Články: Pre študentov
O projekte

 

Prístupy, ktoré deťom komplikujú detstvo a neskôr i dospelosť

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
To, aké prežijeme detstvo, ovplyvňuje náš ďalší život. Záleží len od rodičov, či dokážu rozpoznať negatívne faktory, ktoré by deťom mohli skomplikovať život. / Foto: Bigstock

To, aké prežijeme detstvo, ovplyvňuje náš ďalší život. Niektorým negatívnym veciam sa nedá zabrániť, ale mnohé sa ovplyvniť dajú. Záleží len od rodičov, či dokážu rozpoznať negatívne faktory, ktoré by deťom mohli skomplikovať život.

 

Keď rodičia snívajú o budúcnosti svojich detí, všetci si želajú, aby ich deti boli šťastné. Mnohí si uvedomujú, že detstvo má významný vplyv na to, akí ľudia sa z ich detí v dospelosti stanú.Väčšina rodičov sa snaží odovzdať svojim deťom len to najlepšie, čo dokážu. Niekedy sa však stane, že aj nechtiac využijú prístup, o ktorom si mysleli, že je správny, ale opak je pravdou. Na ktoré prístupy si teda radšej dávať pozor?

 

1. Zaobchádzanie s deťmi ako s dospelými

Niekedy sa stáva, že rodičia hovoria o svojich deťoch ako o malých dospelých. No ony nie mini dospelí. Ony sú deti. Nemajú také schopnosti ako dospelí, nevedia spracovať všetky  informácie a nedokážu myslieť  abstraktne v takej miere ako dospelí ľudia. Deti nemajú úplne vyvinutý mozog, takže nie sú emočne ani duševne zrelé. Očakávanie rodičov, že deti budú ako dospelí, je absurdné. Neočakávajte napríklad, že vaše batoľa bude konať ako staršie dieťa, pretože budete zbytočne sklamaní. Ak sa nechcete zbytočne rozčuľovať, neberte ich na miesta, o ktorých viete, že neadekvátne správanie malých detí nie je akceptované alebo tolerované. Ak musíte napríklad cestovať lietadlom, pripravte sa na to, že môžu nastať aj problémy. Rátajte s tým, že dieťa  bude konať v súlade so svojím vekom.

 

2. Podrobné plánovanie každého dňa

Veľmi veľa detí može vyhorieť skôr, ako odídu na vysokú školu. Odborníci tvrdia, že to súvisí aj s tým, že majú tak podrobne rozplánovaný každý deň, že nemajú čas na oddych a čas len pre seba. Často majú na každý deň po škole naplánovaných množstvo aktivít, krúžkov, tréningov a večer sa ešte musia pripravovať na ďalší deň. Na konci dňa majú nulový voľný čas na to, aby boli iba deťmi. Často potom tieto deti končia ako vystresované, lebo sa snažia všetko zvládnuť a držať krok s nabitým harmonogramom. V súčasnosti sa tento trend presúva už do predškolského veku. Veľa detí má množstvo krúžkov už od troch rokov. Niektoré to zvládnu bez problémov, ale sú aj také, ktoré tento režim vnímajú ako prísny a rýchly a práve preto sa necítia vôbec šťastné. Deti potrebujú čas aj na využívanie voľných hier a na rozvíjanie svojej fantázie. Súčasťou vývoja je umožniť im aj to, aby mali čas na fantazírovanie a vytváranie si vlastných predstáv. Obmedzenie hracieho času dieťaťa z dôvodu nadmerne naplánovaných aktivít môže negatívne ovplyvniť jeho vývoj. Voľná hra je pre rozvoj nevyhnutná, pretože prispieva k kognitívnemu, fyzickému, sociálnemu a emocionálnemu rozvoju detí.

 

3. Telesné alebo emočné týranie

Je zrejmé, že fyzické týranie poškodzuje dieťa. Emočné týranie je rovnako škodlivé a niektorí rodičia si ani neuvedomujú, že to robia. Nebezpečné sú hlavne slová. Nedajú sa vymazať. Keď svoje dieťa označíte za hlúpe, zlé, škaredé, tieto slová sa hlboko dostávajú do jeho srdca. Neexistujú slová, ktoré by dieťaťu mohli ublížiť viac ako slová rodiča. Medzi rodičmi a deťmi často prebieha komunikácia v rovine príkazov a zákazov: hýb sa, uhni, nezavadzaj, ponáhľaj sa, hovor, nezašpiň sa, buď ticho, ospravedlň sa, poď sem, nevyrušuj, si neschopný, choď spať, prídeš neskoro, neotravuj, mám robotu... Keď sú deti neustále zavalené príkazmi, zákazmi, hrozbami, ponaučeniami a nervozitou, nielenže necítia lásku, ale stávajú sa odolnými na tieto slová. Viac príkazy a zákazy neplnia, ako plnia. Rodinné prostredie ovláda nevraživosť, napätie a nervozita.  Na to,aby  deti cítili viac lásky, rodičovské prijatie, aby si plnili svoje povinnosti a aby v rodine zavládla pozitívna atmosféra, potrebujú počuť láskavé slová, ktoré ich povzbudia.

 

4. Očakávanie, že dieťa zvládne problémy dospelých

Neočakávajte, že vaše dieťa ponesie bremeno vašich problémov. Úlohou rodiča je chrániť svoje dieťa pred problémami dospelých. Alkoholizmus, zneužívanie drog a iné závislosti sú len niektoré z problémov, ktorým by dieťa nemalo byť vystavené. Taktiež by ste mali myslieť na to, že pri rozvode by nemalo byť vystavené veľkej emočnej záťaži.

 

5. Tlak na úspech

Tlak na úspech je v dnešnej dobe príliš vysoký. Rodičia, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie, ich často motivujú k tomu, aby boli vo viacerých oblastiach čo najlepšie.V živote to však často chodí tak, že vždy sa nájde niekto, kto je lepší aj keď sa snažia najviac, ako len dokážu. Je to prirodzený proces. Dieťa môže však  byť z toho frustrované. Medzi povzbudením a tlakom je veľký rozdiel. Je dobré poznať tento rozdiel, aby ste mohli adekvátne povzbudzovať vaše dieťa. Psychológovia upozorňujú rodičov, že ak veľmi tlačia na výkon, je menej pravdepodobné, že si deti vyvinú svoju vlastnú vnútornú motiváciu. Povzbudzujte, netlačte, pretože tlak na vaše dieťa, aby uspelo, môže nakoniec úplne prekaziť jeho úspech.

 

6. Sociálna izolácia

Deti musia vyrastať aj s deťmi. Nestačí im byť len v blízkosti dospelých a komunikovať iba s nimi. Môže to znížiť schopnosť dieťaťa komunikovať so svojimi rovesníkmi. Na to, aby si mohli deti osvojiť dobré sociálne správanie, musia byť pravidelne v blízkosti rovesníkov, pretože to ovplyvňuje ich schopnosť spoločensky sa presadiť aj v dospelosti. Skúsenosti z prvých dvoch alebo troch rokov života majú dopad na prijatie deťmi spolužiakmi v materskej škole a potom aj neskôr. Deti, ktoré sú schopné komunikovať s rovesníkmi v ranom veku, a tie, ktoré prejavujú prosociálne správanie, majú obrovskú šancu, že ich spolužiaci prijmú medzi seba. Ani v dospelosti nemávajú problémy so vzťahmi.

 

7. Zlé vzory

Mať pozitívne vzory je veľmi dôležité. Rodičia sú pre dieťa najdôležitejšími vzormi. Rodičia i širšia rodina od narodenia formujú identitu dieťaťa, t.j. vytvárajú jeho sebaobraz, čiže vedomie seba samého. Samotné formovanie identity sa deje od najútlejšieho veku dieťaťa a je závislé od toho, aké informácie o sebe dieťa od svojich rodinných príslušníkov dostáva. Tieto informácie dieťa získava prostredníctvom vzťahu, ktorý s nimi má, a to v bežných životných situáciách. Vo vytváraní sebaobrazu je rozhodujúce, či je dieťa posudzované a hodnotené prevažne negatívne alebo prevažne pozitívne, a to osobitne v prvých rokoch života, kedy hodnotenie prichádzajúce od rodičov preberá absolútne nekriticky. Vďaka prístupu rodičov si dieťa utvára obraz o sebe, a to buď v podobe dobrého, a teda úspešného, užitočného, správneho dieťaťa alebo presne naopak.

 

Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať, resp. sa s nimi identifikovať. Dieťa si takto osvojuje mnoho pozitívnych i negatívnych vlastností a vzorcov správania pre rolu muža, ženy, matky, otca, dospelého pracujúceho, suseda, priateľa a pod. V tomto zmysle je pre dieťa rodina mikrosvetom, v ktorom sa učí, najmä imitáciou a identifikáciou, ako fungovať, ako riešiť najrôznejšie situácie. Súčasťou osvojovania si rolí je aj osvojovanie si noriem, vzorcov, hodnôt. Dysfunkcia rodiny vedie k tomu, že dieťa si alebo neosvojí príslušné roly, alebo si osvojí roly, hodnoty a normy, ktoré spoločnosť považuje za nežiaduce.

 


Zdroje:
Julián  Melgosa: Umenie výchovy
James B.Stenson: Ako viesť deti správnym smerom
J. Oravcová, L. Ďuricová, O. Bindasová: Psychológia rodiny

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.