Pozitívna disciplína predstavuje premyslené, predvídateľné a veku primerané metódy, pomocou ktorých rodič reaguje na nevhodné správanie svojho dieťaťa.
Lawrence E. Shapiro vo svojej knihe Emoční inteligence dítěte a její rozvoj oboznamuje, okrem iného, rodičov s tým, ako v praxi využívať metódy pozitívnej disciplíny. Píše o tom ako sa vyvarovať kriku a zbytočnému trucovaniu dieťaťa. Zákazy, príkazy a prísny režim nemusia zaručiť úspech a všetko sa môže otočiť proti rodičom a ich dobrým úmyslom. Zákazy sú celkom bežné vo výchove, ale podľa viacerých výskumov to nie je najvhodnejší spôsob, ako dať dieťaťu lekciu do života. Namiesto zákazov okrem iných odborníkov aj Lawrence E. Shapiro odporúča používať vlastné zážitky a skúsenosti vo výchove. Ak napríklad urobí dieťa neporiadok, nemalo byť mať zákaz pozerať televíziu, ale prirodzenou reakciou by mal byť pokyn od rodiča, aby si po sebe neporiadok upratalo. Model pozitívnej disciplíny sa zameriava na pozitívne body správania. Tie sú založené na myšlienke, že neexistujú zlé deti, ale len dobré a zlé správanie. Nie je to o ignorovaní problémov, dieťa sa má naučiť zvládnuť určitú situáciu. Pozitívna disciplína využíva rešpekt. Súčasťou pozitívnej disciplíny je aj to, že rodič dieťaťu neustále pripomína, že ho miluje a zároveň sa snaží dieťa naučiť odlišovať, čo je správne a čo nie, čo je dobré a naopak. Tieto prístupy nezahŕňajú výprask, bitku, ktorá učí deti sa báť, mať strach a vedie ich k nízkemu sebavedomiu. Negatívna disciplína teda zahŕňa nahnevanú, deštruktívnu alebo násilnú reakciu na nevhodné správanie. V rámci tohto prístupu by rodičia mali využívať prirodzené dôsledky činov ich dieťaťa, pre ktoré to znamená užitočnú lekciu v živote. Dieťa sa tak učí používať vlastný rozum, učí sa, aké dôsledky má jeho správanie. Odborníci vyzývajú rodičov, aby nechali dieťa niesť prirodzené následky svojich činov. Tento model výchovy má dlhodobé efektívne účinky. Dieťa rozmýšľa a cíti. Učí sa rozhodovať o sebe a svojom svete, o svojej budúcnosti. Nadobúda tak dôležité sociálne a životné zručnosti ako napríklad rešpekt, starosť o ostatných, spoluprácu, riešenie problémov a konfliktov. „Ak sa majú deti naučiť sociálne zručnosti, potrebujú si osvojiť disciplínu, aby dokázali čo najlepšie využívať svoje vrodené schopnosti. S pevnou disciplínou by sa mali čo najčastejšie stretávať aj vtedy, keď majú tendenciu prekračovať hranice určitých spoločenských pravidiel. Realita je taká, že ak chcete u dieťaťa rozvíjať aj emocionálnu inteligenciu, ktorá je viac než potrebná,mali by ste používať metódy pozitívnej disciplíny,“ upozorňuje Lawrence E. Shapiro.
Princípy pozitívnej disciplíny
Uvádza tiež niekoľko jednoduchých princípov a pokynov, ktoré môžete v rámci pozitívnej disciplíny používať.
1. Stanovte si jasné pravidlá a hranice a využívajte ich. Môžete si ich napísať a vyvesiť na viditeľné miesto.
2. Upozornite svoje dieťa vždy, keď sa začína správať nevhodne. Takto ho naučíte sebakontrole.
3. Formujte jeho pozitívne správanie aj tým, že budete upevňovať jeho dobré skutky pochvalou a zároveň budete ignorovať tie prejavy, ktorými chce upútať vašu pozornosť.
4. Rozprávajte sa s vaším dieťaťom o tom, čo od neho očakávate. Rozprávajte sa o životných hodnotách, o pravidlách správaniach a o tom, aké je to potrebné vidieť pre bežný život.
5. Predchádzajte problémom skôr, ako sa objavia.Podľa behaviorálnej psychológie sa väčšina problémov objavuje ako dôsledok určitého podnetu. Chápanie týchto podnetov vám umožní vyhnúť sa situáciám, ktoré spúšťajú nevhodné správanie.
6. Ak dieťa poruší jasne stanovené pravidlo úmyselne alebo omylom, mal by okamžite nasledovať prijateľný a premyslený trest.
V rámci pozitívnej disciplíny môžete využiť niektorý z nasledujúcich trestov.
Napomenutie
Napomenutia rodičia využívajú najčastejšie. Nie je jednoduché napomínať dieťa tak, aby sa zmenilo a zároveň, aby ste v ňom nevybudovali vzdor voči vám alebo negatívny obraz o ňom samom. Existuje dobrý a zlý spôsob napomenutia a kritiky. Napomenutie či kritika by mali byť hlavne vyvážené. Prehnané obviňovanie vytvára pocit hanby a viny. Upozorniť na problém je však dôležité. Ak rodič dieťa na chybu neupozorní, nevytvára sa u neho zodpovednosť a vôľu zmeniť sa. Tiež je potrebný optimistický spôsob vysvetľovania. Vysvetľujte problémy realistickými pojmami, ktoré ukazujú príčinu ako niečo konkrétne a zmeniteľné.
