V škole je potrebné takmer každý deň opakovať učivo. Čo však urobiť pre to, aby sa pri opakovaní žiaci nenudili a aby ich to zaujalo? Možno vám pomôže niektorá z nasledujúcich aktivít.
Po prebratí učiva je potrebné zopakovať pojmy, fakty a postupy, s ktorými sa žiaci stretli. Opakovanie môžete robiť rôznymi spôsobmi. Záleží len od učiteľa, či dá len žiakom učivo doma zopakovať a na ďalšej hodine ich vyskúša alebo im dá kontrolnú prácu, alebo využije aj zábavnejšie a tvorivejšie metódy.
Lístky s otázkami
Základom tejto aktivity sú lístky s otázkami, ktoré si vyrobia žiaci. Môže ich však vopred pripraviť aj učiteľ. Otázky by mali súvisieť s preberaným učivom. Žiakov rozdelíme do skupín. Vždy dve skupiny hrajú proti sebe. Každá skupina si vyžrebuje rovnaký počet otázok. Aktivita sa začne tak, že jeden z hráčov prečíta žiakovi z druhej skupiny otázku. Za každú správnu odpoveď sa pripočítajú dva body. Víťazom je tá skupina, ktorá získala viac bodov.
Ak si žiaci sami vymýšľajú otázky, zvyšuje to ich motiváciu pri opakovaní. Súťaživý charakter aktivity pôsobí osviežujúco a žiaci tak získavajú novú energiu.
Kolotoč
Učiteľ rozloží kartičky na stole takým spôsobom, ako keď sa hrá pexeso, teda otázkami nadol. Každý žiak si vyberie niekoľko kartičiek. Potom sa vytvoria dve skupiny. Jedna bude tvoriť vonkajší kruh a jedna vnútorný kruh. Keď začne hrať hudba, začne sa vnútorný kruh pohybovať smerom doprava a vonkajší smerom doľava. Keď prestane znieť hudba, kruhy sa zastavia. Hráči, ktorí stoja oproti sebe, si navzájom položia otázky, na ktoré odpovedajú. Keď opäť zaznie hudba, žiaci sa v kruhoch zase točia. Keď doznie, opäť si navzájom položia otázky, na ktoré musia odpovedať.
Táto aktivita predstavuje veľmi jednoduchú pomôcku, ktorá pomáha žiakom zopakovať si nové učivo a lepšie si ho zafixovať v pamäti. Okrem toho aktivita podporuje vzájomnú komunikáciu žiakov. Pohyb pomáha pri uvoľnení.
Loptička
Žiaci stoja v kruhu. Každý žiak si premyslí otázky súvisiace s preberaným učivom. Učiteľ začne aktivitu tým, že hodí nejakému žiakovi loptičku. Žiak, ktorý ju chytí, si vyberie jedného spolužiaka, hodí mu loptičku a zároveň mu položí otázku z učiva. Hráč, ktorý loptičku chytil, odpovedá na otázku. Ak nevie, pýtajúci žiak povie odpoveď za neho alebo mu nejako pomôže. Žiaci si takto navzájom pomocou loptičky dávajú otázky dovtedy, kým sa všetci nevystriedajú.
Žiaci si vďaka tejto aktivite mnoho vecí zopakujú. Zvýšená je aj ich motivácia, pretože oni sami sú zodpovední za otázky. Aj mierny pohyb im pomáha pri koncentrácii a prekrvení mozgu.
Áno alebo nie
Trieda stojí v kruhu. Učiteľ položí každému žiakovi otázku, ktorá súvisí s preberaným učivom. Na túto otázku sa dá odpovedať len ÁNO alebo NIE. Na odpoveď má každý žiak stanovený limit 10 sekúnd. K nesprávne zodpovedaným otázkam sa učiteľ ešte raz vráti a spoločne so žiakmi ich preberie.
Žiaci si nielen zopakujú nové učivo, ale zároveň sú vystavení určitému tlaku a musia sa rozhodovať čo najrýchlejšie. Aktivita je tak veselá a má rýchly priebeh.
Aktívni a kreatívni
Žiaci môžu sedieť napríklad vo štvoriciach. Každá skupina napíše na kartičky svoje pojmy z preberaného učiva. Potom vždy spolu hrajú dve skupiny. Jedna skupina ukáže určitý pojem na kartičke druhej skupine. Žiaci z prvej skupiny hodia kocku, na ktorej môžu padnúť čísla od 1-6. Pojem druhá skupina vysvetľuje nasledujúcim spôsobom:
- Ak padne 1 alebo 2, skupina zahrá pantomímu.
- Ak padne 3 alebo 4, skupina musí pojem nakresliť.
- Ak padne 5 alebo 6, skupina musí pojem vysvetliť inými slovami ako znie poučka. Samotný pojem nesmú spomenúť, môžu ho len opísať inými slovami.
Ďalšie skupiny hádajú, ktorý pojem má skupina na mysli. Každé kolo je limotované časom, napríklad 1-2 minútami. Potom si skupiny vymenia úlohy.
Už pri samotnom výbere pojmov sa účastníci kurzu intenzívne zaoberajú preberanou témou. Samotná aktivita vyžaduje od žiakov vysokú dávku kreativity. Precvičuje sa aj spolupráca žiakov. Počas aktivity prevláda väčšinou dobrá nálada.
Zlý sluch
Žiaci sedia v kruhu. Jeden žiak sa hrá na zle počujúceho dedka. Učiteľ tomuto žiakovi zhrnie najdôležitejšie pojmy, ktoré súvisia s prebraným učivom. Ten sa ale tvári, že nerozumie, a tak nesprávne učiteľovi učivo opakuje. A tak žiaci musia dedkovi vysvetľovať ešte raz jednotlivé pojmy. Robia to dovtedy, kým to „zle počujúci dedko“ pochopí. Definície môže hovoriť aj celá trieda naraz. Keď každú definíciu zopakujú približne päťkrát, vtedy ich konečne pochopí aj „dedko“.
Vďaka sústredenému, niekoľkonásobnému opakovaniu sa učivo uloží priamo do dlhodobej pamäti. Ak žiaci rozprávajú aj individuálne, učiteľ má hneď spätnú väzbu a zisťuje, či žiaci učivu rozumejú.
ZDROJ: S. Beermann, M. Schubach: Hry na semináře a workshopy
