http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako naučiť deti, že môžu mať primeranú moc, ale s istými hranicami?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Tým, že dieťaťu nedovolíte, aby vás ovládalo, mu slúžite ako vzor duševnej sily. Vidí, že hoci nedokáže ovládať vás, dokáže ovládať svoje správanie. / Foto: Bigstock

Niekedy je veľmi náročné  dokázať v deťoch podporovať rozvíjanie silnej osobnosti a zároveň dosiahnuť, aby nezačali rodičov ovládať. Ako to urobiť, aby si deti budovali svoje sebavedomie,  dôveryhodnosť a zároveň nikoho nemanipulovali?

 

Sebavedomé dieťa sa prejavuje tým, že verí, teda má dôveru v seba samého a svoje schopnosti. Viera vo svoje schopnosti sa u dieťaťa vyvíja časom a taktiež vplyvom jeho rodičov. Mnoho odborníkov tvrdí, že to, ako a či sa bude sebavedomie u dieťaťa budovať v zdravej podobe, formujú a ovplyvňujú hlavne rodičia. Niektoré deti aj napriek akejkoľvek podpore si neveria a majú nízke sebavedomie. Iné ho zase majú až také rozvinuté, že postupne začínajú ovládať aj vlastných rodičov. Psychoterapeutka Amy Morin vo svojej knihe 13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia okrem iného uvádza aj to, ako hranice vo výchove nastaviť tak, aby sa deti naučili, že môžu mať primeranú moc, ale musia dodržiavať určité hranice.

 

Najčastejšie triky, pomocou ktorých sa deti pokúšajú manipulovať svojich rodičov

  • začnú vám nadávať,
  • predstierajú, že sú im následky ukradnuté,
  • kričia,
  • vzlykajú a žobronia,
  • vyhrážajú sa vám,
  • hovoria zlomyseľnosti,
  • fyzicky vás napádajú,
  • sľubujú a nič nedodržia,
  • keď poviete nie, pomstia sa,
  • citovo vás vydierajú.

 

Amy Morin v prípade, že vás chce dieťa manipulovať, odporúča povedať napríklad toto: „Viem, že sa hneváš, lebo ti nedovolím ísť ku kamarátovi a chceš, aby som mala zlý pocit a zmenila názor. Ale toto na mňa neplatí.“ Naučte svoje dieťa, že môže s vami nesúhlasiť, ale slušne. Nech napríklad napíše zoznam dôvodov, kvôli ktorým na niečom tak veľmi trvá. Alebo nech vám napíše list o tom, prečo napríklad tak veľmi chce šteniatko. Ak svoj názor vyjadrí slušne a pokojne, vypočujte si ho. Kvôli tomu, že je dieťa slušné, nemusíte meniť svoj názor. Jasne dieťaťu vysvetlite, že len preto, lebo argumentujete slušne, to ešte neznamená, že zmeníte názor.

 

Ako pôsobiť na dieťa v predškolskom veku?

Vo chvíli, keď sa predškoláci začnú viac osamostatňovať, majú vo zvyku vyjadrovať svoje požiadavky značne prehnaným spôsobom. Je pre nich normálne, že keď nedostanú to, čo chcú, urobia scénu. Deťom je potrebné neustále vysvetľovať, že už aj v predškolskom veku do určitej miery dokážu kontrolovať svoje správanie a vy zase viete ovládať to svoje. Ak dieťa vrieska, prosíka alebo robí nejakú scénu, stále sa držte svojich pravidiel. Dokážte mu, že svojím zlým správaním nezíska to, čo chce. Majte na pamäti, že predškoláci sa niekedy takto správajú preto, lebo túžia byť v centre pozornosti. Ale nie vždy to robia len z tohto dôvodu. „Ak sa takto správajú, pozerajte sa inde a predstierajte, že s vami detské vzlykanie a pišťanie nezamáva. Takto dávate najavo, že dieťa za svoje správanie sa nedočká odmeny,“ odporúča Amy Morin. Dôležité je, aby ste dieťaťu vysvetlili, že jeho správanie registrujete, ale neovláda vás. Skúste mu tiež povedať: „Som smutná, keď mi hovoríš také škaredé veci“ alebo „Hnevám sa, keď ma nepočúvaš.“ Neobviňujte predškoláka za svoje pocity alebo správanie. Zareagovať slovami: „Ty si ma tak nahneval“ mu vysiela odkaz, že má moc vo vás vyvolať nejaké emócie. Aj jemný rozdiel vo vyjadrovaní má vplyv na presvedčenie dieťaťa o tom, akú má moc.

