Poučovanie kráča k úspechu dlhou cestou,
príklady privedú k úspechu cestou krátkou.
- Seneca
Či si to uvedomuje alebo nie, takmer každý z nás v určitom období svojho života mal nejaké vzory. Vzory nás ovplyvňujú od detstva. Odmalička nás formuje a svojím správaním usmerňuje rodina, najmä však naši rodičia, neskôr sú to kamaráti, spolužiaci či iní dospelí ľudia, s ktorými prichádzame do kontaktu. Ľudia z nášho okolia predstavujú skupinu reálnych vzorov. No existujú aj rôzne vzory zo sveta showbiznisu, či už sú to herci, speváci, moderátori, modelky a často aj populárni športovci. K tomu sa postupne pridávajú rôzni hrdinovia filmového plátna, prípadne literárne postavy. Tieto vzory predstavujú kategóriu zobrazených vzorov. Po skončení stredoškolského či vysokoškolského štúdia obvykle mladí ľudia nastúpia do zamestnania a tam ich osobnosť ďalej formujú kolegovia a nadriadení. Okrem toho nemožno zabudnúť ani na formovanie osobnosti z pohľadu viery v Boha či hľadanie vzorov medzi politickými vodcami a diktátormi.
Reálny vzor – rodina a rodičia
Najdôležitejším reálnym vzorom, ktorý ovplyvňuje naše správanie, je rodina. Rodičia i širšia rodina od narodenia formujú identitu dieťaťa, t.j. vytvárajú jeho sebaobraz, čiže vedomie seba samého. Samotné formovanie identity sa deje od najútlejšieho veku dieťaťa a je závislé od toho, aké informácie o sebe dieťa od svojich rodinných príslušníkov dostáva. Tieto informácie dieťa získava prostredníctvom vzťahu, ktorý s nimi má, a to v bežných životných situáciách. Vo vytváraní sebaobrazu je rozhodujúce, či je dieťa posudzované a hodnotené prevažne negatívne alebo prevažne pozitívne, a to osobitne v prvých rokoch života, kedy hodnotenie prichádzajúce od rodičov preberá absolútne nekriticky. Vďaka prístupu rodičov si dieťa utvára obraz o sebe, a to buď v podobe dobrého, a teda úspešného, užitočného, správneho dieťaťa alebo presne naopak.
Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať, resp. sa s nimi identifikovať. Dieťa si takto osvojuje mnoho pozitívnych i negatívnych vlastností a vzorcov správania pre rolu muža, ženy, matky, otca, dospelého pracujúceho, suseda, priateľa a pod. V tomto zmysle je pre dieťa rodina mikrosvetom, v ktorom sa učí, najmä imitáciou a identifikáciou, ako fungovať, ako riešiť najrôznejšie situácie. Súčasťou osvojovania si rolí je aj osvojovanie si noriem, vzorcov, hodnôt. Dysfunkcia rodiny vedie k tomu, že dieťa si alebo neosvojí príslušné roly, (napr. aj preto, že rodina nie je úplná), alebo si osvojí roly, hodnoty a normy, ktoré spoločnosť považuje za nežiaduce.
Blízki ľudia, ktorí dieťa obklopujú od narodenia, ho svojím vlastným správaním, svojimi prejavmi učia ľúbiť alebo neľúbiť a majú obrovský vplyv na to, ako sa bude utvárať jeho vzťah k ľuďom všeobecne a v prípade partnerských vzťahov k opačnému pohlaviu. Rodičia vplývajú na svoje deti aj čo sa týka výberu budúceho partnera. Malé dieťa veľmi citlivo vníma prejavy lásky a nelásky k sebe samému, ale tiež tieto prejavy dospelých, najmä rodičov medzi sebou a nevedome, nepriamo si do hlavy ukladá vzorce problémov i vzorce rodičovského správania. Veľmi citlivo vníma, čo si matka myslí o chlapcoch a mužoch, čo si otec myslí o ženách, vstrebáva predstavy rodičov o tom, ako sa majú správať ženy a muži, teda aké sú ich sociálne roly – roly muža a ženy nielen v čase, keď sú nedospelými, ale i v čase, kedy sú dospelými ľuďmi. Na výber partnera, ale samozrejme, tiež na charakter spolužitia v budúcej rodine a výchovu vlastných detí, má najsilnejší vplyv vlastná orientačná rodina človeka. Z uvedeného vidíme, že rodina je pre deti vzormi, ktoré utvárajú osobnosť dieťaťa počas doby, kedy dieťa žije so svojimi rodičmi. Po tom, čo sa dieťa od rodičov osamostatní, vedie už svoj vlastný život, zodpovedá samo za seba a snaží sa žiť podľa vzoru a formovania svojich rodičov, alebo presným opakom ich správania. Druhý prípad je skôr príkladom toho, ak dieťa nie je so správaním svojich rodičov spokojné a snaží sa od nich úplne oddeliť, prípadne aj zabudnúť na tie vzory správania, ktoré mu boli rodičmi poskytované. Rodina a rodinní príslušníci boli, sú aj budú tvoriť skupinu reálnych vzorov, ktorá nikdy zo života detí nevymizne. Aj v škole je to tak, že keď sa detí opýtate, kto je ich vzorom, tak nahlas pred triedou povedia väčšinou meno nejakého speváka alebo herečky. Keď im však dáte písať o vzoroch slohovú prácu, tak väčšinou píšu o svojich rodičoch. Deti si vo všeobecnosti veľmi vážia kvalitné a funkčné vzťahy v rodine a sú rodičom za ne veľmi povďačné.
