Slová majú veľkú silu. Ak učitelia dokážu používať na vyučovaní vhodne formulované povzbudenia, dokážu výrazným spôsobom motivovať svojich žiakov.
Ruský vedec a spisovateľ Valerij Sineľnikov vo svojej knihe Tajomná sila slova píše, že slovo a myšlienka sú základným kameňom a stavebnou jednotkou sveta a ľudského života. Na ich základe si vytvárame svoj život a svet okolo seba. Ak chce človek žiť v pokoji a v pohode, jeho slovník by mal tomu zodpovedať. Čím menej budeme používať nevhodné slová, tým je to lepšie pre náš život. Je to preto, lebo slová majú v sebe kladnú alebo zápornú energiu. Aj učitelia môžu vďaka vhodne vysloveným slovám a vetám urobiť v živote svojich žiakov veľa pozitívneho. Môžu ich motivovať, povzbudiť, pomôcť nájsť stratenú energiu či nádej, ktorú v procese učenia tak veľmi potrebujú. Niekedy stačí niekoľko povzbudivých viet a žiakovi sa podarí zvýšiť svoju aktivitu. Pozrime sa na niekoľko viet, ktoré dokážu žiakov motivovať v ich štúdiu.
Opakovanie je matka múdrosti
Môže sa to zdať klišé, ale výrok opakovanie je matka múdrosti, je pravdivý. Čím viac času a úsilia vynaloží žiak či študent na precvičovanie konkrétnej zručnosti, vedomosti alebo nejakého postupu, tým je pravdepodobnejšie, že bude danú vedomosť alebo zručnosť lepšie ovládať. Je preto dobré, keď učitelia povzbudzujú študentov a žiakov, aby si čo najčastejšie precvičovali zručnosti nielen v škole, ale aj doma, vo dvojiciach s priateľmi a podobne. V škole je dobré využívať také aktivity na precvičovanie vedomostí a zručností, ktoré sa neopakujú, sú tvorivé alebo zábavné. Je to dobré z toho dôvodu, aby žiaci nemali pocit, že stále robia to isté.
Ty si schopný/schopná to dokončiť, lebo si v tom dobrý/dobrá
Každé dieťa by malo veriť tomu, že je jedinečné a v niečom vyniká alebo je aspoň dobré. Ak tomuto verí, skôr sa mu podarí spoznať svoje skutočné ja a skôr aj odhalí, čo ho v škole skutočne baví. Žiaci, ktorým učitelia pomáhajú odhaľovať pravú identitu, vedia lepšie prekonávať svoje obavy, úzkosti, viac sú motivovaní a prežívajú aj väčšie úspechy v učení. Hľadanie výnimočnosti v žiakoch by malo byť poslaním nielen rodiny, ale aj školy. A keď učiteľ vie, v čom je žiak dobrý, mal by ho práve v tejto oblasti povzbudzovať. Keď bude cítiť úspech aspoň v jednom vyučovacom predmete, bude mať školu radšej, ako keby mal cítiť iba neúspech.
Je normálne, keď máš s učením aj problémy
Vysvetlite žiakom, že každý človek občas niečomu nerozumie alebo sa niečo učí dlhšiu dobu. Učiteľ môže žiakovi povedať kratučký príbeh o tom, čo sa jemu veľmi ťažko učilo a napokon sa to aj tak naučil. Keď učiteľ porozpráva o tom, ako nejaký problém prekonal, tak to žiakov veľmi povzbudí. Zdieľanie skutočnosti, že niečo v živote prekonávame, ukazuje odhodlanie a posilňuje myšlienku rastového myslenia. O tom, či privedieme žiakov k úspechom alebo k neúspechom rozhoduje okrem iného i to, či v nich podporujeme rastové alebo fixné myslenie. Podstata fixného myslenia spočíva v tom, že schopnosť uspieť je vrodená. Rastové myslenie je vybudované na presvedčení, že schopnosť uspieť sa rozvíja v čase a môžeme na úspechu pracovať. Učiteľ môže žiakom demonštrovať dva pohľady na úspešných ľudí. Môže ich naučiť si myslieť, že uspeli preto, lebo sa narodili ako géniovia a boli na to predurčení alebo ich môže naučiť myslieť, že ich k úspechu priviedli učenie a cieľovedomá práca. Žiakom je vhodné pripomínať, že proces pokusov a omylov je prvým krokom k prekonaniu akýchkoľvek problémov v škole i v živote.
Je to pre mňa ľahké, ale robím to už dlho
Občas je potrebné žiakom povedať aj to, že ak je človek v niektorej oblasti odborník, väčšinou sa jej venuje dlhú dobu, a preto má veľké množstvo informácií a skúseností. Je potrebné povedať i to, že ste nejakú problematiku študovali niekoľko rokov, takže je to pre vás, samozrejme, jednoduchšie. Vysvetlite žiakom, že niektoré veci sú pre nich náročné len kvôli tomu, že sa im venujú krátku dobu a je to niečo nové pre nich. Postupne zistia, že aj čas zohráva pri učení určitú rolu a sami na sebe zistia, že postupne sa zlepšujú.
Verím, že to zvládneš
Povzbudenia nikdy nie je dosť, a tak by sme mali žiakov čo najčastejšie povzbudzovať. Ideálne je, keď sa v duchu povzbudenia nesie celé vyučovanie. Povzbudenie, spolucítenie a spolupráca sa z hľadiska rozvoja pozitívnych vlastností javia ako oveľa lepšie stratégie ako prehnaná súťaživosť. A tak jednou z ďalších pozitívnych viet, ktorú by žiaci mali v škole čo najčastejšie počuť, je aj veta: „Verím, že to zvládneš.“
Ako ti môžem pomôcť?
Keď takúto vetu občas použije učiteľ v triede, tak ňou nielen žiaka veľmi povzbudí, ale je zároveň vzorom v tom, ako si majú aj žiaci navzájom pomáhať. Veď do školy nechodia len preto, aby dostávali známky, ale aby sa učili spolu komunikovať, spolupracovať a keď je to potrebné, tak si aj pomáhať. Empatia je v súčasnosti potrebná viac, ako si možno myslíme. A preto v každej chvíli by sme na ňu mali myslieť aj v škole. Veď koľkokrát nastanú v triede také situácie, že je niekto smutný, niekto sa niečo nenaučil alebo nemá svoj deň. Mali by sme žiakov učiť, aby boli navzájom všímaví, vedeli sa vciťovať do iných a v prípade potreby si aj pomôcť slovom alebo nejakým skutkom. A preto by sa samozrejmou súčasťou života v triede mala stať aj otázka: „Ako ti môžem pomôcť?“ A túto otázku by ich mal naučiť používať učiteľ, ktorý je občas používa aj v súvislosti so svojimi žiakmi.
