Slová majú veľkú silu. Ktorým by sme sa mali v živote vyhýbať?
Ruský autor Valerij Sineľnikov vo svojej knihe Tajomná sila slova píše okrem iného aj o pokuse, ktorý robili ruskí vedci. S pomocou prístroja, ktorý zosilňuje účinok slov, testovali semená istej rastliny. Tieto semená najprv preklínali, nadávali im, hovorili vulgárne slová. Účinok týchto slov na semená rastliny bol porovnateľný so žiarením o sile okolo 40 000 röntgenov. V dôsledku takejto silnej dávky došlo k roztrhaniu chromozómov a reťazcov DNA. Tiež došlo k rozsypaniu a premiešaniu génov. Väčšina semien neprežila a tie, ktoré prežili, boli zmutované. Zaujímavým zistením bolo aj to, že bez ohľadu na to, či na semená nevhodné slová kričali alebo šepklai, ničivý účinok bol rovnaký. Znamená to, že rastlinu neovplyvnila intenzita slov, ale zmysel povedaného. V ďalšej fáze sa vedci začali rastline prihovárať nežnými a pozitívnymi slovami. Testovali zrnká pšenice, ktoré boli ožiarené dávkou 10 000 röntgenov a v ktorých sa potrhali a premiešali reťazce DNA, chromozómy a gény. Po pozitívnych slovách tieto zrná vzišli a začali sa normálne vyvíjať.
Slová majú vplyv aj na ľudský život
Sineľnikov, tak ako spomínaní vedci, je tiež presvedčený, že slovo a myšlienka sú základným kameňom a stavebnou jednotkou sveta a ľudského života. A na ich základe si vytvárame svoj život a svet okolo seba. Podľa neho slovo oživuje predstavu. Predstava je viazaná s pocitmi a emóciami. Pocity a emócie vedú k činom, ktoré sa prejavia v živote. Slová sa rodia z ľudských pocitov. A pocity neexistujú bez predstáv. Ak by neexistovali slová, nebolo by možné komunikovať a tvoriť. Práve slová vyvolávajú predstavy a pocity z hlbín nášho podvedomia. Tieto predstavy by však mali byť pozitívne a tvorivé, plné života, inak môžu naše dni znepríjemňovať. Ak človek nedáva pozor na to, čo hovorí, môže sa postupne dostať do problémov. Slová sú myšlienky vyslovené nahlas. To, čo vyslovíme, najprv formulujeme v myšlienkach. Ak chce človek žiť v pokoji a v pohode, jeho slovník by mal tomu zodpovedať. Čím menej budeme používať nevhodné slová, tým je to lepšie pre váš život. Slová totiž majú v sebe buď kladnú, alebo zápornú energiu.
Ktorým slovám by sme sa mali radšej vyhýbať?
NIE
Toto slovo je mnohými ľuďmi považované za nepriateľa šťastia. Dobré je naučiť sa formulovať svoje myšlienky takým spôsobom, aby sme sa dokázali slovu NIE vyhnúť a nemuseli ho používať. Samozrejme, je to ťažké, ale keď človek na to myslí, tak aspoň niekedy obmedzuje jeho používanie.
NENÁVIDÍM
Nenávisť je zlá. Často sa spája ešte s ďalšími negatívnymi vlastnosťami. Kto nenávidí, jeho telo je zaplavené negatívnymi emóciami a zlou náladou. Svet málokedy vidí pozitívne. Aj keď sa človek prepadne do najhlbšej depresie a cíti sa rozbitý na kusy aj vtedy, keď mu niekto naozaj veľmi ublížil, nemusí slovo NENÁVIDÍM vyslovovať. Našťastie máme v slovnej zásobe množstvo ďalších slov, pomocou ktorých môžeme vyjadriť svoje roztrpčenie, zlosť a smútok.
PREKLÍNAM
Toto slovo by mal každý človek úplne vyhodiť zo svojej slovnej zásoby. Túto myšlienky by nemal nikdy vysloviť a nepriať nikomu nič zlé pomocou tohto slova. Pomsta by nemala patriť do života ľudí. A to ani v tom prípade, ak nám niekto veľmi ublížil. Sila tohto slova je taká silná, že sa môže veľmi ľahko otočiť proti tomu, kto ho vyslovil.
