Čo sa musia deti učiť, aby uspeli v roku 2050?

Foto: Bigstock
Podľa mnohých odborníkov na pedagogiku by školy mali vyučovať kritické myslenie, komunikačné schopnosti, spoluprácu a tvorivosť. Precvičovať by mali tiež flexibilitu a duševnú odolnosť. / Foto: Bigstock

Ľudstvo čelí veľkým zmenám a mnoho zažitých právd, ktoré platili po stáročia, prestávajú platiť. Ako pripraviť seba a svoje deti na svet plný nepredvídateľných zmien a neistoty? 


 

Z detí, ktoré sa rodia v týchto dňoch, sa stanú tridsiatnici okolo roku 2050. Môžu sa dožiť aj roku 2100 a v 22. storočí budú žiť aktívny život. Čo by sme ich mali učiť dnes, aby sa im aj v tak vzdialenej budúcnosti dobre darilo? Ktoré  zručnosti budú potrebovať, aby našli zamestnanie, orientovali sa vo svete okolo seba a nestratili sa v nástrahách života? Na túto otázku, bohužiaľ, nepoznáme presnú odpoveď. Niektoré veci môžeme len tušiť. Nikto nevie, ako bude vyzerať svet o niekoľko rokov. Môžeme to len do určitej miery predpokladať. Nevieme presne, čím sa budú ľudia živiť, ako budú fungovať úrady, fabriky, školy, aké budú vzťahy medzi ľuďmi. Niektorí ľudia sa budú dožívať veľmi vysokého veku a samotné ľudské telo môže prejsť nevídanými zmenami. K tomu ich privedie  bioinžinierstvo, priame prepojenie mozgu s počítačom a podobne. Mnohé z vecí, ktoré sa deti dnes učia, tak môžu do roku 2050 stratiť význam.

 

V minulosti sa v škole odovzdávali hlavne informácie

V minulosti mali informácie cenu zlata a nepohodlné sa ľahko cenzurovali, lebo ľudia mali prístup iba k televízii alebo k rozhlasu. Vďaka internetu nie je problém dostať sa k akýmkoľvek informáciám. Informáciami sme doslova zavalení, cenzori sa už ani nesnažia ich blokovať a niekedy niekomu viac vyhovuje  šíriť dezinformácie alebo odvádzať pozornosť záplavou nepodstatných informácií. Dnes už nikto nedokáže pred verejnosťou utajovať nepohodlné informácie, a preto radšej zaplavujú verejnosť protichodnými správami a odvádzajú pozornosť od dôležitých tém. O každej téme existuje množstvo informácií, ale veľa správ je mnohokrát tak protichodných, že len ťažko zistíme, ktorým máme vlastne veriť. Tým posledným, čo v takom svete deti potrebujú od učiteľa, sú ďalšie informácie. Namiesto toho potrebujú schopnosť sa v informáciách zorientovať, pochopiť ich, rozlíšiť podstatné od nepodstatných a predovšetkým skladať si z ich čriepkov ucelený obraz sveta.

 

Budúcnosť budú sprevádzať neustále zmeny

V súčasnosti sa dôraz dáva aj na získavanie rôznych zručností. Lenže ak nevieme, ako bude v roku 2050 vyzerať náš svet a pracovný trh, nevieme tiež, ktoré zručnosti budú žiaci potrebovať. Napríklad zistíme, že sme sa venovali organickej chémii alebo čínštine zbytočne, lebo umelá inteligencia urobí prácu lepšie ako človek a Google Translate za nás bude plynule konverzovať v ľubovoľnom dialekte čínštiny, hoci sami zvládame len základné vety. Čo by sme teda mali žiakov učiť? Podľa mnohých odborníkov na pedagogiku by školy mali vyučovať kritické myslenie, komunikačné schopnosti, spoluprácu a tvorivosť. Školy by sa mali zamerať na univerzálne využiteľné schopnosti, a to predovšetkým schopnosť vyrovnávať sa so zmenami, učiť sa úplne nové veci alebo ustáť úplne nové situácie s chladnou hlavou. Aby človek udržal krok so svetom v roku 2050, bude potrebovať nielen prichádzať s novými nápadmi a vynálezmi, ale predovšetkým znova a znova objavovať sám seba. 

