V čom spočíva sila pozitívnej pozornosti?

Foto: Bigstock
Pozitívna pozornosť môže mať mnoho podôb, vrátane slovnej pochvaly, objatia, bozku, potľapkania po pleci alebo rôznych odmien. Samozrejme, závisí to aj od veku dieťaťa. / Foto: Bigstock

Keď sa dieťa správa nevhodne, najčastejšie mu dávame najavo, čo robí zle. Výskumy však ukazujú, že tento prístup môže byť neúčinný. Namiesto toho je zvyčajne užitočnejšie ignorovať správanie, ktoré nechcete a venovať veľa pozitívnej pozornosti vtedy, keď vaše dieťa robí správnu vec.

 

Deťom môžete ukázať pozitívnu pozornosť  prostredníctvom fyzického kontaktu, úsmevu, očnému kontaktu a používaním takých výrazov tváre, ktoré im dajú signál, že sa o ne zaujímate. Okrem toho sem patrí aj používanie milých slov. Dieťa podporujete a povzbudzujete aj tým, že mu ukážete svoj záujem o jeho aktivity, záujmy a úspechy. Realita je však často taká, že keď sa deti správajú nevhodne, rodičia, učitelia alebo vychovávatelia poukazujú, a to niekedy nie príliš pokojne, na to, čo robia zle. Aj keď sa to na prvý pohľad môže javiť ako dobrý nápad, v skutočnosti sa to môže zvrhnúť opačným smerom.

Odborníci zistili, že venovať pozornosť deťom skôr pozitívnym smerom než negatívnym, je oveľa efektívnejšie. Výskumy totiž ukazujú, že ocenenie za správanie, ktoré chcete povzbudiť, prinesie viac výsledkov, ako keď upozorňujete na veci, ktoré chcete, aby deti prestali robiť.

 

Čo je pozitívna pozornosť?

U detí je túžba po pozornosti rodičov taká silná, že akékoľvek správanie, ktorému rodičia venujú pozornosť, sa automaticky u nich vyskytuje častejšie. Keď venujú pozornosť negatívnym formám správania, tak dieťa bude mať tendenciu práve toto správanie opakovať. A urobí to aj vtedy, keď mu rodičia hovoria, aby určitú vec už nerobilo. Keď hovoríme o pozitívnej pozornosti, tak v rámci nej rodičia sústreďujú pozornosť na všetko krásne, dobré, múdre a prospešné, čo deti robia. Takto sa ich snažia motivovať k tomu, aby robili práve tieto správne veci. V podstate namiesto toho, aby sme deti kritizovali za to, čo robia zle, snažíme sa  ich pozorovať vtedy, keď robia správne veci a skutky.

 

Ako realizovať pozitívnu pozornosť?

Pozitívna pozornosť môže mať mnoho podôb, vrátane slovnej pochvaly, objatia, bozku, potľapkania po pleci alebo rôznych odmien. Samozrejme, závisí to aj od veku dieťaťa. Pri tejto pochvale je najdôležitejšie to,  aby deti vedeli presne, za akú formu správania ich chválite alebo čo sa vám konkrétne páči. Namiesto toho, aby ste povedali vo všeobecnosti, že dieťa urobilo nejakú vec dobre, povedzte mu presne, čo sa vám páči.

Napríklad:

 „Páči sa mi, ako si sa podelil s čokoládou so sestrou.“

„Páči sa mi, ako si napísala túto slohovú prácu.“


„Vážim si to, že si pomohla kamarátke.“

Bez ohľadu na vek, ak dáte deťom vedieť, že si ceníte určité ich správanie, spôsobí to, že sa budú cítiť dobre a keď presne vedia, za čo sú chválené, pravdepodobne to v budúcnosti urobia znova.

 

Ako metódu využiť v praxi?

Ak sa dieťa správa spôsobom, ktorý nie je bezpečný pre neho alebo pre ostatných, vtedy by mal zasiahnuť dospelý človek. V opačnom prípade urobte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste neželané správanie ignorovali a po ukončení tohto správania venujte dieťaťu pozitívnu pozornosť. Odborníci na správanie detí takýto prístup označujú ako „aktívne ignorovanie“. Stiahnutím pozornosti od neželaného správania odosielate správu, že toto nevhodné správanie nie je pre dieťa cestou, ako získať to, čo chce. Toto posolstvo posilníte tým, že akonáhle  sa dieťa upokojí alebo bude počúvať vaše inštrukcie, môže znova získať vašu pozornosť. To, že v určitej chvíli ignorujete neželané správanie, ešte neznamená, že sa tým nezaoberáte alebo že nevenujete pozornosť svojmu dieťaťu. Práve naopak. V takejto situácii je potrebné sa zhlboka nadýchnuť, všimnúť si, čo sa deje,  pokúsiť sa nenápadne  presmerovať dieťa  na niečo iné alebo ho aktívne ignorovať. Presmerovanie môže byť urobené jednoducho, napríklad pomocou otázky,  či sa nechce napiť vody, upozorním na nejaký jav v okolí alebo ho upozornite na niečo zábavné či lákavé, čo budete v nasledujúcich dňoch robiť. 

