Podľa výskumu pozitívnej psychológie má šťastie veľa výhod. Napríklad zvyšuje motiváciu a učebný výkon, šťastní ľudia žijú dlhšie, majú lepšiu schopnosť riešiť problémy, vedia sa lepšie koncentrovať na svoju prácu, sú kreatívnejší, viac nápomocní a v živote úspešnejší. Pocitom šťastia by sa mala väčšia pozornosť venovať už v materských a základných školách.
Aj napriek tomu, že v dnešnej dobe máme už veľké množstvo kvalitne vybavených škôl, žiaci majú prístup k internetu, bežne používajú tablety, notebooky, interaktívne tabule, učitelia sa snažia učiť zážitkovo, dávajú im priestor na sebarealizáciu, sú prístupní a komunikatívni, tak aj napriek všetkým týmto skutočnostiam mnoho žiakov uvádza, že sú v škole nešťastní. Z tohto dôvodu je potrebné často v škole o šťastí rozprávať a využívať rôzne aktivity, ktoré žiakom pomôžu uvedomovať si, čo všetko vlastne šťastie je. Niektorí si totiž nevedia dobre predstaviť, čo si majú pod pojmom šťastie predstaviť. Pocity šťastia sú veľmi dôležité, lebo vďaka nim sa človek cíti nielen motivovaní, má v sebe množstvo pozitívnej energie, ale je aj zdravší. Zdravie je stav kompletného fyzického, duševného a sociálneho blaha, nielen neprítomnosť choroby a slabosti. Takto definovala zdravie Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1948. Podľa predpovedí WHO v budúcnosti pre nás nebudú fyzické choroby znamenať najväčšiu hrozbu, ale práve tie mentálne. Rastie počet depresívnych a vystresovaných detí na celom svete. Pravý pocit šťastia si vytvárame sami v sebe a môžeme z neho čerpať bez ohľadu na to, čo sa deje okolo nás. S týmto stavom mysle môžeme postupne zoznamovať aj žiakov. Ak im pomôžeme pochopiť, že šťastie je práca, ktorú musíme vykonať sami v sebe a nielen čakať na to, čo sa bude diať okolo nás, pripravíme im dobrý základ do budúcnosti. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité už v škole hovoriť o tom, kde hľadať korene ľudskej radosti, pocity uspokojenia a zmysel života.
V niektorých školách sú hodiny šťastia súčasťou školského vzdelávacieho programu
Program vyučovania šťastia odštartovala v roku 2014 v Maďarskej republike Bella Bagdi, predsedníčka Nadácie Svet je s Tebou lepší, zakladateľka medzinárodnej inštitúcie IWEN (Medzinárodná vzdelávacia sieť blahobytu), motivátorka a speváčka, ktorá tvorí piesne na podporu pozitívneho myslenia a rozvoja osobnosti. V pedagogickej dielni pod jej vedením vypracovali metodiku dosiahnutia, udržateľnosti a stupňovania šťastia, zážitkové cvičenia potrebné na dosiahnutie šťastia ako inováciu, ktoré dnes voláme hodiny šťastia. Poslaním vyučovacích hodín šťastia je poskytnúť metodickú pomoc k rozvíjaniu schopnosti prežívať šťastie u detí v materských, základných a stredných školách na základe výsledkov pozitívnej psychológie. Pozitívna psychológia je mladá vetva psychológie, v strede jej pozornosti je výskum šťastia, resp. vypracovanie takých metód a sledovanie takých foriem správania, pomocou ktorých dokážeme trvale šťastne žiť. Psychológ a profesor Martin Seligman, hovorí o troch dôvodoch, prečo treba vyučovať šťastie:
- šťastie je liekom proti depresii,
- šťastie zvyšuje pocit spokojnosti a túžbu žiť,
- šťastie podporuje učenie a kreatívne myslenie.