Zobrazené vzory
Tak ako sa mení doba, tak sa menia aj zobrazené vzory. Pri zobrazených vzoroch najväčší vplyv a tlak robia médiá. To, čo práve letí v reklame, aká rozprávka sa najčastejšie vyskytuje vo vysielaní, to najviac ovplyvňuje dieťa. Čím je dieťa mladšie, tým viac sa necháva ovplyvňovať týmito vzormi. Médiám v tomto pomáhajú aj obchody s oblečením a papiernictvá. Tieto obchody veľmi pružne reagujú na najviac preferované postavičky v rozprávkach a hneď ponúkajú napríklad peračníky, zošity, tričká, ponožky, sukničky, šiltovky s obrázkom najfrekventovanejšej postavičky. Deti týmto lákadlám nevedia odolať a začína sa útok na peňaženky rodičov. Ešte dôležitejšie je sledovať hodnoty, ktoré tieto postavičky ponúkajú. Rodičia majú právo pri pôsobení médií zasahovať do výchovy svojich detí a jednoducho pri nevhodnom programe by sa mali s deťmi často rozprávať a podľa potreby sa dohodnúť na tom, že dieťa určitý program nebude sledovať. Zákazy nie sú najlepšou cestou. Deti veľmi túžia po zakázanom ovocí. Deťom svoje rozhodnutie treba trpezlivo vysvetľovať a nenásilne poukázať aj na negatívne stránky toho - ktorého idolu či programu. Niekedy je to naozaj veľmi ťažký boj s dieťaťom, pretože naň pôsobí v škole sila kolektívu, kde väčšina detí pozerá práve najmenej vhodný program. Odmalička je preto veľmi dôležité venovať pozornosť výberu programov, aby dieťa bolo na tento postup zvyknuté. Televíziou a reklamami predkladané idoly nemajú dlhú trvácnosť, sú len súčasťou biznisu, a tak ako rýchlo do života detí prídu, tak rýchlo aj odídu. Bohužiaľ, aj za krátku dobu dokážu mnohých ovplyvniť a často nie práve pozitívnym smerom. Viac sa dočítate v článku Nedopustite, aby televízor vychovával vaše deti.
V puberte sa mnohé deti presúvajú od televízie k počítačom. Zabúdajú na čisto televízne hviezdy a dokážu ich čoraz viac osloviť ľudia z počítačového sektora, či pre generáciu rodičov úplne neznámi hrdinovia počítačových hier alebo videoservera YouTube. O vzoroch mladých sa veľa možno dozvedieť napríklad aj na slovenskom komunitnom portáli www.birdz.sk. Napríklad to, že keď chcú byť mladí „cool“ musia vedieť vyjadriť jasné stanovisko. Získať si rešpekt partie môže človeku zabezpečiť milovanie i nenávidenie Justina Biebera či Hannah Montany. V ankete, ktorú server Birdz.sk uskutočnil v roku 2010 mladí ľudia prezrádzali, aké skupiny považujú za svoje vzory. Pre viac ako 12 percent je vzorom nejaký kamarát, priateľ z reálneho alebo virtuálneho života. Pre rovnaký počet mladých je hrdinom slávny spevák či speváčka. Rovnako cez osem percent získali známi vzdelanci a ľudia, ktorí majú veľa peňazí, pričom je jedno, čo robia. Rodičia získali len šesť percent, politici štyri a slávne osobnosti dve. Deti pozorne vnímajú, kto koľko zarába, a kto sa ako má. Pri odpovediach na otázku, kým by chceli byť, preto prevažujú odpovede ako právnici, lekári, ekonómovia.
Rodičia by mali mať prehľad, aké má ich dieťa vzory. Často to dokáže napovedať o tom, na čom dieťaťu záleží. Deti si často nevyberajú hrdinu ako celok, zaujímajú ich čiastkové veci. Hovoria – chcem vyzerať ako tá či ten, chcem dokázať to, čo ten či tá… Pre dospievajúceho človeka hľadanie vzoru súvisí s hľadaním vlastnej jedinečnosti. Ide mu o to, ako sa odlíšiť sa od masy priemerných. Pri tomto odlíšení, by však mohol ostať sám, a to tiež nechce, lebo mladý človek súčasne potrebuje niekam patriť, vydobyť si svoje miesto medzi rovesníkmi. Takže to hľadanie a nachádzanie je naozaj zložité.
Vzory majú na život detí väčší vplyv, ako sa na prvý pohľad možno zdá. Najlepšou cestou ako zistiť, čo deti preferujú, koho myšlienky prijímajú a akými osobami sa obklopujú, je čo najčastejšia komunikácia s nimi. Citlivé prenikanie do ich sveta je pre rodičov dobrou vstupnou bránou i k tomu, aby ich vo svete vzorov vedeli usmerniť.
Zdroje:
Roberto Roche Olivar: Etická výchova
Darina Gogolová, Ľubica Bagalová, Tatiana Piovarčiová, Ľubomíra Kociánová: Etická výchova pre 6.ročník
J. Oravcová, L. Ďuricová, O. Bindasová: Psychológia rodiny
