Dopamínových lákadiel, ktoré nás vedú až do závislostí, je dnes veľmi veľa. O tom, ako týmto závislostiam úplne nepodľahnúť, ako nájsť vnútorný pokoj a ako im odolať, o tom si povieme v dnešnom článku.
Dopamín je neuroprenášač, ktorý pomáha kontrolovať mozgové centrá slasti a odmeny. Pomáha regulovať pohyb a emocionálne reakcie tak, že je človek schopný niečo vnímať ako odmenu a správať sa zacielene smerom k naplneniu svojich potrieb a túžob. Hladinu dopamínu zvyšuje napríklad dobré jedlo, čokoláda, rôzne návykové látky, ale aj rôzne hry, internet, sociálne siete, televízne seriály, pornografia, nakupovanie, gambling a podobne. Každý jeden faktor má rozličný systém chemického pôsobenia, všetky však v konečnom dôsledku zvyšujú hladinu dopamínu v mozgu, ktorý pôsobí na človeka ako funkcia túžby a odmeny. Podobný priebeh sa objavuje u látkových i u nelátkových závislostí. Dnes sa pozrieme predovšetkým na závislosť na sociálnych sieťach.
Prečo sú sociálne siete nebezpečnou závislosťou?
Lektor, kouč a spisovateľ Petr Ludwig vo svojej prednáške hovorí, že nebezpečenstvo sociálnych sietí spočíva hlavne v tom, že sú prakticky zadarmo a sú neustále k dispozícii. Neustále sa vyvíjajú, obrovské tímy denne pracujú na tom, aby boli stále dokonalejšie a aby ľudí bavili čoraz viac. „Keď si to porovnávame s klasickými drogami, tak tie sa už takmer 150 rokov nevyvíjajú, sú drahé a človek ich nemá nonstop k dispozícii,“ upozorňuje Petr Ludwig. Z tohto hľadiska sú sociálne siete oveľa viac sofistikovanejšie. Ako hovorí Petr Ludwig, v podstate sa človek ani nemôže na seba hnevať, že často situácie na sociálnych sieťach nezvláda a je čoraz viac závislejší. Cal Newport vo svojej knihe Digitálny minimalizmus píše: „Ľudia podliehajú kúzlu obrazoviek nie pre svoju lenivosť, ale preto, lebo na dosiahnutie tohto účinku sa do výskumu investovali už miliardy dolárov.“
Chcete sa o výchove detí v digitálnej dobe dozvedieť viac? Prečítajte si našu inšpiratívnu a poučnú knihu Spojení navždy.
Prečo nás lákajú sociálne siete?
Odborníci na sociálne siete zistili, že je to hlavne z dôvodu porovnávania. Ľudia sa vždy porovnávali. Všímajú si čokoľvek a porovnávajú sa v čomkoľvek. Možností je veľa. V štúdii z roku 2014 bolo zistené, že porovnávanie znižuje sebadôveru ľudí. Ono je to tým, že človek vždy nájde niekoho, kto je lepšie na tom ako on. A toto na nálade nepridáva. Tí, ktorí sú na sociálnych sieťach neustále, majú väčšiu tendenciu mať horšiu náladu ako tí, ktorí tam nie sú. U niektorých ľudí to môže prerásť až do depresií.
Čo pomáha v procese obmedzovania sociálnych sietí?
Bez sociálnych sietí sa úplne žiť nedá. Pravda je taká, že v mnohých veciach dokážu ľuďom pomáhať. Dôležité je, aby sme ich dokázali používať v rozumnej miere. V súčasnosti sa množstvo psychológov a iných odborníkov zaoberá práve touto skutočnosťou. Odporúčajú dodržiavať niektoré z nasledujúcich skutočností.
1. Objavte radosť z nudy
Keď človek objaví spôsob, ako si užívať nudu, prestane v takýchto chvíľach hneď brať do rúk mobil. Dobré je napríklad to, keď si zvyknete chodiť na prechádzky bez mobilu. Ak chcete nad niečím premýšľať alebo potrebujete niečo v hlave vyriešiť, zoberte si zošit a pero a sadnite si na lavičku v parku. Budete prekvapení, koľko mylšienok vám napadne. Stanete sa kreatívnejší. Carl Honoré vo svojej knihe Chvála pomalosti predstavuje novú filozofiu, ktorá sa stavia do opozície proti kultu rýchlosti. Skrze osobnú skúsenosť ukazuje cestu, ako dosiahnuť vytúžené spomalenie. Napríklad odporúča aj to, že keď pôjdete z práce, vypnite mobil a úplne pomaličky sa prechádzajte po meste. Najprv sa vám to bude zdať nepríjemné, ale neskôr zistíte, že vás to krásne upokojuje. Petr Ludwig tiež odporúča cielene si plánovať ničnerobenie. Začnite tým, že na každý týždeň si naplánujete jednu hodinu ničnerobenia. Zo začiatku je ťažké, ale postupne si zvyknete.Všetko je otázkou zvyku.