 

Ako riešiť neželané správanie v obchode?

Určite poznáte nasledujúcu situáciu z obchodu. Dieťa predvádza záchvat hnevu pri pokladni v obchode, pretože chce nejakú sladkosť. Ak by ste mu vyhoveli a dali mu sladkosť, kvôli ktorej kričí, záchvat hnevu by sa pravdepodobne veľmi rýchlo ukončil, ale zároveň by to spôsobilo, že by sa správanie opakovalo aj v budúcnosti. Vyjednávanie o tom, že po príchode domov dieťa môže  dostať sušienky, by pravdepodobne malo rovnaký účinok. Tým, že budete hovoriť, aby prestalo kričať, tiež to nebude mať žiadny účinok. Ak však budete praktizovať pozitívnu pozornosť, dokážete ignorovať hnev až do konca, čo sa, samozrejme, ľahšie povie, ako urobí,  hneď ako sa dieťa upokojí, je čas venovať mu pozitívnu pozornosť. Môžete mu povedať: „Som na teba skutočne hrdý, že si sa upokojil a pochopil, že to nie je niečo, čo by sme mohli urobiť práve teraz." Keď už budete doma a veci budú menej emotívne, môžete sa vrátiť k záchvatu hnevu. Môžete napríklad povedať:  „V obchode som videl, že to bolo pre teba ťažké, keď som ti povedal, že sladkosti nemôžeš mať. Keď poviem nie, znamená to, že to nemôžeme mať v tom okamihu. Takže nabudúce, ak sa niečo také stane, čo myslíš, že môžeme urobiť? Ako by sme to mohli lepšie zvládnuť?“

Klinická psychologička Lindsay Gerber upozorňuje rodičov, že ignorovanie niečoho, napríklad záchvatu hnevu, sa nezastaví okamžite. Upozorňuje tiež na to,  že bude to predtým horšie, než sa to zlepší. Intenzita hnevu sa teda môže najskôr zvýšiť predtým, ako sa úplne zastaví a môže tiež nejaký čas trvať, kým opakované ignorovanie záchvatov hnevu alebo iného správanie toto správanie zastaví.

 

Čo robiť, ak sa správanie nezastaví?

Ak budete naďalej vidieť, že  správanie, ktoré sa snažíte eliminovať, pretrváva, je lepšie požiadať o pomoc odborníkov v oblasti duševného zdravia a vytvoriť individuálny akčný plán pre vás a vaše dieťa. Lindsay Gerber upozorňuje, že niečo ako graf správania môže byť veľmi efektívna pomôcka. Ak je konečný cieľ pre dieťa príliš náročný, môžete ho rozdeliť na menšie, lepšie zvládnuteľné ciele, ktoré môžu pomôcť pripraviť cestu na dosiahnutie požadovaného konečného výsledku.

 

Snažte sa vytvárať s dieťaťom silné puto

Prechod na model pozitívnej pozornosti vyžaduje trpezlivosť a prax zo strany rodiča.  Lindsay Gerber odporúča, aby ste si vyčlenili hoci len 10 minút denne spoločnému času. Počas tejto doby môže rodič venovať svojmu dieťaťu nerušenú pozornosť vykonávaním aktivít, ktoré si spolu užívajú. Môžu hrať karty, skladať puzzle, stavať si stavebnicu alebo si spolu maľovať alebo spievať. Ak toto rodičia nerobia, deti hľadajú iný spôsob na upútanie pozornosti. Ak dieťa dostáva prevažne pozitívne reakcie, stále sa cíti milované a v bezpečí. Pravdou je, že ak sa rodičia nedokážu sústrediť na potreby dieťaťa a neustále majú na mysli niečo iné, dieťa môže byť ovplyvnené ich nezáujmom negatívne a potom sa to prejavuje aj v jeho správaní.

 


Zdroje:
The power of positive attention
Child Development---The Importance of Positive Attention
Connecting communicating/connecting/positive -  attention

Čítajte viac o téme: Disciplína detí, Problémové správanie
Zdieľať na facebooku