Každé dieťa má svoje silné stránky. Dôležité je ich najprv odhaliť a potom aj rozvíjať. Ak sa nám to podarí, môžeme dieťa priviesť k úspechu a spokojnosti skôr ako len učením sa niečoho, čo mu veľmi nejde.
Aj keď mnohé deti na prvý pohľad vyzerajú ako priemerné a zdá sa, že v ničom nevynikajú a sú nevyhranené, tak to nie je pravda. Realita je taká, že každé dieťa má silné stránky. Silné stránky detí sú schopnosti, ktoré vynikajú v nich samotných v porovnaní s ich inými schopnosťami. Silné stránky má každý, len ich treba odhaliť, prebudiť a rozvíjať.Aby mohli rodičia tieto stránky svojich detí odhaliť, musia vedieť, čo si majú všímať. Keď sa dieťa narodí, má sto miliárd mozgových buniek. Cez synapsie sa mozgové bunky začínajú prepájať. Synapsie sa prepájajú tým rýchlejšie, čím dieťa robí viac činností, na ktoré má prirodzený talent. Dieťa prirodzene vie, ktoré činnosti mu dávajú energiu a ktoré nie. Preto sa s niektorými hračkami hrá viac a s inými menej. Už u malých detí je niekedy možné pozorovať, na čo asi budú mať talent. Jan Mühlfeit, kouč a autor viacerých kníh, o talente hovorí, že je to určitá genetická informácia, ktorú dieťa dostáva od predchádzajúcich generácií. To, či sa talent odomkne, záleží od toho, v akom prostredí dieťa vyrastá, čo okolo seba počúva a o čom premýšľa. Ak chceme talent rozvíjať, musíme doň investovať energiu. Gény, ktoré dostávame, sú nezmeniteľné, ale ktorý gén sa zapne alebo vypne, to záleží od prostredia, v ktorom sa dieťa nachádza, tvrdí kouč. A tak detstvo by malo byť pestré a podnetné. Vtedy totiž vieme nájsť a najlepšie podporiť prebudenie silných stránok detí. Takže, ideálne je vytvoriť pre deti podnetné a zaujímavé prostredie, robte s nimi rôzne činnosti, aktivity a potom ich pozorujte.
Ako sa prejavujú silné stránky detí a ako si ich všimnúť?
Donald O. Clifton a Paula Nelson vo svojej knihe Soar with your strenghts opísali päť možností ako identifikovať silné stránky detí. Upozorňujú rodičov, že by si mali všímať týchto 5 prejavov:
Dieťa túži po konkrétnej činnosti.
Dieťa je do činnosti hlboko ponorené.
Dieťa sa ubľúbenú činnosť rýchlo učí a napreduje v nej.
Dieťa je v obľúbenej činnosti úspešné.
Obľúbená činnosť mu prináša vnútorné uspokojenie.
Poďme sa na týchto 5 prejavov pozrieť podrobnejšie.
1. Dieťa túži po konkrétnej činnosti
Prvým zo signálov, že dieťa má pre niečo predpoklady, je ten, že je priťahované k niektorým činnostiam viac ako k ostatným. Silné stránky detí sú totiž prepojené s ich potrebami, a tak aj menšie deti sú priťahované k určitým činnostiam viac. Niektoré rady tancujú, spievajú, iné maľujú, skladajú a rozoberajú stavebnice, ďalšie niečo neustále rozprávajú. Čo môžu v tomto období robiť rodičia? Čo by si mali pri pozorovaní svojho dieťaťa všímať? Môžete si položiť napríklad tieto otázky:
Ktoré aktivity dieťa najradšej robí?
Pri ktorých aktivitách je plné energie?
Pri ktorej aktivite vydrží najdlhšie a chce v nej nesutále pokračovať?
Ktorú aktivitu chce robiť každý deň?
Od ktorej aktivity nechce odísť alebo nevie s ňou prestať?
Je dobré všímať si aj tie aktivity, ktoré dieťa nechce robiť, tvári sa pri nich otrávene, viac sa na ne nepýta alebo ho rýchlo prestanú zaujímať. Takto zase viete, do čoho ho radšej nenútiť.