PROBLÉM
Toto slovo tiež nesie v sebe zápornú energiu. Na prvý pohľad sa zdá, že je to neškodné slovo, ale lepšie je ho nevyslovovať. Z uvádzaných slov je toto slovo síce nejbezpečnejšie, ale ak ho musíme vysloviť, tak ho vyslovujme len vtedy, keď sa bude jednať o skutočný problém.
NIKDY
Hovorí sa, že nikdy nehovor nikdy. Táto otrepaná fráza má však hlboký zmysel. Hovorí sa, že slovom NIKDY poškodzujeme svoj vnútorný potenciál, ktorý sa nemôže naplno rozvinúť.
SMOLA
Tí, ktorí často hovoria slovo smola, musia dlho čakať na úspech. Toto slovo je nebezpečné tým, že človek môže byť deprimovaný nejakou aj menej dôležitou nepríjemnou situáciou alebo zážitkom a hneď toto slovo vysloví. A malá smola potom môže pritiahnuť i väčšiu smolu. A tak je lepšie mať nad sebou sebakontrolu a slovo radšej nevyslovovať.
ÚNAVA
Aj keď sme unavení, radšej o tom nehovorme. Keď si človek sám sebe hovorí, že je unavený, sústreďuje na únavu ešte väčšiu pozornosť a stáva sa ešte unavenejším. V skutočnosti aj pri pocite únavy človek má stále určitú rezervu a vydrží toho ešte veľa. Ak slovo únava nebudeme používať, vyhneme sa tak zbytočne ešte väčšiemu vyčerpaniu.
HLUPÁK
Toto slovo opisuje určitú rozumovú nekompetentnosť nejakého človeka alebo jeho skutkov. Tá môže byť skutočná alebo len predpokladaná. Niekedy toto slovo vystihuje skutočnú pravdu, ale to nie je dôvod, aby sme to slovo museli používať. Jednak tým slovom môžeme vystihovať len svoju predstavu, ktorá nesúvisí s realitou a ak aj vystihuje pravdu, vyslovenie slova hlupák nám náladu alebo postoj ku svetu nezlepší. A potom, človek predsa nikdy nemôže na sto percent vedieť, či tým hlupákom v niektorých situáciách nie je náhodou aj on.
NEDÁ SA
Človek má moc urobiť veľa vecí. Je to predsa rozumná bytosť predurčená k mnohým činnostiam. Počas života máme veľa príležitostí vykonávať veľké množstvo rôznych skutkov. Ideálne by bolo, keby sme robili predovšetkým veľa dobrých skutkov. Keď často hovoríme slová nemôžem, nedá sa, môžeme si silno na to navyknúť a neskôr už neurobíme ani to, čo by sme urobiť mohli.
STRAŠNÉ A HROZNE
Tieto dve slová by sme tiež nemali používať, pretože vznikli zo slov strach a hrôza.
Sineľnikov vo svojej knihe uvádza aj niekoľko viet, ktoré by sme nemali často používať, lebo vnášajú do života veľa negativity a odoberajú energiu. Často tieto vety hovoríme bez toho, aby sme sa nad ich významom hlbšie zamysleli. Ony však zanechávajú odtlačky v našom podvedomí a negatívne na nás pôsobia.
Sú to napríklad tieto vety:
Svet je nespravodlivý.
Všade sú samí zlodeji.
Všade vládne tvrdá konkurencia.
Všetko je len o peniazoch.
Ľudia nemajú peniaze.
Idem sa z toho zblázniť.
Je to hrozné.
Nemôžem inak.
Tak sa to patrí.
Systém si to takto vyžaduje.
Muži sú svine.
Všetky ženy sú mrchy.
Nemám nikdy čas.
Je mi z tohto sveta zle.
Nechcem to ani vidieť.
Bolí ma z tohto všetkého hlava.
Mám na srdci kameň.
Beriem si to k srdcu.
Ide mi z toho prasknúť hlava.
Zlomilo mi to srdce.
Idem sa zadusiť od zlosti.
Zdroj: Valerij Sineľnikov: Tajomná sila slova