 

Naučte školákov, aby dokázali rešpektovať komunikáciu dospelých

Kde sa vaše dieťa vidí v rodinnej hierarchii, najjednoduchšie zistíte, keď si začnete všímať, ako sa správa počas rozhovoru dospelých. Ak si myslí, že je v poriadku skočiť vám do reči, prevdepodobne si nahovára, že ste si buď seberovní, alebo že je ešte dôležitejšie ako vy. Občas sa môže stať, že vás dieťa preruší, ale nemalo by to byť samozrejmosťou. Deti, ktoré vnímajú rodičov ako seberovných, majú veľkú potrebu miešať sa do ich rozhovoru. Ba dokonca sa vám snažia rozkazovať a ovplyvňovať vás napríklad pri nákupe určitých vecí.Čo radí v takejto situácii psychoterapeutička? Amy Morin odporúča rodičom: „Keď sa vaše dieťa zamieša do rozhovoru, aby vám radilo vo vážnych veciach týkajúcich sa dospelých, dajte mu rázne ne vedomie, že ono o tom nerozhoduje.“ Dodáva tiež, aby ste mu jasne vysvetlili, že dospelí majú potrebné vedomosti a múdrosť, aby sa rozhodli čo najlepšie. Samozrejme, dovoľte dieťaťu, aby sa podieľalo na drobných rozhodnutiach, ale musí vedieť, že v dôležitých rozhodnutiach vaše hlasy nemajú rovnakú váhu.

 

Staršie deti naučte vyjadrovať sa primerane

Dospievanie je dôležité obdobie, počas ktorého môžete zistiť, ako vaše dieťa vníma samo seba. Práve v tomto období je dôležité, aby dieťa pochopilo, že nie je bezvýznamné, že jedinečné a má svoju hodnotu, ale zároveň by malo pochopiť, že nie je riaditeľom zemegule. Je dobré, aby si každý tínedžer dokázal uvedomiť, že má síce v rukách určitú moc, ale musí zároveň aj vedieť, kde sú jeho hranice.Spôsob, akým sa tínedžer vyjadruje, veľa naznačuje o tom, aké má kľúčové názory. Ak tvrdí, že učiteľka ho núti čítať veľa kníh alebo že vy ho nútite upratovať si izbu, pripomeňte mu, že tieto veci závisia len od neho. Ak si nezvykne na plnenie určitých povinností, väčšinou pre neho z toho  vyplynú určité následky. Vysvetlite mu, že je zodpovedný za svoje rozhodnutia. Pozor aj na také vety, v ktorých rodičom oznamuje, čo všetko musia pre neho urobiť. Napríklad: „V piatok večer ma musíš zaviesť do kina!“ Mal by si uvedomiť, že záleží len na vás, či sa ho rozhodnete zaviesť do kina alebo nie.

 

Primerané množstvo právomocí pomáha deťom rásť a učiť sa

Ak dáte svojmu dieťaťu primerané množstvo právomocí, bude mať silu rásť a učiť sa. Ak nebude pociťovať úzkosť ani strach z toho, že všetka zodpovednosť leží na jeho pleciach, bude mu to v živote veľmi pomáhať. Bude dospievať s vedomím, že vám môže dôverovať, pretože ho povediete a vyrastie z neho človek, ktorý verí vo vlastné schopnosti sa správne rozhodnúť. Potrebné je však nájsť zlatú strednú cestu. Nie je dobrá maximálna sloboda, ale ani maximálne prísne hranice a pravidlá. Rodičia sa musia snažiť byť tak psychicky silnými ľuďmi, aby ich deti nezačali ovládať. Tým, že dieťaťu nedovolíte, aby vás ovládalo, mu slúžite ako vzor duševnej sily. Vidí, že hoci nedokáže ovládať vás, dokáže ovládať svoje správanie. Umožniť dieťaťu, aby o niektorých veciach rozhodlo samo bez toho, aby vás ovládalo, mu pomôže stať sa psychicky silným človekom. „Či už bude mať zlého šéfa alebo agresívneho partnera, presne tak ako vy pochopí, že nemusí svoje myšlienky, pocity ani správanie nikomu podriaďovať,“ upozorňuje Amy Morin.

 


ZDROJ: Amy Morin: 13 vecí, ktoré psychicky silní rodičia nerobia
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Hranice pri výchove
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.