Dyslexia nespôsobuje len problémy s čítaním alebo jazykom. Ide o niečo zásadnejšie. Podľa výskumov ide aj o to, nakoľko sa mozog dokáže prispôsobiť tomu, čo práve pozoroval. Ľudia s dyslexiou majú podľa výskumov obvykle menšiu plasticitu mozgu ako bežná populácia.
Slovo dyslexia je zložené z dvoch častí a pochádza z gréckeho „dys“ (porucha) a „lexis“ (slovo, reč, jazyk). Je to jedna z najznámejších porúch, s ktorou sa rodičia a učitelia v súvislosti s učením detí stretávajú. Je to znížená schopnosť správne čítať, a to aj napriek primeranej inteligencii, normálnemu sociokultúrnemu zázemiu a bežným vyučovacím metódam. Deti majú problém so správnym dekódovaním písaného textu – prečítajú slovo inak, preskočia ho, čítajú veľmi pomaly, nie sú schopné pochopiť význam prečítaného. Dyslexia je vážnou biologicky podmienenou poruchou učenia a je najrozšírenejším postihnutím (v európskych krajinách okolo 4 - 8% žiakov ZŠ).
Príčiny vzniku dyslexie
Príčin môže byť viac. Najčastejšou však je aj malé poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Súčasné definície spájajú dyslexiu s dysfunkciou centrálneho nervového systému a oblasťou ľahkých mozgových dysfunkcií (ĽMD). ĽMD sú drobné poškodenia mozgu vznikajúce pred, počas alebo tesne po pôrode. Môžu to však spôsobovať aj rôzne iné ochorenia, zranenia a podobne. Je to vývinová porucha. Dieťa si ju od narodenia nesie v sebe. Keď nastúpi do výchovno-vzdelávacieho procesu, vtedy sa porucha má šancu naplno prejaviť. Dovtedy si ju rodič často ani nevšimne.
Ako sa dyslexia prejavuje v škole?
Pri výučbe čítania si dyslektické deti nevedia zapamätať tvar písmena, spojiť jednotlivé písmená do slabík, spájať slabiky do slov. Najobvyklejšie sú ťažkosti vo fonologickom spracovaní, fonémovej segmentácii – teda v procese, pri ktorom neznáme slovo mozog rozkladá na zvukové zložky. Ako problém sa javí transformácia písmen do zodpovedajúcich hlások. Tieto ťažkosti môže ešte skomplikovať problém so slovnou pamäťou – neschopnosť podržať si v pamäti práve prečítané slová. Fonologické uvedomovanie, ktoré sa vyvíja už v predškolskom veku, má vplyv na schopnosť naučiť sa čítať. Podľa prof. Matějčeka sú niektoré deti zvlášť neschopné osvojiť si toto uvedomovanie, čo sa dá pravdepodobne prisúdiť všeobecnému nedostatku ich rečovej schopnosti. Ďalšie problémy spočívajú v spôsobe, akým mozog vníma tvary písmen, čiže problémy s vizuálnym vnímaním. Problémom je nerozoznávanie písmen alebo ich chybný výklad. Tým by sa mohlo vysvetliť časté zamieňanie písmen ako „b“ a „d“. Niektoré deti môžu mať zmiešané fonologické a vizuálne ťažkosti. Čítanie dyslektického dieťaťa je obvykle pomalé, namáhavé a stresujúce, takže jeho pozornosť sa rýchlo vyčerpá. Pri čítaní sa často objavujú zámeny zrkadlových písmen (typická zámena písmena b s písmenom d), zámeny poradia písmen v slabikách a v slovách, častý je výskyt dvojitého čítania – dieťa si prečíta text najprv pre seba a až potom nahlas. Problémy v čítaní môžeme kvantifikovať rýchlosťou, počtom prečítaných slov za minútu. Sociálne únosné čítanie znamená rýchlosť približne 60 – 70 slov za minútu (v závislosti od náročnosti textu). Dieťa prijateľne vníma obsah, môže si čítať pre zábavu a môže sa čítaním učiť. Bežne tieto úrovne dosahujú deti na prelome 2. a 3. ročníka. V sluchovej oblasti môže byť narušená sluchová pamäť a s tým súvisiaca neschopnosť reprodukovať rytmické štruktúry. Tiež môže zlyhávať zraková pamäť. Môže sa tiež pridružiť artikulačná neobratnosť, ťažkosti s určovaním pravej a ľavej strany, ťažkosti pri používaní základných pojmov času a priestoru, výskyt neuróz (tiky, pomočovanie), somatické poruchy (nechutenstvo, bolesti brucha, ranné vracanie) a podobne. Ak sa nepodarí dyslexiu zachytiť včas, môže vyústiť až do porúch správania ako záškoláctvo a zvýšená agresivita. Je to spôsobené tým, že dieťa sa cíti v škole sústavne neúspešné, nešťastné, nespokojné, a preto sa jej snaží vyhýbať.
Dyslexiu ovplyvňuje aj implicitná pamäť
Podľa výskumov niektoré problémy dyslektikov súvisia aj s implicitnou pamäťou, teda nevedomým ukladaním informácií. Implicitná pamäť totiž spracováva informácie nevedome. Jedným z takýchto príkladov je učenie sa bicyklovať alebo šoférovať. Ak by sme snímali mozgy ľudí, ktorí sa len nedávno naučili šoférovať, a teda sa ešte potrebujú sústrediť na jednotlivé úkony, zaznamenali by sme aktivitu v iných častiach mozgu než u ľudí, ktorí šoférujú často a veľa rokov. Ďalšími zaujímavými funkciami mozgu, ktoré súvisia s implicitnou pamäťou, sú jednoduché zvyky alebo aj podmienené reflexy. Podľa najnovších výskumov sa ukazuje, že práve s implicitnou pamäťou súvisí aj dyslexia. Vedci na Hebrejskej univerzite v Izraeli a tiež odborníci z MIT zistili, že mozgy dyslektikov sa príliš neprispôsobili na opakované podnety, a to vrátane slov, hudobných tónov a tvárí.
Čo hovorí výskum?
Obe skupiny vedcov zistili, že ľudia s dyslexiou rýchlejšie zabúdajú na nedávne udalosti, teda tie, ktoré súvisia s implicitnou pamäťou, pri ktorej si človek zapamätá informácie nevedomky. Vzhľadom na to, ako rýchlo implicitná pamäť dyslektikov mizne, sa ich mozgy tak neprispôsobujú opakovanému čítaniu alebo počúvaniu. Čo je možno dôvod, prečo je pre ich mozgy ťažšie spracovať slová, ktoré čítajú. Ľudský mozog má všeobecne prospech z opakovania, pretože súvisí s tým, čo sme už zažili. Je to napríklad tón, ktorý sme už počuli alebo tvár, ktorú sme predtým videli. Vedci to môžu potvrdiť meraním odozvy mozgu pomocou elektroencefalografie (EEG), neinvazívneho spôsobu merania mozgovej aktivity pomocou elektród priložených na pokožku hlavy. Podľa meraní EEG sa mozgové reakcie ľudí znižujú, keď počujú niečo, čo už predtým počuli. Mozog sa vďaka opakovaniu zefektívňuje. O poznanej informácii už niečo vie, takže nemusí zaznamenávať všetky jej detaily tak presne. Možno to demonštrovať na jednoduchom príklade: Keď vidíte zviera, hneď viete, že je to pes bez toho, aby ste museli analyzovať všetky parametre, ktoré z neho robia psa. Mozog dokáže rozpoznať psy, pretože sme ich už videli.
Priebeh výskumu
V štúdii na Hebrejskej univerzite dali vedci účastníkom úlohu zameranú na vnímanie hudby. Keď zahrali dva tóny, opýtali sa ich, ktorý je vyšší. Vychádzali z predchádzajúceho zistenia, že ľudia túto úlohu plnia lepšie, keď je jeden z tónov taký, ktorý už nedávno počuli. Ukázalo sa, že ľudia s dyslexiou túto výhodu neboli schopní využívať v požadovanej miere. Pokiaľ bol tón opakovaný do troch sekúnd, pomohlo im to, po deviatich sekundách už nie. Štúdia MIT vedená Johnom Gabrielim zaznamenala podobné výsledky prostredníctvom iného experimentu. Gabrieli používal funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI) na meranie mozgovej aktivity ľudí na základe zmien prietoku krvi v ich mozgoch. Gabrieliho tím nevyužil tóny, ale jednoducho predložil ľuďom opakované veci, vrátane hovorených slov, písaných slov, tvárí a bežných predmetov, ako sú stoly alebo stoličky. Počas tohto experimentu ukázala nervová aktivita dyslektických ľudí menšiu adaptáciu. Podľa Gabrieliho to bolo prekvapivé zistenie, pretože ľudia s poruchami čítania zvyčajne nemajú žiadne problémy s tvárami alebo predmetmi. Vedci v budúcnosti chcú ďalej skúmať to, či sa účinky dyslexie prejavujú na plasticite mozgu aj v súvislosti s inými zmyslami okrem sluchu a zraku, teda aj pri čuchu a hmate.
Prečo je čítanie pre dyslektikov ťažké?
Obe tieto štúdie nám pomáhajú lepšie porozumieť tomu, ako funguje dyslexia a pretože obidve štúdie priniesli rovnaký výsledok s rôznymi metódami, je ich výstup presvedčivejší ako v prípade jediného experimentu. Zároveň potom vyvolávajú kľúčovú otázku: „Prečo je dyslexia viditeľná hlavne pri čítaní, keď ovplyvňuje aj iné typy spomienok?“ Jedna z teórií tvrdí, že je to kvôli tomu, že čítanie je jednoducho náročná úloha. Počas evolúcie človek trénoval rozpoznávanie vecí či tvárí, čítal až posledných niekoľko stoviek rokov. Rozpoznávanie vecí a tvárí, môže byť vďaka dlhšej evolúcii zabezpečované alternatívnymi spôsobmi, ktoré sa na čítanie ešte nevyvinuli.
Vedci sú nadšení, pretože ich výskumy otvárajú novú etapu štúdia dyslexie. Dúfajú, že získané poznatky pomôžu pri jej liečení, napríklad nejakými liekmi na podporu plasticity mozgu.
