Určite to poznáte. Na jednej hodine niečo vysvetlíte a na ďalšej si žiaci toho veľmi málo pamätajú. Dôvodov, prečo k tomu dochádza, môže byť veľa, ale jedným z nich je aj ten, ktorý je pre náš mozog úplne prirodzený. Je to zabúdanie.
Vedci z oblasti neurovedy sa zaoberajú tým, akým spôsobom náš mozog zabúda a v súvislosti s tým sa pokúšajú aj zistiť, akým spôsobom je možné vedomosti v hlave dlhšie uchovať. Neurobiológovia Blake Richards a Paul Frankland sa zaoberajú myšlienkou, že zabúdanie je prirodzený proces, teda že strácame vedomosti napriek našej veľkej snahe ich v mozgu uchovať. Podľa vedcov však cieľom našej pamäti nie je len informácie uchovávať, ale tiež optimalizovať naše rozhodovanie v chaotickom a rýchlo sa meniacom prostredí. Zabúdanie je podľa ich teórie evolučnou stratégiou. Proces, ktorý prebieha v našej pamäti, má okrem iného na starosti hodnotenie a triedenie už nepotrebných informácií. A tak dochádza k prirodzenému odstraňovaniu tých, ktoré už neprispievajú a v ničom nenapomáhajú.
V momente, keď sa učíme novú informáciu, vzniká nové synaptické spojenie v mozgu. V súvislosti s týmto poznatkom by sme mali využívať určité stratégie pre lepšie zapamätávanie. Jednak by sme sa mali snažiť vytvoriť v mozgu čo najviac spojení a tiež po nejakom čase sa vracať k uloženým informáciám. Ako tieto dve skutočnosti aplikovať v školskej praxi? Potrebné je využívať nasledujúce postupy:
Učivo je potrebné vnímať v súvislostiach
Keď niekomu látku vysvetľujete, je nutné, aby ste ju chápali ako celok a so všetkými súvislosťami. Ak je učivo vytrhnuté z kontextu, žiaci mu väčšinou vôbec nerozumejú. Vidím to napríklad na niektorých literárnych ukážkach v učebnici. Niektoré sú z románov tak nešťastne vybrané, že im takmer nikto nerozumie.
Neustále opakujte
Opakovanie by malo byť súčasťou štruktúry hodiny a to na začiatku (opakovanie predchádzajúceho učiva), ale aj na konci vo forme fixačnej fázy. Žiak je totiž pozorný najmä na začiatku a na konci vyučovacej hodiny. Opakovanie môžete uskutočňovať pomocou rôznych metód:
- ústne opakovanie učiva žiakom (žiak reprodukuje učivo, učiteľ ho opravuje, usmerňuje),
- metóda otázok a odpovedí,
- písomné opakovanie,
- praktické opakovanie,
- opakovací rozhovor,
- opakovanie s využitím učebnice alebo inej literatúry,
- beseda,
- domáca úloha.
Dôležité je, aby sa opakovanie realizovalo v nových, zmenených situáciách a podmienkach a aby sa neopakovalo len mechanicky.
Priebežne robte rôzne typy testov
V dnešnej dobe sa testovanie študentov využíva viac ako inokedy. Z testovania pozostávajú takmer všetky skúšky. Výskumy ukazujú, že všetky testy, vrátane priebežných, učenie posilňujú. Keď si študenti testy vypracúvajú priebežne v rámci prípravy na skúšku, ich rozpomínanie na skúškovom teste sa môže aj zdvojnásobiť. Odborníci práve túto technikú považujú za veľmi účinnú. Pomocou priebežného testovania nielenže zistíte, čo žiaci vedia, ale testy tiež dokážu zlepšiť ich schopnosť spomenúť si na naučené fakty. Testovanie nerobte len kvôli známkam. Robte ich kedykoľvek aj bez známkovania. Žiaci si na tento spôsob práce rýchlo zvyknú a vnímajú to ako veľmi dobrú spätnú väzbu, vďaka ktorej zistia, čo už vedia a čo ešte nie.
Využívajte problémové vyučovanie
Na rozdiel od tradičného vyučovania, kde učiteľ odovzdáva žiakom hotové vedomosti, pri problémovom vyučovaní učiteľ stavia žiaka pred úlohy. Tieto predstavujú neznáme vedomosti a spôsoby činnosti. Učiteľ ho motivuje, usmerňuje hľadanie nových spôsobov a prostriedkov riešenia úlohy, pri hľadaní ktorých si žiaci osvojujú nové vedomosti a nové spôsoby činnosti. Pri problémovom vyučovaní žiak akoby sám objavoval poznatky pri riešení problémových úloh, ktoré mu vytýči učiteľ alebo na ktoré prichádza sám. Tým je podmienené tvorivé myslenie a schopnosti žiaka aplikovať teoretické poznatky do praktickej roviny. Problémové učenie pomáha pri trénovaní pamäti a aj pre lepšie zapamätanie poznatkov. Nechajte teda žiakov prichádzať samostatne na to, ako sa dá problém riešiť.
Pri učení využívajte všetky zmysly
Pri učení je dôležité využívať nielen rôzne techniky učenia, ale aj rôzne zmysly. Len takto sa učenie stáva viac efektívnym. Nestačí sa len bifľovať. Povedzte žiakom, nech si predstavia, ako funguje nejaký proces, ako vyzeral kráľ, ako sa cítili ľudia v stredoveku a podobne. Nech sa veľa pýtajú, nech vedú sami so sebou dialóg. Všetko, čo v nich vzbudzuje emócie, si zapamätajú oveľa skôr a jednoduchšie.
Zdroje:Michal Černý, Dagmar Chytková: Efektívní učeníMartin Krengel: Tajemství efektivního učení