Keďže človek je spoločenský tvor a žije v interakcii s inými ľuďmi, empatia by mala byť súčasťou medziľudských vzťahov a základným pilierom prosociálneho správania sa a tiež komunikácie. Pozrime sa na základné kroky, ktoré vedú k empatickej komunikácii.
Slovo empatia má etymologický pôvod v gréckom jazyku (empatheia) a skladá sa zo slov em – dovnútra, vnútri a pathos – cit, utrpenie, nešťastie. Sémanticky slovo empatia zastrešuje vcítenie alebo vciťovanie sa do sveta predstáv druhého, do jeho emócií, spôsobu myslenia a postojov. Empatia je schopnosť, ktorú má každý človek, ibaže nie každý a nie v každej situácii ju vie uplatniť. Niektorí ľudia majú empatiu mimoriadne rozvinutú, veľmi rýchlo a spontánne sa vedia naladiť na iného človeka, iní sú schopní empatiu používať iba v mimoriadnych situáciách a niektorí jedinci ju majú na istý čas aj deaktivovanú a nie sú schopní ju používať. Schopnosť empatického vcítenia ovplyvňuje viacero faktorov.
Faktory, ktoré ovplyvňujú empatiu
Môže ísť o rôzne faktory biologické, sociálne a psychologické. O sile empatie často rozhodujú napríklad tieto faktory:
- množstvo životných skúseností,
- špecifické zážitky,
- hodnotová orientácia človeka,
- životné situácie spojené s konfliktami a napätím,
- kontakt s inými kultúrami,
- prežité krízy a nebezpečenstvá,
- pozitívna rodinná atmosféra.
- intenzívny vzťah k umeniu.
Existujú však aj faktory, ktoré výrazne znižujú empatiu. Patria medzi ne napríklad tieto:
- choroba,
- bolesť,
- pocit zodpovednosti,
- strach,
- úzkosť,
- napätie z neuspokojených potrieb (hlad, smäd),
- spoločenská nadradenosť,
- alkohol,
- narkotiká,
- egoizmus,
- závisť,
- nenávisť,
- záporné emócie.
Empatia nie je jedinou cestou poznávania a pochopenia druhého človeka, pretože človeka môžeme spoznať aj na základe pozorovania a vecného vyhodnotenia získaných informácií. Empatia nám však pomáha spoznávať jedinečné, špecifické psychické obsahy ľudskej mysle. Ostatné spôsoby poznávania a porozumenia majú predovšetkým intelektuálny, racionálny charakter, ale empatia sa zakladá predovšetkým na citových vzťahoch.
B. Buda charakterizuje empatiu ako: „schopnosť osobnosti, pomocou ktorej sa osobnosť v rámci bezprostrednej komunikácie s druhým človekom vie vžiť do jeho duševného stavu. Na základe tohto vžitia vie vycítiť a pochopiť v tom druhom také emócie, motívy a snahy, ktoré tento človek nevyjadruje v slovách priamym spôsobom a ktoré nevyplývajú zákonite zo situácie medziľudského vzťahu. Hlavným nástrojom pochopenia a vcítenia je to, že prostredníctvom empatie sa vo vlastnej osobnosti vybavujú pocity a rozličné napätia toho druhého.Osobnosť sa vžije, akoby premieta seba do druhého.“
Empatia ovplyvňuje aj našu komunikáciu
Človek sa počas kontaktu s druhými ľuďmi musí naučiť vedieť spracovať kritiku, požiadať o láskavosť, počúvať druhých, no zároveň vedieť urobiť kompromis, teda byť asertívnym človekom, ktorý vytvára príjemné prostredie. A to všetko je empatické správanie. Komunikácia by teda nemala fungovať bez empatie. Empatickí ľudia dokážu druhého človeka vnímať nielen verbálne, ale aj neverbálne. Vďaka tomu ho dokážu rýchlejšie pochopiť a porozumieť mu. Často je to tak, že ľudia s vysoko rozvinutou empatiou bývajú vnútorne stabilní, majú dobrú úroveň sebapoznania, majú pozitívny a akceptujúci postoj k iným ľuďom. Empatia často súvisí s osobnou zrelosťou a vnútornou stabilitou, pretože počas empatického procesu vciťovania sa, si človek musí zachovať svoju identitu a nepreberať identitu druhého.
Základ empatickej komunikácie súvisí najmä s aktívnym počúvaním
Na to, aby sa uskutočnila dobrá empatická komunikácia, je potrebné, aby ten, ktorý počúva, bol cieľavedome zameraný a sústredený na pochopenie druhého človeka, akoby zámerne potlačil seba, aby mohol počúvať a prijať toho druhého. Empatia totiž veľmi súvisí so schopnosťou počúvať. Vyjadrovať svoje myšlienky a pocity vieme oveľa lepšie ako počúvať. A najmä na sociálnych sieťach máme k dispozícii mnoho spôsobov, ako ich dať svetu najavo. Lenže s počúvaním to také jednoduché nie je. Naším vlastným rozprávaním sa však o druhých ľuďoch nič nedozvieme, a preto nie je divu, že je pre nás potom ťažké chápať tých, s ktorými napríklad aj nesúhlasíme. Ľudia okolo nás majú veľa zaujímavých príbehov a tajomstiev, do ktorých nás nechajú nahliadnuť, keď cítia, že to má cenu. A my sa od nich môžeme naučiť veľa užitočného pre svoje vlastné životy, ale aj pre rozvoj empatie. Občas si ľudia neželajú vaše rady a jediné, čo potrebujú, je vyrozprávať sa. Preto sa ich nesnažte vo všetkých prípadoch usmerňovať. Netvárte sa ako niekto, kto pozná riešenia na všetky problémy sveta. Opýtajte sa, ako by ste mohli pomôcť, ale nikomu nič nevnucujte. Nie vždy je vhodné dávať rady. Nemajte obavy, ľudia, ktorí vám dôverujú, si po radu za vami prídu sami.
Empatické počúvanie sa skladá zo štyroch fáz:
1. Napodobňovanie obsahu
V tejto fáze vyjadrujeme to, že počúvame a chápeme, udržujeme kontakt, súhlasne prikyvujeme hlavou.
2. Parafrázovanie obsahu
Povedaný obsah zopakujeme inými slovami. Takto vyjadrujeme svoju sústredenosť na problém druhého.
3. Uvedomujeme si pocity druhého
V tejto fáze nevnímame len to, čo hovoriaci hovorí, ale snažíme sa vnímať aj to, čo pri tom cíti.
4. Pomenúvame a interpretujeme obsah a pocity
Postupnými krokmi empatického počúvania pomáhame druhému vyznať sa v jeho vlastných myšlienkach a pocitoch.
Vďaka tekémuto vnímaniu komunikácie prinášame do života iných ľudí veľmi veľa pozitívnych skutočností. Spomeňme napríklad aspoň tieto:
- vzbudzujeme v ľuďoch pocit istoty a bezpečia,
- poskytujeme citovú pomoc i dlhotrvajúcu citovú podporu,
- poskytujeme pocit spoluúčasti,
- vytvárame podmienky pre efektívny rozhovor,
- vzbudzujeme pocit chápajúcej atmosféry, lebo človek má pocit, že mu konečne niekto rozumie.
Pri empatickej komunikácii väčšinou prejavujeme záujem o ľudí. Pokúšame sa prísť na to, ako sa v danom momente cítia. Ak sú smutní, je dobré, keď sa ich opýtame, prečo sa tak cítia. Prejavíme im tak svoj záujem. Dáme im pocit, že je tu vždy niekto, koho trápi, čo prežívajú a ako sa cítia. Schopnosť ukázať človeku, že je na tomto svete ešte vždy žiadaný a vítaný, je tým najvyšším stupňom empatie.
Empatická komunikácia a prípadná pomoc by nemala fungovať systémom ja pomôžem tebe a potom musíš pomôcť ty mne. Skutočná empatia spočíva v ochote urobiť pre niekoho niečo bez toho, aby sme žiadali spätnú väzbu. Tá sa napokon väčšinou dostaví sama. To, že pomôžete iným ľuďom, sa vám vráti. V podobe milého slova, dobrého pocitu a skutočných priateľstiev. Nezabúdajte, keď dáte trochu lásky, sami pre seba tiež dostanete.
Zdroje:BUDA, B.: Empatia: psychológia vcítenia a vžitia sa do druhéhoLAUKOVÁ, P. Komunikácia vo vzdelávaní dospelýchD.VITO A.J. Základy medzilidské komunikaceGOLEMAN, D. Emoční inteligence