2. Meditujte
Pozitívny vplyv na hladinu dopamínu má aj meditácia. Ako už bolo spomenuté, ľudský mozog ľahko podlieha závislostiam. Jedným z ďalších návykových zvykov je prílišné premýšľanie. Niektorí budhisti dokonca majú pre tento stav aj výraz – opičia myseľ. Zvýšená miera premýšľania nie je len rušivý zvyk, ale tiež naozajstné nutkanie, ktoré vás zanecháva v zmätenom stave a zároveň má negatívny vplyv na duchovný rozvoj. Vedci konečne začínajú potvrdzovať to, čo budhisti vedia už tisíce rokov – meditácia je nevyhnutnosťou pre zdravú myseľ. Meditácia môže byť veľmi efektívnou formou zvýšenia dopamínu. Ak je praktizovaná správne, dokáže odstrániť duševné vplyvy, ktoré sú pre mozog nevhodné. Meditácia odstraňuje duševný neporiadok a nahrádza ho prítomnosťou a spokojnosťou už len tým, že ste nažive. Tento stav je k dispozícii pre každého človeka a môže pomáhať v každodennom živote tým, že zvyšuje povedomie o tom, čo vyvoláva dobré pocity a čo s nimi naopak nerezonuje. Meditácia pomáha odstraňovať závislosť na sociálnych sieťach, lebo robí človeka pokojnejším.
3. Nastavte si vedomú dopamínovú diétu
V rámci tohto procesu je vhodné si vypnúť všetky notifikácie a badge.Toto vám pomôže v tom, že vy sami sa budete rozhodovať, čo a kedy si prečítate a nebude vás na to upozorňovať mobil. Proces začnete ovládať vy a nebudete otrokom procesu. Dobré je tiež odinštalovať Facebook z mobilu. Môžete si tiež naplánovať mesiac bez niečoho, čo máte najradšej. Môžete si naplánovať napríklad mesiac bez nakupovania, mesiac bez pozerania seriálov a podobne. Petr Ludwig má dobré skúsenosti aj s aplikáciou Forest. Jej podstata spočíva v tom, že meria čas, kedy nezoberiete do ruky svoj telefón. Vychádza z predpokladu, že telefón používate v priebehu dňa na zábavu a bežné skontrolovania upozornení či navštívenie sociálnych sietí. Môže to byť pre vás veľmi rušivé. Za každých 30 minút, kedy nevezmete do ruky svoj telefón, zasadíte jeden strom. Cieľom je mať na konci dňa celý les stromov, ktorý takto nepriamo charakterizuje, akí ste boli v priebehu dňa produktívni a ako ste sa nechali, resp. nenechali vyrušovať svojím smartfónom. Je to aplikácia, ktorá vám pomáha sústrediť sa.
4. Osvojte si minimalistický životný štýl
Priestor tiež ovplyvňuje naše myslenie. Väčšinou je to tak, že ak máme okolo seba poriadok, naše myslenie môže byť hlbšie, lebo je menej rozptýlené. Odvaha vyhadzovať veci, je veľká odvaha. Japonka Marie Kondo učí ľudí upratovať svoje veci. Hovorí: „Poriadok je osobná hodnota, ukazovateľ toho, ako chceme žiť. Dramatická reorganizácia domova spôsobuje zodpovedajúce dramatické zmeny životného štýlu a perspektív. Upratovanie pretvára život“. Marie Kondo má zásadu, že si máme nechať len tie veci, ktoré nám robia radosť. Petr Ludwig odporúča uplatňovať normcore štýl, ktorého základnou filozofiou je všednosť. Celý módny priemysel je popretkávaný rôznymi štýlmi a stále produkuje nové trendy. Prívrženci štýlu normcore rebelujú a snažia sa byť v odievaní čo najnenápadnejší. Je to svojím spôsobom ich revolta a averzia k módnym štýlom, ktorými je spoločnosť rozdelená. Normcore stavia na myšlienke, že na to, aby ste zaujali, nepotrebujete oblečenie a využíva s obľubou veľa štýlových klišé. Móda normcore využíva hlavne džínsy, košele, mikiny, tričká, a tenisky. Tento štýl je vlastne protiváhou toho, čo od nás žiada reklama. Nenúti nás neustále nakupovať nové módne veci. Učí nás, že v obyčajnosti je sila.