My nevieme presne, čo bude, ale môžeme predpokladať, že okolo roku 2050 sa budú ľudia sťahovať do kyberpriestoru, hlásiť sa k fluidnému pohlaviu a pomocou implantátov získavať nové zmysly. Nájdu si napríklad prácu vo virtuálnej realite ako návrhári šiat podľa poslednej módy, ale v priebehu pár rokov väčšinu podobných profesií nahradí umelá inteligencia. Módneho návrhárstva sa v určitom čase zhostia algoritmy na tak vysokej úrovni, že ľudia už ani nebudú mať chuť niečo vlastné vymýšľať. Nemusí to byť, samozrejme, presne takto, je to len predstava. Jedinou istotou je, že sa uskutoční množstvo zmien. A keď človek zistí, že jeho práca už ďalej nemá zmysel, bude si musieť nájsť niečo úplné iné, čo sa bude musieť učiť. Deti je potrebné na túto skutočnosť neustále upozorňovať.

 

Život bude sprevádzať diskontinuita

Neustále zmeny povedú k tomu, že najvýraznejším znakom ľudského života sa stane diskontinuita. Život sa dlhé roky delil na dve obdobia, a to na obdobie učenia a obdobie práce. V prvom období sme zbierali znalosti, učili sa schopnostiam, tvorili si obrázok o svete a o sebe samom. V druhom období života sme potom s nazbieranými znalosťami prechádzali životom, zarábali na živobytie a obohacovali spoločnosť. V druhej polovici 21. storočia bude tento model zastaraný. Rýchle zmeny spôsobia, že človek prejde za svojho života viacerými rôznymi povolaniami a tie na seba budú nadväzovať čoraz menej. Bude robiť veci z rôznych oblastí života. Zmeny prinášajú stres a od určitého veku ich už zažívame neradi. V pätnástich je pre nás celý život jedna veľká zmena. Naše telo rastie, myseľ sa vyvíja, vzťahy s ostatnými sa prehlbujú. Všetko je v pohybe, všade je niečo nové, človek stále objavuje sám seba. Pre väčšinu tínedžerov je to trochu desivé, ale zároveň vzrušujúce. Mladému človeku sa otvárajú nové možnosti a má chuť dobyť celý svet. V päťdesiatich už nechceme zažívať zmeny a väčšinou ani meniť svet, dávame prednosť stabilite. Naše schopnosti, kariéra, teda to, kým sme, náš svetonázor, to všetko nás už stálo toľko úsilia, že nechceme začínať znova od začiatku. Čím viac úsilia sme do niečoho vložili, tým ťažšie sa toho vzdávame v prospech niečoho nového. Síce stále oceníme nové zážitky alebo drobné zmeny, ale väčšinou po päťdesiatke strácame ochotu kompletne prekopať svoj pohľad na seba samého, svoje ja. Tento prístup má aj neurologické dôvody. Aj keď je mozog dospelého pružnejší a premenlivejší, než sa v minulosti predpokladalo, stále je menej tvárny, než mozog mladistvého. Prepojovanie neurónov novými synapsami je drina, ale v budúcnosti si človek nebude môcť dovoliť zamrznúť pri jednom povolaní alebo názore na život a svet. Veľmi by trpel. Aby človek uspel, a to nielen ekonomicky, ale hlavne spoločensky, nezaobíde sa bez neustáleho učenia a formovania seba samého. 

 