Napríklad:
Osemročná Janka nechala vo svojej izbe neporiadok aj napriek tomu, že ju rodičia trikrát upozornili, že je nutné, aby urobila poriadok v izbe. Rodičia boli veľmi sklamaní, pretože práve mali ukázať dom realitnému agentovi. Museli izbu poriadiť za Janku. Keď sa Janka popoludní vrátila domov, mama sa na ňu hnevala a okamžite ju odviedla do jej izby, aby jej vysvetlila, prečo sa na ňu hnevá. Pozrime sa na dva spôsoby vysvetľovania. Jeden je optimistický a druhý pesimistický štýl vysvetľovania.
Optimistický štýl
„Janka, urobila si niečo, čo mne aj ockovi skomplikovalo situáciu, a preto sa na teba hneváme. Trikrát sme ti povedali, aby si si upratala izbu a ty si to neurobila. Ty máš zodpovednosť za svoju izbu a nie my. Vzhľadom na to, že tu bol realitný agent, izbu sme museli poriadiť my. Teraz zostaneš 15 minút vo svojej izbe a budeš premýšľať nad tým, čo som ti teraz povedala. Potom mi prídeš povedať, čo chceš v budúcnosti urobiť pre to, aby bola tvoja izba vždy uprataná a aby sa to neopakovalo. Napíšeš aspoň tri spôsoby, ako by sa to dalo v budúcnosti riešiť.“
V tomto prístupe je matkina kritika konkrétna, presne popisuje udalosti, objasňuje príčinu a dôsledok, stanovuje, kto je vinný, dáva Janke konkrétnu úlohu, splnením ktorej je možné problém uzavrieť.
Pesimistický štýl
„Prečo si stále taká bezohľadná? Nenávidím toto tvoje správanie! Už som ti stokrát povedala, že si máš upratovať izbu, ale ty to ignoruješ! Čo to s tebou je? Bol tu realitný agent a bola to úplná katastrofa. Môžeš znížiť cenu nášho domu! Uvedomuješ si to vôbec? Za čo si potom kúpime nový dom? Teraz zostaneš vo svojej izbe a budeš premýšľať o tom, čo si urobila!“
Táto reakcia je prehnaná a vyvoláva pocit viny. Matka popisuje problém v katastrofických pojmoch. Naznačuje, že dcérin nerozvážny skutok môže spôsobiť pohromu v rodine. Trest je nejasný a nekonkrétny. V Janke to vyvoláva čierne myšlienky a pocit viny. Nebola jej daná príležitosť niečo nové sa naučiť a tiež nemôže nič urobiť, aby svoju chybu napravila.
To, akým spôsobom svoje deti kritizujete alebo napomínate, ovplyvňuje skutočnosť, či budú svet vidieť optimisticky alebo pesimisticky.
Metóda prirodzených dôsledkov
Ak používame vo výchove prirodzené a logické dôsledky, učíme dieťa prijímať zodpovednosť za svoje konanie. Logické a prirodzené dôsledky sú veľmi dôležité predovšetkým pre rozvoj samostatnosti, rozhodovania a zodpovednosti detí.
Metóda prirodzených a logických dôsledkov má tieto výhody:
- za vlastné správanie zodpovedá dieťa, nie jeho rodič,
- ponecháva rozhodnutie na dieťati, pre ktoré správanie sa rozhodne (možnosť voľby),
- necháva dieťa, aby sa poučilo z predchádzajúcich rozhodnutí.
Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré umožňujú dieťaťu poučiť sa z prirodzeného fungovania a pravidiel okolitého sveta. Zásah rodiča či iného dospelého v tomto prípade nie je potrebný.
Napríklad:
Čo sa stane dieťaťu, ktoré si nabalí školskú tašku množstvom vecí? Bude musieť nosiť celý deň so sebou ťažký náklad. Je to prirodzený dôsledok toho, že si neskontrolovalo, či tam má len potrebné veci. S najväčšou pravdepodobnosťou si v budúcnosti dá veľký pozor, aby si zobralo len potrebné veci. Ide o situáciu, kde rodič nemusí spraviť nič pre to, aby si dieťa uvedomilo nesprávne rozhodnutie.
Odchod do ústrania
Lawrence E. Shapiro túto metódou považuje za najbezpečnejšiu pre dieťa. Táto metóda spočíva v tom, že pošlete svoje dieťa na krátku dobu (odporúča sa jedna minúta navyše za každý rok veku dieťaťa) do miestnosti, kde bude osamote a kde nebudú na neho vplývať žiadne podnety. Lawrence E. Shapiro odporúča túto metódu využiť aj vtedy, keď sa deti nevhodne správajú na verejnosti.
Odmietnutie nejakého práva
Túto stratégiu môžete využívať hlavne pri starších deťoch. Najlepšie funguje zákaz niečoho, čo majú najradšej. V dnešnej dobe je to hlavne internet, mobil, počítač, ale môže to byť aj niečo iné. Nezakazujte však niečo, čo je dôležité pre rozvoj dieťaťa. Nie je vhodné zakazovať nejaký výlet alebo exkurziu, ktorú má absolvovať v rámci vyučovania.
Opakovanie správneho správania
Táto metóda sa odporúča vtedy, keď chcete dosiahnuť rýchle zmeny v správaní svojho dieťaťa.
Napríklad:
Ak váš syn prišiel domov zo školy, odhodil kabát a aktovku na podlahu a ani sa nepozdravil, môžete od neho žiadať, aby niekoľkokrát vstúpil do domu, pozdravil sa a odložil aktovku a kabát na potrebné miesto.
Bodovací systém
Pri chronických problémoch so správaním väčšina psychológov odporúča využiť bodovací systém, na základe ktorého môžu deti za presne a jasne definované pozitívne správanie získať body. Tieto body potom môžu vymeniť za nejakú odmenu. Nevhodné správanie má za následok odpočítanie bodov.
ZDROJ: Lawrence E. Shapiro: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj
