Máte doma dieťa, ktoré sa neustále porovnáva s deťmi naokolo? Porovnáva výsledky, ako sa mu darí vyhrať v behu so spolužiakmi, pri futbale, napísať diktát zo slovenčiny alebo byť víťazom v stolovej hre či prerásť spolužiaka v triede? Alebo aj v tom, koho rodina je bohatšia alebo chodí na lepšiu dovolenku? Ak ho zaujímajú neustále výsledky a výkony ľudí okolo seba, nemusí to byť vždy prospešné.
Niekto by možno povedal, že ustavičné porovnávanie je správne, lebo získavate feedback, ako na tom komplexne vlastne ste. A v detstve je porovnávanie do určitej miery aj prirodzené. Ale tento zvyk má v prehnanej podobe aj svoje tienisté stránky. Ak sa príliš zameriavame na ľudí okolo nás, môže to naznačovať, že máme nízke sebavedomie, nie sme so sebou spokojní a túžime byť ako ostatní, prípadne vyčnievať z davu, byť najlepší a to často so sebou prináša aj negatívne javy ako závisť a nenávisť, ktoré ľudí nikdy neposúvali dobrým smerom.
Pravdou je, že často za tento zvyk môžu práve rodičia. Začína to porovnávaním súrodencov, kedy začali hovoriť, kto lepšie spal a kto bol poslušnejší. A neskôr sa pýtame na známky spolužiakov v škole. Deti sa tak učia, že poznať svoj vlastný pokrok nestačí a zasievajú v sebe nenávisť voči tým, ktorí sú od nich lepší. Často sa takto zbytočne narušia priskoro súrodenecké či priateľské vzťahy. A porovnávanie pokračuje aj v školských triedach, kedy sa vyzdvihujú len deti, ktoré majú najlepšie známky. Počas školskej dochádzky to bývajú celé roky zväčša tie isté deti. Učitelia zabúdajú chváliť individuálny pokrok každého jedného dieťaťa. A je to chyba, pretože byť súčasťou “triedneho priemeru“ pre niekoho môže znamenať vynaloženie ďaleko väčšieho úsilia ako u iného byť v triede najlepší. Česká psychologička Jana Nováčková hovorí, že takéto verejné porovnávanie detí v škole nepôsobí motivačne, práve naopak. Mnohé z nich si povedia, že sa im nikdy nepodarí to, čo ich spolužiakovi, a tak sa o to ani nepokúsia. Podľa psychologičky dokonca hrozí, že deti, ktoré sú vyzdvihované, môže zvyšok triedy nenávidieť a stanú sa obeťami šikany.
Nie je preto dobré podporovať v deťoch tieto pocity nedostatočnosti a extrémnej súťaživosti. Ako im môžeme pomôcť, aby sa prehnane neporovnávali?
1. Deti medzi sebou neporovnávajte
Sami sa vyhnite porovnávaniu súrodencov či kamarátov v ich výsledkoch, vývinových míľnikoch či povahách. Prestaňte označovať niektoré z detí za horšie, pomalšie, nešikovnejšie či hlúpejšie. Takýmito nálepkami len podporujete nenávisť tam, kde by mala byť láska. Porovnávaním učíte dieťa, že svoju hodnotu má hľadať vonku, nie vo svojom vnútri. Ukazujete mu tak, že nech robí čokoľvek, je len súčasťou pomyselného rebríčka a umiestnenie je dôležité. Mať pritom úprimnú radosť zo športu či učenia je v detstve omnoho dôležitejšie ako výsledky, na ktoré rodičia často predčasne začnú tlačiť.
Učte dieťa, že nie je dôležité byť najlepším zo všetkých, ale stať sa najlepšou verziou samého seba.
2. Podporujte zdravé sebavedomie
Pomáhajte dieťaťu budovať postupne zdravé sebavedomie. Podporujte ho v objavovaní jeho schopností, silných stránok a neprehliadajte jeho malé osobné úspechy a víťazstvá.
3. Buďte pozitívnou podporou
Ponúkajte dieťaťu množstvo pozitívnej podpory. Všímajte si, chváľte a oslavujte jeho snahu a pokroky.
4. Vyzdvihujte jedinečnosť
Vyzdvihujte jeho jedinečnosť a hovorte o tom, že každý z nás je výnimočný v niečom inom. Zvýrazňujte jeho silné stránky.
5. Oceňutje progres viac ako výsledky
Oslavujte jeho snahu a vlastný progres, nie len samotné výsledky. Vyzdvihujte pokrok, ktorý vaše dieťa robí, bez ohľadu na výsledky. Zdôrazňujte mu, že má súťažiť vždy v prvom rade samo so sebou. Nezáleží na tom, že niekto je rýchlejší alebo silnejší. Podstatná je jeho snaha a vlastný posun vpred. Deti sa aj vďaka takýmto vyjadreniam rodičov učia byť na seba hrdé a budujú si zdravé sebavedomie.
Zdôrazňujte, že náš osobný rast je vždy len o nás a o nikom inom. Ak je vaše dieťa prirodzene najlepšie v nejakej oblasti, nezabudnite mu povedať: „Môžeš byť najlepším v triede/športovom tíme. A to je skvelé. To, čo je ale najdôležitejšie je, že si lepší ako si bol naposledy/pred rokom a snažíš sa na sebe stále tvrdo pracovať.“
6. Učte dieťa stanovovať si vlastné ciele
Ak pomôžete dieťaťu nastavovať si vlastné ciele a sústrediť sa na ne, povedie to k efektívnejšiemu správaniu, lepšiemu sústredeniu aj intenzite snaženia. Ak bude zápasiť s prekážkami, môžete mu povedať, aby si vtedy opakovalo čarovnú formulku: „Nedokážem to, ale iba zatiaľ.“ Je to pripomenutie, že vždy, keď sa snaží, je o kúsok bližšie k svojim cieľom.
7. Podporujte dieťa v pozitívnom slovníku
Hovorte k deťom pozitívne a vyzývajte ich k tomu, aby tak robili aj navzájom. Slová majú veľký dopad na naše myšlienky, emócie, ale aj vzťahy, ktoré si vytvárame. Aj deti môžu prispievať k zdravému sebavedomiu detí okolo seba. Ak napríklad vaša dcéra počuje, ako sa jej kamarátka zlepšila v hre na klavír, mala by jej to povedať a nešetriť slovami uznania. Byť si oporou, a nie konkurenciou v každom ohľade, sa učíme už v detsve.
8. Ani vy sami sa neporovnávajte
Dajte si za cieľ, že ani vy sami nebudete porovnávať seba so svojimi priateľmi, susedmi, rodinou či kolegami. Majte na pamäti, že deti často kopírujú len to, čo doma vidia.
9. Pozor na sociálne siete
Kontrolujte u dieťaťa čas na sociálnych sieťach. Už svojou samotnou povahou podporujú, že deti spadnú do pascí ustavičného porovnávania sa a úzkostí. Dokonalé obrázky, statusy, imaginárny svet, ktorý ľudia prezentujú často na sociálnych sieťach ako skutočný, môže u detí vyvolávať pocity, že s nimi a ich životom nie je niečo v poriadku. Dohliadajte na to, koľko času vaše dieťa trávi na platformách ako je Instagram či TikTok.