Človek bude musieť byť mimoriadne flexibilný a emocionálne stabilný

Z vecí, ktoré dnes považujeme za neprirodzené, cudzie a vzdialené, sa stanú nové normy. Princípy, na ktoré sa ľudstvo mohlo stovky rokov spoľahnúť, nebudú už v budúcnosti platiť. Ľudstvo bude čeliť situáciám, s ktorými sa ešte nikdy nestretlo. Napríklad superinteligentným strojom, úpravám biologického tela, algoritmom na precízne riadenie emócií, ovládaniu počasia a hlavne potrebe meniť pracovný odbor takmer každých 10 rokov. Ako správne reagovať na tieto nezvyčajné situácie? Ako čeliť záplave informácií, z ktorej nie je šanca spracovať ani zlomok? Ako žiť vo svete, v ktorom silná neistota nie je výnimkou, ale pravidlom? Aby ľudia v takomto svete prežili a boli spokojní, budú  potrebovať duševnú flexibilitu a veľkú dávku emočnej vyrovnanosti. Opakovane sa budú musieť vzdávať toho, čo už dobre poznajú a osvojovať si nové a neznáme veci. A preto bude nutné učiť deti, aby sa nebáli púšťať do neznámych vecí. Zároveň sa budú musieť precvičovať v tom, aby si v týchto náročných situáciách dokázali zachovať duševnú vyrovnanosť, no a to je, bohužiaľ, oveľa ťažšie, než ich naučiť fyzikálnu rovnicu alebo príčiny prvej svetovej vojny. Z tohto dôvodu sa budú musieť učiť deti spoznávať samy seba, svoje potreby, svoje schopnosti. Taktiež budú musieť absolvovať tréningy, ktoré formujú emocionálnu stabilitu. Väčšina ľudí seba sama veľmi dobre nepozná a v snahe počúvať svoje srdce, podľahne ľahko manipulácii. Náš vnútorný hlas v sebe totiž zahŕňa aj mediálnu masáž, reklamy, ktorým sme vystavení, biochemické poruchy a ďalšie vplyvy. So zdokonaľovaním biotechnológií a strojového učenia bude čoraz jednoduchšie manipulovať s našimi pocitmi a túžbami. Pod vplyvom reklám sa dá len ťažko odlíšiť to, čo naozaj chceme, ktoré pocity vychádzajú z nášho vnútra a ktoré v nás vytvorili marketingoví experti. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité sebapoznanie.

 

Personalizované učenie

V budúcnosti každý študent bude mať k dispozícii pomôcky a podmienky prispôsobené jeho schopnostiam. To znamená, že sa zložitejšími úlohami a témami bude zaoberať až vo chvíli, keď sa dostane na požadovanú úroveň. Študenti, ktorí budú mať viac problémov s učením, budú mať k dispozícii viac možností na precvičovanie. To by malo pozitívne ovplyvniť celý proces učenia a zredukovať počet študentov, ktorí prežívajú nepríjemné a úzkostné stavy v škole. Tiež to pomôže učiteľom v tom, aby lepšie rozpoznali, ktorý študent potrebuje pomoc pri nejakom konkrétnom probléme. V jednotlivých školách budú určite nejaké jednotné ciele, ku ktorým by sa mal absolvent priblížiť, ale cesty, ako sa k cieľu dopracovať, budú rôzne a u jednotlivých žiakov sa budú líšiť. Podobne ako u personalizovaného učenia, aj v prípade dosahovania cieľov, budú si môcť študenti modifikovať učebný plán podľa vlastných potrieb a požiadaviek. Každý sa bude môcť učiť pomocou iných pomôcok, metód a techník. Súčasťou tejto zmeny bude aj tzv. Blended learning (kombinácia prezenčnej a e-learningové výučby) alebo BYOD (Bring your own device). BYOD spočíva v tom, že si študenti môžu do školy priniesť vlastné zariadenia, ktoré následne využívajú na vyučovaní. Vychádza sa z toho, že v súčasnosti už takmer každý vlastní mobil, tablet alebo notebook. Najdôležitejšou výhodou, ktorú BYOD ponúka, je pohodlie  pri používaní vlastného zariadenia, na ktoré je študent zvyknutý. Študenti budú stále intenzívnejšie zapojení do formovania obsahu svojho štúdia. Udržiavanie takého kurikula, ktoré neodráža minulosť, ale súčasnosť, je realistické len za predpokladu, že sa na jeho tvorbe budú podieľať pedagógovia  i študenti zároveň. Aj kritický pohľad študentov na obsah ich osnov zaručí, že budú zahŕňať všetko potrebné.

 

V súčasnosti nikto presne nevie povedať, čo bude o pár rokov. Jedno je však isté. Ľudia v tomto období budú musieť byť pripravení na časté a možno aj veľmi výrazné zmeny a z tohto dôvodu budú musieť byť maximálne flexibilný a duševne odolní. A preto si myslím, že výchova a vzdelávanie už v súčasnosti by sa mali orientovať hlavne týmto smerom.

 


Zdroje:
What children need to learn to succeed in 2050
9 things shape future of education learning 20 years

Čítajte viac o téme: Lepšie školstvo
Zdieľať na facebooku