Budúca generácia by sa mala naučiť chrániť vlastné mentálne zdravie, lebo aj podľa zistení a výskumov pozitívnej psychológie má šťastie veľa výhod. Existujú školy, kde sa hodinám šťastia venujú dlhodobo, cielene, lebo sú súčasťou ich školských vzdelávacích programov. Týchto škôl je však málo, pretože hodiny, ktoré sú v škole k dispozícii navyše, sú viac zamerané na jazyky, šport alebo informatiku. Keď nemáte možnosť mať v škole samostatný predmet zameraný na šťastie, môžu sa rôzne hry a aktivity stať súčasťou vyučovania bežných predmetov, triednických hodín, etickej výchovy alebo môžete tieto aktivity využívať v školách v prírode, v školských kluboch alebo na rôznych kurzoch, kde sa vždy nájde nejaký priestor. Existuje veľké množstvo stratégií, ktoré ľuďom pomáhajú prežívať pocity šťastia. Množstvo výskumov však jednoznačne potvrdzuje, že pri uvedomovaní si pocitov šťastia je najvhodnejšie začať trénovaním vďačnosti, uvedomovaním si vlastných emócií a cieľov, sebapoznávaním a zamerať sa aj na vykonávanie dobrých skutkov.
Aktivity zamerané na vďačnosť
Papier na chrbte
Mojou obľúbenou je aktivita, pri ktorej pripevníme žiakom na chrbát papier formátu A4. Všetci si zoberú perá a postupne každý každému napíše, čo si na ňom váži, čo na ňom obdivuje alebo za čo by mu chcel poďakovať. Túto aktivitu je vhodné robiť aspoň dva razy počas školského roka. Keď si žiaci čítajú jednotlivé vety, ktoré im napísali spolužiaci, tak majú z toho veľkú radosť, dobrú náladu a dáva im to krásnu energiu na niekoľko dní. Často si tieto papiere odkladajú na pamiatku a vracajú sa k nim aj po rokoch.
Súkromný list
Na hodine slovenčiny sme mali tému súkromný list. Navrhla som im, aby si najprv na papier obkreslili ľavú ruku. Potom do každého prsta napísali meno človeka a aj dôvod, pre ktorý by sa chceli spomínanej osobe za niečo poďakovať. Neskôr si z piatich ľudí vybrali jedného, ktorému napísali súkromný list, v ktorom sa mu aj za spomínané veci poďakovali. Pri tejto aktivite musia deti premýšľať nad ľuďmi i nad jednotlivými skutkami, ktoré pre nich urobili.
Škatuľky vďaky
V niektorých triedach sa nachádzajú škatuľky vďaky, do ktorých si žiaci píšu lístočky s poďakovaním či obdivom k niekomu. Tieto lístočky môže napísať aj učiteľ žiakom. Keď sú deti pravidelne vedené k vďake, viac sa zamýšľajú nad svojimi prejavmi a skutkami.
Nástenky vďaky
Ak nechceme používať škatuľky vďaky, môžeme použiť výkres na nástenke, na ktorom sú mená všetkých žiakov a tiež učiteľov. Na konci týždňa napíšeme ku menu čin, za ktorý sme niekomu vďačný. Veľmi sympatické je aj to, keď učiteľ prejavuje vďaku žiakom. Môže poďakovať za nejakú pomoc, dobre zvládnuté učivo, dobré správanie, zaujímavé nápady, účasť v súťažiach, prečítané knihy, napísané referáty, vytvorené prezentácie, samostatnosť, originalitu a podobne.
Poďakovanie na konci školského roka
Žiaci si už zvykli, že na konci školského roka dostávajú od vedenia školy diplomy a darčeky za výborné umiestnenia v olympiádach, v súťažiach, v pretekoch či za vynikajúci prospech. Väčšinou je však všetko zamerané len na výkon, známku a poradie. Ale čo ak konečne nastal čas všímať si aj dobré skutky? Čo tak prekvapiť žiakov tým, že odmeníme tých, ktorí celý rok vytvárali dobré vzťahy v kolektíve, nerobili intrigy, neohovárali, pomáhali iným a šírili okolo seba dobrú náladu? Nebudú aj vďaka tomuto naše deti šťastnejšie? Keď verejne poukážeme aj na tieto hodnoty, ktoré začínajú byť v niektorých komunitách čoraz častejšie vnímané ako tie jediné a skutočné, deti ich začnú považovať za dôležité a budú mať k nim iný postoj.
Poďakovanie na lístkoch
Rozdeľte žiakov do skupín po štyroch až šiestich. Rozprávajte sa so žiakmi o tom, aké je dôležité svoju vďačnosť prejaviť a ako tým spôsobia radosť niekomu inému. Žiaci potom píšu pre každého člena skupiny jedno poďakovanie, ktoré podľa vlastnej fantázie môžu vyzdobiť. Môžu poďakovať napríklad takýmto spôsobom:
- Ďakujem, že si môj priateľ.
- Ďakujem, že mi požičiavaš pero.
- Ďakujem, že si mi pomohol s domácou úlohou.
Poskytnite žiakom dostatok času na písanie a premýšľanie. Potom sa ich môžete opýtať, ako sa cítili, keď poďakovanie písali a a tiež, ako sa cítili, keď poďakovanie dostali.
Snehová vločka vďaky
Najprv si žiaci vystrihnú snehové vločky z papiera tak, že v strede zostane priestor na napísanie viet. Keď majú vločku pripravenú, vyberú si niekoho z triedy, koho chcú za niečo oceniť alebo mu poďakovať. Potom text napíšu do vločky. Učiteľ chodí po triede a dozerá na to, aby každý žiak bol ocenený. Ak tomu tak nie je, učiteľ napíše pre týchto žiakov svoje ocenenie do vločiek. Po napísaní si všetci sadnú do kruhu. Začnú postupne čítať texty napísané vo vločkách.
Náramok vďaky
Tí, ktorí sú viac zručnejší, môžu si vyrobiť náramok vďaky, ktorý potom môžu nosiť na ruke. Srdiečko môže predstavovať udalosti, ktoré sa hlboko dotkli emócií, štvorlístok môže predstavovať dobré veci, ktoré sa vám počas dňa prihodili, jablko symbolizuje to, že ste sa ráno zdraví zobudili, slniečko môže predstavovať všetkých dobrých ľudí, za ktorých ste vďační, že ste ich počas dňa stretli. Vždy, keď zažijete niečo príjemné, môžete sa konkrétneho predmetu na náramku dotknúť a vtedy si ešte hlbšie uvedomíte, že predsa vždy máte byť za čo vďační.
Aktivity zamerané na rozvoj sebapoznania
Sebapoznanie je schopnosť porozumieť svojím myšlienkam, pocitom, emóciám. Pri sebapoznaní človek vníma, čo sa mu deje vo svojom vnútri a nestotožní sa so všetkým, čo sa tam objaví, najmä s myšlienkami. Pri sebapoznaní sa učíme žiť v súlade so sebou. Ak sa snažíme žiť podľa názorov a predsudkov ostatných, žijeme pod tlakom. Takto nemôžeme žiť v súlade a v integrite s tým, čo cítime, potrebujeme, myslíme si. Ak potrebujeme oporu zvonku, nemôžeme byť silnými vnútorne. Silu musíme objaviť vo svojom vnútri. Pri sebapoznaní viac rozumieme ostatným, lebo zákonitosti, ktoré objavíme vo svojom vnútornom svete a ktoré ovplyvnili naše správanie, podobne ovplyvňuje aj iných. Sebapoznanie nám dáva možnosť prijímať ostatných ľudí s väčším pochopením a súcitom. Vlastné sebapoznanie výrazným spôsobom pomáha prežívať pocity šťastia.
Kreslenie pocitov
Povedzte žiakom, aby nakreslili, ako sa práve cítia. Môžu nakresliť rôzne tvary, čiary, vzory alebo súvislé obrazy. Keď kresbu dokončia, môžu napísať niekoľko viet o tom, čo je v nej obsiahnuté. Pre deti je niekedy náročné vyjadriť, ako sa cítia. Dospelí to väčšinou zvládajú ľahko, ale deťom musíme v tomto pomôcť. Deťom treba tiež vysvetliť, že keď sa stretnú so zlými pocitmi, tak sú to vždy len pocity. Neznamená to, že ony sú zlí ľudia. To len pocity sú zlé. Toto cvičenie má veľký význam aj z hľadiska formovania kolektívu v triede. Ak sa žiaci o svojich pocitoch rozprávajú, majú priestor na ich vyjadrenie, lepšie si rozumejú. Pocity sa vďaka kresleniu, písaniu a rozprávaniu uvoľňujú, a tak majú deti menej dôvodov na to, aby sa správali agresívne.
Báseň o sebe
Navrhnite žiakom v triede, aby každý nakreslil sám seba. Po dokončení kresieb ba sa mali pokúsiť napísať básničku o sebe pod názvom Kto som. Báseň sa nemusí rýmovať. Motivujte ich k tomu, aby písali o tom, čo radi robia, čo ich baví, čo sa im páči a nepáči, po čom túžia a podobne. Pre žiakov nie je nič zaujímavejšie ako oni sami, a preto ich táto téma určite zaujme. Táto aktivita pomáha hlavne tým žiakom, ktorí sú zakomplexovaní a majú nízke sebavedomie. Cvičenie sa dá využiť aj so staršími žiakmi na slohovej výchove pri opisnom slohovom postupe.
Príbeh o sebe
Deti rady počúvajú príbehy o sebe a často vyzývajú dospelých, aby im rozprávali o tom, ako sa narodili, ako sa rodina cítila, keď prišla maminka s bábätkom z pôrodnice, ako sa naučili chodiť, rozprávať, ako prežili prvý deň v škôlke a podobne. Aj keď rodičia ten istý príbeh už pri niekoľkých príležitostiach rozprávali, deti ho potrebujú počuť znovu a znovu. Ide o významný spôsob, ako sa o sebe niečo dozvedajú. Preto je dôležité, aby opakovane počúvali príbehy o sebe. Príbehom môžete venovať čas aj na vyučovaní. Žiakom povedzte, aby si deň vopred doma pripravili príbeh, ktorý chcú porozprávať svojim spolužiakom. Na ďalší deň v triede si sadnú do kruhu a každý žiak má niekoľko minút na to, aby porozprával príbeh o sebe. V ďalšej časti pracujú vo dvojiciach tak, že nerozprávajú o sebe, ale porozprávajú spolužiakovi z dvojice príbeh o ňom. Pre deti je dôležité niečo vedieť o svojej minulosti a hovoriť o nej aj iným, lebo práve táto skutočnosť im pomáha budovať sebaúctu.
Ako sa vidím ja a ako ma vidia iní?
Povedzte žiakom, aby na jednu polovicu výkresu nakreslili sami seba tak, ako sa vidia oni sami a na druhú polovicu výkresu nech nakreslia seba tak, ako ich vidia iní ľudia. Nemusia len kresliť, ešte lepšou alternatívou je tá, keď žiaci sami seba opíšu spomínaným spôsobom. Majú medzi vnímaním samých seba a vnímaním seba inými osobami rozdiely? Aké sú to rozdiely? Ako ich vnímajú? Toto cvičenie pomáha žiakom vidieť a vyjadriť vlastné pocity aj keď sú odlišné od toho, čo si myslia, že cítia a hovoria o nich iní. Cvičenie je užitočné hlavne pre tie deti, pre ktoré je problémom vyjadriť, čo naozaj cítia a často sa pretvarujú kvôli tomu, aby sa zapáčili iným. Aktivitu môžete využiť napríklad aj v rámci slohu.
Životopis
V základnej škole so staršími žiakmi učitelia preberajú aj životopis. Pri tejto príležitosti môžu využiť aj nasledujúce cvičenie. Povedzte žiakom, aby napísali svoj životopis od narodenia až po súčasnosť. Životopisy potom pred triedou prečítajú. V ďalšej fáze vyberú zo životopisu pasáž, ktorá sa im zdá najzaujímavejšia a môžu o tom napísať krátky príbeh alebo porozprávať spolužiakom. V tomto cvičení precvičujeme so žiakmi komunikáciu. Žiaci radi o sebe rozprávajú, a tak im to väčšinou nerobí žiadne problémy. Ďalej sa venujeme sebareflexii, rozvíjame schopnosť retrospektívneho pohľadu, žiaci si uvedomujú svoju vlastnú históriu.
Aktivity zamerané na spoznávanie emócií
Mať vysoké EQ neznamená, že necítite hnev alebo smútok. Znamená to, že viete, ako tieto emócie rozpoznať a spracovať ich zdravo a konštruktívne. Žiaci musia vedieť, že je v poriadku, aby rozpoznali, čo cítia, ale môžete ich tiež naučiť, že existujú lepšie spôsoby, ako na tieto negatívne pocity reagovať, než vybuchnúť, kričať, hádzať veci na zem a podobne. Žiaci by mali mať istotu, že rodičia, učitelia a ďalší dospelí sú vždy prítomní pre ne a môžu im porozprávať o svojich pocitoch. Deti by mali mať tiež istotu, že sa im nikto nebude posmievať, že nájdu pochopenie u dospelých, keď budú smutné alebo vystresované. Z tohto dôvodu je vhodné aj v škole si nájsť priestor na to, aby sa žiaci učili rozpoznávať svoje emócie. Keď dieťa rozumie svojim emóciám, je aj šťastnejšie.
Zdieľanie pocitov v triede
Táto aktivita sa dá použiť predovšetkým na začiatku alebo na konci týždňa. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď sa aj učiteľ zapojí do tejto aktivity.
Emócie znázornené pantomímou
Učiteľ povie každému žiakovi, aký emočný stav bude pantomimicky stvárňovať. Môže byť veselý, smutný, šťastný, nahnevaný, prekvapený, bláznivý a podobne. Zároveň vyberie 2-3 žiakov, ktorí sa snažia uhádnuť, akú náladu ten ktorý žiak vyjadruje.
Pocity na výkrese
Učiteľ prinesie veľký výkres a povie žiakom, aby nakreslili niečo, čo v nich za posledné obdobie vyvolalo smútok, hnev, strach alebo radosť. Keď výkres dokončia, učiteľ im povie, aby si obrázky medzi sebou vymenili. Spolužiaci sa tak prostredníctvom obrázka snažia skúmať navzájom svoje pocity. Aktivita pomáha rozvíjať komunikáciu o pocitoch, ale tiež ich rozpoznávať a pomenovať.
Emócie na kartičkách
Učiteľ vytvorí kartičky, na ktorých sú zvýraznené emócie. Na kartičkách môžu byť rôzne emócie, aby sa tak žiaci učili spoznávať stále nové. Mali by vedieť rozlíšiť napríklad spokojnosť, nadšenie, priateľskosť, slušnosť, zmätenosť, únavu, ustráchanosť, nervozitu, zamyslenie, mrzutosť, nudu, hanbu, zvedavosť, hrdosť, pýchu a podobne. Podstatou hry je, že žiak napodobňuje emóciu z kartičky a spolužiaci sa ju snažia uhádnuť. Obmenou tejto hry je, že žiak sa snaží znázornenú emóciu na kartičke napodobniť.
Fotografie
Učiteľ položí na stôl fotografie, na ktorých sú znázornené tváre ľudí, ktorí medzi sebou komunikujú. Potom sa žiaci rozdelia do dvojíc a každá dvojica si vyberie jednu fotografiu. Dvojice sa potom pokúsia predviesť rozhovor, ktorý by mohli medzi sebou viesť ľudia na fotografiách. Jednoduchšia verzia aktivity s fotografiami spočíva v tom, že žiaci hádajú, ako sa ľudia na fotografiách cítia.
Ako sa dnes cítim?
Učiteľ ukáže deťom tri tváre. Každá vyjadruje iný pocit. Môže to byť radosť, smútok a neutrálna nálada. Učiteľ rozmiestni tváre v triede. Žiaci sa pokúsia vyjadriť svoju aktuálnu náladu. Postavia sa pred tú tvár, ktorá sa stotožňuje s jeho náladou. Úlohou žiakov je vyjadriť svoje pocity a odôvodniť, prečo sa tak cítia.
Analýza príbehu
Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Každej skupine dá ten istý príbeh, v ktorom je taký dej, pomocou ktorého sa dajú identifikovať pocity postáv. Po prečítaní členovia skupiny urobia charakteristiky postáv, zamerajú sa na ich prežívanie, náladu a vlastnosti. Túto aktivitu môžete robiť so žiakmi aj tak, že namiesto čítania im pustíte krátku ukážku z filmu a oni potom analyzujú vlastnosti a prežívanie filmových hrdinov.
Aktivity zamerané na vykonávanie dobrých skutkov
Veľa ľudí si myslí, že základom šťastného života detí je, keď dosiahnu maximálny výkon v škole alebo vo voľnočasových aktivitách. Mnohé výskumy však hovoria, že len tento prístup šťastný život nezaručí. Dôležitá je napríklad aj láskavosť a vykonávanie dobrých skutkov. Toto nestojí ani korunu a aj napriek tomu to má veľkú cenu. Keby sa dnešné deti učili milovať všetko na svete, slúžiť všetkým a neočakávať nič na oplátku, vyrástli by z nich ľudia, ktorí by zmenili svet tým, že by žili v súlade so svojimi hodnotami. A nielen to. Boli by aj mimoriadne šťastné! Aj v škole môžeme žiakov povzbudzovať ku konaniu dobrých skutkov. V triede môžete so žiakmi robiť napríklad toto:
- príprava kultúrneho programu pre seniorov,
- príprava pozdravov pre seniorov,
- výroba vtáčích búdok,
- zbierka pre psí útulok,
- pomoc mladším spolužiakom v akejkoľvek forme.
Taktiež môžete žiakov motivovať ku konaniu dobrých skutkov doma, v obci, v meste. Môžete im odporučiť napríklad toto:
- Zavolaj svojim starým rodičom a spýtaj sa ich ako sa majú.
- Nechaj pozitívne odkazy na viacerých miestach v meste.
- Pozbieraj smeti v triede.
- Umy niekomu auto.
- Zasaď kvietok.
- Svoje staré nepotrebné hračky daruj deťom, ktoré sú v núdzi.
- Navštív starého človeka.
- Pomáhaj doma pri pečení, varení, upratovaní.
- Poupratuj svoju izbu.
- Pošli pozdrav pre známych, ktorí sú ďaleko od teba.
- Postráž niekomu domáceho miláčika, kým nie sú doma.
- Dones svojej mame kvietok.
- Povedz niečo milé pani predavačke, kde nakupuješ každý deň.
- Porozprávaj sa s niekým v škole, s kým si sa ešte nerozprával.
- Daruj deťom svoju starú knihu v detskej ambulancii.
- V obchode pri pokladni pusti staršieho človeka pred seba.
- Daj rožok alebo niečo na jedenie bezdomovcovi.
- Napíš básničku pre niekoho z rodiny.
- Nauč niekoho niečo nové.
- Pochváľ dnes niekoho, že dobre vyzerá.
- Poďakuje pani upratovačke alebo pani kuchárke v škole za jej prácu.
Zdroje:
Plummer, Deborah M.: Skupinové hry pro rozvíjení sebeúcty dětí
Klaus W. Vopel: Skupinové hry pro život
Darina Vranová: Som kráľom svojho sveta
Lucia Capacchione: Tvořivý denník pro děti
L. Lencz – O. Krížová: Metodický materiál k predmetu Etická výchova
