky, zdravotní pracovníci, laboranti, dobrovoľníci. Všetci tí, ktorí pomáhajú pri riešení situácie spojenej s koronavírusom, sú vystavení veľkému tlaku, vyčerpaniu a vyhoreniu. Ich nasadenie je v tomto období výrazne intenzívnejšie ako štandardne. Majú veľkú zodpovednosť, málo času, veľa práce a málo priestoru na regeneráciu. Treba na nich myslieť a snažiť sa ich podporiť, ako sa len dá. 

 

Ďalšou ohrozenou skupinou sú deti, lebo ešte nevedia úplne racionálne vyhodnotiť situáciu, v ktorej sa ocitli. Sú krehké, vo fáze vývinu a zásadne sa im narušil stereotyp. Nemajú dostatok životných skúsenosti ani vedomostí. Ich psychická odolnosť sa ešte len formuje. Hlavnými sprievodcami celého obdobia sú pre nich predovšetkým ich rodičia. To ako práve oni reagujú na stresovú situáciu, aké copingové statégie používajú, ako sú vnímaví k otázkam a potrebám detí. Najdôležitejšie je im poskytnúť pocit istoty a bezpečia.

 

Prejavy správania a reakcie ľudí počas obdobia šírenia koronavírusu:

  1. strach a úzkosť spojené s vlastným zdravím a zdravím svojich blízkych;
  2. zhoršenie spánku;
  3. zmeny v stravovaní (strata chuti alebo naopak intenzívne jedenie);
  4. zhoršenie koncentrácie;
  5. zhoršenie chronických zdravotných problémov;
  6. intenzívnejšia konzumácia alkoholu, cigariet a iných drog.

 

Čo robiť a ako zvládnuť obdobie neistoty

1. Dajte si odstup a prestávky od informácií o šírení vírusu COVID-19. Vyhýbajte sa prehnanému sledovaniu správ v médiách. Nezisťuje každú chvíľu, čo je nové, koľko ľudí pribudlo s pozitívnymi výsledkami a kde, čo všetko sa mení, čo všetko hrozí, čo sa udialo v rôznych kútoch sveta. Dodržiavajte základné pravidlá nariadené autoritami, priebežne sa informujete, no neťukajte do mobilov či počítačov každú chvíľu.
 

2. Starajte sa o seba - svoje zdravie, telo a dušu

  1. Pohyb - Aktuálna izolácia nám možno narúša naše zaužívané zvyky o pohybe, či starostlivosti o seba, ale je to riešiteľné. Každý z nás vie, aké má možnosti, no pohyb na čerstvom vzduchu, alebo aj domáca fyzická aktivita nám určite prospeje. Cieľom pohybu je vyplavenie z tela a spracovanie stresových hormónov, ako adrenalín a kortizol, no tiež neopúšťanie sa, neprepadávanie depresii a úzkosti.
  2. Strava - Jedzte zdravo a vyvážene.
  3. Spánok – Nevysedávajte večer pred televíziou alebo počítačom. Hoci nemusíte ísť ráno do školy či do práce, pravidelný spánok, a hlavne jeho dostatok, je veľmi dôležitý. Dospelí a tínedžeri by mali mať 8 hodín spánku. Deti vo veku 6 až 13 rokov 9 až 10 hodín spánku.
  4. Alkohol, cigarety, iné drogy – Vyhýbajte sa im.

 

3. Upokojte sa – Pri pocitoch úzkosti a napätia sa párkrát nadýchnite a vydýchnite. Skúste tieto dni praktizovať mindfulness.

 

4. Buďte v kontakte s rodinou, priateľmi - Udržiavanie sociálneho kontaktu bez priameho osobného kontaktu už v dnešnej technologickej dobe nie je žiadny problém. Avšak treba si dať pozor, aby sme to so sociálnymi sieťami či inou techno-komunikáciou nepreháňali a neunikal nám kontakt s ľuďmi, ktorých máme priamo doma.

 

5. Snažte sa robiť aktivity, ktoré vás bavia a robia vám radosť.

 

6. Prijmite realitu a nebojujte s ňou -  Akceptujte aktuálny stav a snažte sa čo naviac vnímať prítomnosť. Sústreďte sa na radosti, starosti aj krásy v prítomnosti. Snažte sa nerozmýšľať v rovine strachu z budúcnosti. Čo najviac sa vyhnite myšlienkam – čo by bolo keby.., čo keď... Sústreďte sa na prítomnosť a to, čo je tu a teraz. Dodržujte odporúčania odborníkov, aby ste boli vy i vaši najbližší v bezpečí.

 

7. Nestrácajte nádej a optimizmus.

 

Pozor, aj deti prežívajú stres

Aj deti reagujú na to, čo vidia okolo seba. Ak majú okolo seba vystrašeného a zlomeného rodiča, ich vnímanie situácie bude rovnaké, prípadne intenzívnejšie. Preto sa o seba starajte, nereagujte impulzívne, ale buďte v pokoji a oporou svojim deťom. Hovorte s deťmi o šírení koronavírusu a súčasnej situácii zodpovedne.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Koronavírus
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.