2. Dieťa je do činnosti hlboko ponorené
Keď sa dieťa pustí do aktivity, ktorá mu umožňuje využiť jeho silné stránky, tak sa do činnosti zahĺbi a dokáže pri nej ostať oveľa dlhšie ako pri iných činnostiach. Niekedy táto činnosť môže byť pre dieťa aj fyzicky alebo psychicky namáhavá. Dieťaťu to však neprekáža, s nadšením činnosť robí dlhé hodiny a dostáva sa do stavu flow. Anglický výraz flow používajú psychológovia pre označenie dokonalej koncentrácie, keď sa človek ponorí do vykonávanej činnosti. Ide o zvláštny stav mysle. Do slovenčiny sa najčastejšie prekladá ako plynutie. Flow fenomén právom patrí do smeru tzv. pozitívnej psychológie, ktorá sa zaoberá aspektami, ktoré nám spríjemňujú život a robia nás šťastnými. Pri zážitku flow, teda plynutia, zažívame pocity zmysluplnosti a energizujúcého nadšenia. Keď dieťa robí v detstve to, čo ho baví, tak pri tom dokáže stráviť oveľa dlhší čas a zároveň sa veľmi rýchlo učí. V stave plného sústredenia na činnosť, napríklad pri stavaní Lega, dieťa prestane vnímať čas, nevníma okolie, zabudne na hlad a na smäd. Nenechá sa len tak rozptýliť, je plne sústredené a doslova je absolútne ponorené do činnosti. Aby ste zistili, kedy vaše dieťa zažíva stav flow, môžete si odpovedať na tieto otázky:
Pri ktorých aktivitách dieťa zabúda na čas?
Pri ktorých aktivitách samo od seba vie, čo má robiť?
Pri čom sa sústredí, pracuje a zabáva zároveň?
Pri čom zabúda, že je to namáhavé?
3. Dieťa sa ubľúbenú činnosť rýchlo učí a napreduje v nej
Keď dieťa preferuje nejakú činnosť, rado sa k nej vracia, vydrží pri nej dlhšie ako pri iných činnostiach a rýchlo sa ju aj učí. Rýchle učenie sa môže prejaviť napríklad tým, že dieťa zvláda stále náročnejšie prvky činnosti, pamätá si naučené, samo objavuje nové postupy, vymýšľa vlastné spôsoby ako danú činnosť zvládnuť. Typické je napríklad aj to, že iba raz niečo vidí, počuje, párkrát to vyskúša a už to vie urobiť. Rýchle postupovanie v nejakej činnosti je jedným z najlepších dôkazov toho, že dieťa v danej činnosti využíva svoje silné stránky. Dôležité je však hlavne to, že dieťa má z tejto činnosti veľkú radosť a uspokojenie. Nestačí, že uspokojenie prichádza iba z toho, že dokáže niečo urobiť. Dôležitá je hlavne cesta, proces, činnosť, teda skutočnosť, že to môže robiť. Všímajte si hlavne:
Pri ktorých aktivitách sa dieťa viditeľne zlepšuje?
Postupuje dieťa v danej činnosti nečakane rýchlo?
Nachádza samo od seba nové postupy, zručnosti na zvládnutie činnosti?
Má okrem nadania dieťa aj uspokojenie z robenia danej činnosti?
4. Dieťa je v obľúbenej činnosti úspešné
Silné stránky detí sa prejavujú aj tým, že keď dieťa nastúpi do školy, podáva vo svojej obľúbenej činnosti nadpriemerné výkony. Niekedy až v škole rodičia odhalia silné stránky svojho dieťaťa. A ak ich ešte stále nevidíte, môžete si položiť tieto otázky:
Pri ktorých aktivitách je dieťa viditeľne lepšie ako jeho spolužiaci?
Pri ktorých aktivitách prežíva sebavedomie a pocity úspechu?
Pri ktorých aktivitách robí veci intuitívne a prekvapivo lepšie s ohľadom na jeho vek a skúsenosti?
5. Obľúbená činnosť prináša dieťaťu vnútorné uspokojenie
Vnútorné uspokojenie z činnosti sa objavuje často práve vďaka tomu, že v danej činnosti dieťa využíva svoje silné stránky. Silné stránky totiž vychádzajú z potrieb dieťaťa. A naplňovanie potrieb motivuje k činnosti. Keď robí niečo, čo uspokojuje jeho potreby, tak mu to prináša celkovú spokojnosť s činnosťou aj so sebou.Vtedy sa dieťa cíti skutočne šťastné. A toto je zároveň aj tá najlepšia vnútorná motivácia. Pri tejto činnosti dieťa nepotrebuje žiadnu odmenu. Činnosť robí preto, lebo pociťuje šťastie a nie pre odmenu alebo pochvalu. Robí to kvôli vnútornému uspokojeniu. Všímajte si:
Čo robí dieťa, keď vyzerá očividne spokojné?
Čo dieťa robí rado samo od seba a nepotrebuje za to pochvalu ani odmenu?
Kedy dieťa zažíva hlboké uspokojenie a nadšenie z činnosti samotnej?
Pri ktorej činnosti sa vás pýta, kedy ju môže robiť znova?
Deti potrebujú spätnú väzbu od rodičov
Deti samy od seba niekedy nevedia odhaliť svoje silné stránky. Vedia posúdiť, či ich činnosť baví, vidia výsledok a produkt činnosti, ale nie vždy si uvedomujú, že naozaj ide o ich silnú stránku. Potrebujú od rodičov spätnú väzbu. Spätná väzba na silné stránky detí znamená, že im opíšete, čo robili a aký to malo vplyv na ich činnosť a výsledky.
Spätnú väzbu môžete dať na to:
- čo dieťa robilo,
- ako k činnosti pristupovalo,
- čo sa mu darilo.
Nehodnotíme výsledok, nehodnotíme osobnosť, ale opisujeme, čo dieťa urobilo pre to, aby sa k nejakému výsledku dopracovalo. Napríklad: „Keď si chytil štetec takto, tak sa ti darilo robiť oblaky presne tak, ako si chcel.“ Je dobré nevyslovovať všeobecné konštatovania typu: „Je to pekné. Dobre si to nakreslil, pekne si to zaspieval.“ Je dobré vyzdvihnúť konkrétne maličkosti. Obrázok môže byť pekný, ale nie všetko na ňom je dokonalé. A tak pochváľte to, čo si pochvalu naozaj zaslúži. Nezovšeobecňujte. Vyjadrujte sa napríklad takto: „Páči sa mi, ako si nakreslil starú mamu pri drevenom domčeku. Páčilo sa mi, ako si pekne zarecitovala druhú strofu básne." Dávajte deťom spätnú väzbu, aby rozumeli, že to, ako pristupovali k činnosti, ako ich to bavilo a ako sa zlepšovali, je ovplyvnené aj tým, že využívali svoje silné stránky.
Spätná väzba na silné stránky neslúži na to, aby sme v dieťati budovali pýchu, ale na to, aby sme si ako rodičia spolu s dieťaťom uvedomili, ktorými schopnosťami dokáže nielen efektívne zvládnuť činnosť, ale ešte ho to aj napĺňa radosťou a pri tom sa aj učí. Spätná väzba pomáha realistickejšiemu pohľadu na seba, lepšiemu porozumeniu svojim schopnostiam a pomáhate mu tiež budovať sebadôveru.
Sebadôvera pramení zo sebapoznania. Čím sa dieťa lepšie pozná, tým viac si dôveruje. Človek nemôže ovplyvniť stimul, teda to, čo sa mu stane, ale môže ovplyvniť reakciu na tento stimul. V tomto smere môžu rodičia deťom pomôcť tak, že ich dostatočne motivujú a nepodceňujú ich. „Dobré je hovoriť deťom, že patria do prvej ligy, a to sa netýka len športu, ale akejkoľvek činnosti alebo povolania. Nezáleží na tom, z akého prostredia dieťa pochádza, záleží len na tom, či chce, alebo nechce niečo dokázať,“ hovorí Jan Mühlfeit. Pozor si dávajte aj na ľútosť alebo sebaľútosť. Tieto dva prístupy veľmi blokujú človeka v jeho rozlete. Sebadôveru dieťa nadobúda vtedy, keď môže robiť to, čo ho naozaj baví. Vtedy zažíva aj pocit šťastia, úspech a autentickosť.Keď takto žije, často je v stave flow a prežíva prítomné okamihy. Človek sa často zameriava na svoje slabé stránky, lebo sa bojí, aby nezlyhal. Dôležité je však zamerať sa hlavne na svoje silné stránky, pretože vďaka nim môžeme byť v živote nielen úspešní, ale aj šťastní. Veľmi dôležité je vedieť budovať sebadôveru dieťaťa. To sa vám môže podariť vďaka tomu, že nebudete používať zovšeobecňujúce súdy. Napríklad:„Ty nikdy nič nedosiahneš. Ty si úplne hlúpy. Tebe sa aj tak nikdy nič nepodarí!“ Ďalej sa vyhýbajte porovnávaniu dieťaťa s inými deťmi. Je potrebné si čo najčastejšie uvedomovať, že každé dieťa je jedinečné. Tiež je potrebné vytvárať také situácie, aby dieťa vedelo byť spokojné samo so sebou. Pýtajte sa často detí, či sú ony spokojné s tým, čo robia a ako sa im to páči. Snažte sa tiež aktívne počúvať svoje dieťa a rešpektovať ho. Vďaka týmto prístupom jeho silné stránky určite odhalíte.
