V minulosti rodičia vychovávali väčšinou na základe svojej intuície alebo im radili matky či iné ženy z rodiny. V súčasnosti majú k dispozícii desiatky kníh o výchove a často hlavne kvôli tomu nevedia, čo je správne a čo je správne a čo je nesprávne. A práve preto je dobré radiť sa aj so psychológmi, ktorí sa denne výchovnými problémami zaoberajú.
V súčasnosti sa mnohí rodičia zaoberajú aj otázkou, do akej miery nastavovať deťom hranice, koľko vecí im tolerovať a čo je už neprípustné.Niektoré dnešné deti rozhodujú takmer o všetkom. Určujú, kedy pôjdu spať, čo budú jesť, ako dlho sa budú hrať na počítači. Často rušia rodičov pri stole, keď sa rozprávajú, skáču im do reči. Neustále očakávajú, že ony budú neustále v centre pozornosti. A keď to tak nie je, hnevajú sa alebo sú agresívne. Problematikou tolerantnej výchovy sa zaoberá aj klinická psychologička Blanka Pöslová a často o svojich skúsenostiach oboznamuje rodičov aj v médiách, napríklad i v Českom rozhlase. Aký má ona názor na tolerantnú výchovu?“ „Tolerantná výchova takmer vždy končí zle. Deti, ktorým rodičia nevymedzili hranice, mávajú problémy so sebaovládaním. Chýba im tiež motivácia, disciplína a zodpovednosť. Dávame deťom príliš veľa priestoru, príliš široké hranice a málo pravidiel a určitej stálosti či pevnosti, “ upozorňuje Blanka Pöslová.
Žijeme v inej dobe
Kým v 50. rokoch vládli väčšinou v rodinách despotickí otcovia, dnes v rodinách väčšinou vládnu benevolentné matky. K takémuto obratu došlo predovšetkým po roku 1989. A tak sa spoločnosť dostala z jedného extrému do druhého. V súčasnosti mnoho rodičov uprednostňuje takú výchovu, v ktorej nechcú veľmi zasahovať do života svojich detí a chcú im dať dostatok vlastného priestoru na sebarealizáciu.Veľa vecí si rodičia prečítajú v literatúre, majú túžbu ich uplatňovať, ale nie každý prístup je vhodný pre každé dieťa. Blanka Pöslová počas svojej praxe zistila, že rodičia o svojich prístupoch k deťoch veľa premýšľajú a čítajú aj veľké množstvo litaratúry na túto tému. Väčšinou aj pod vplyvom tejto literatúry túžia svoje dieťa vychovávať slobodne. Nechcú zasahovať do jeho osobnosti a niečo mu diktovať. Zároveň však upozoňuje, aby tieto knihy brali aspoň trochu s nadhľadom. Každý rodič by si mal vybrať len to, čo mu je blízke a čo podľa jeho uváženia považuje za dobrú radu. „Tisíckrát si môže rodič prečítať napríklad aj o tom, že by mal byť prísnejší. Ak sa on sám vnútorne pre túto alternatívu nerozhodne a nezačne takýto prístup uplatňovať, nič sa nezmení,“ vysvetľuje Blanka Pöslová.
Každé dieťa je špecifické, a tak je potrebné pozorovať, čo najlepšie funguje. Blanka Pöslová sa vo svojej praxi najčastestejšie stretáva s problémami, ktoré súvisia hlavne s jedením, spaním, ale narastá aj veľké množstvo problémov s agresivitou. Nie je ničím výnimočným, keď do ambulancie prídu rodičia so štvorročným dieťaťom, ktoré ich bije. Veľkým problémom je aj nesúlad medzi rodičmi. Veľa matiek prizýva ku výchove otca len vtedy, keď nezvláda situácie. Hlavne do troch rokov veku dieťaťa sa na výchove podieľajú hlavne matky.
Rodičia sú za svoje deti zodpovední
„Malé dieťa nevie, čo je správne. Nemá tušenie, prečo by malo ísť do postele napríklad o ôsmej večer alebo prečo by malo jesť zeleninu. Toto všetko ho musia rodičia pevne a láskyplne naučiť. Rodičia sú totiž zodpovední za to, k čomu deti vedú, “ zdôrazňuje Blanka Pöslová. Tiež vysvetľuje, čo sa stane, keď dieťa môže robiť, čo len chce. Začne skúšať viac a viac. A psychologička na základe vlastných pozorovaní tiež zistila, že takto vedené deti sú agresívne. Dieťa potrebuje hranice. Predstavujú pre neho bezpečný priestor. Stáva sa, že rodičia neutlmia prvú vlnu, keď chce dieťa presadzovať svoju vôľu násilím. Bitie od trojročných detí považujú za roztomilé a o pár mesiacov im to prerastie cez hlavu. Postupne sa deti začnú násilnícky presadzovať všade. Neskôr nastupujú problémy v materskej škole v sociálnej skupine detí. Nemajú rešpekt voči nikomu. Myslia si, že ich emócie a potreby sú jediné na svete. Zrazu sa im zdá zvláštne, že aj niekto druhí niečo chce a potrebuje. Celkove majú problém sa prispôsobiť kolektívu. Nevedia sa nielen ovládať, ale ani čakať. Neuvedomujú si, že všetko nemôžu mať hneď. Je dobré, keď rodičia prídu k psychológovi, keď sú mladšie. V puberte sa už problémy riešia len veľmi ťažko. Rodičia najčastejšie navštevujú ambulanciu, keď dieťa začína mať zdravotné problémy kvôli tomu, že sa nenaučilo jesť všetky potrebné potraviny a chýbajú mu vitamíny alebo kvôli agresivite. Často musí prejsť terapiou celá rodina, pretože všetci jej členovia sa musia učiť využívať nové vzorce správania. Dôležité je, aby sa všetci pre zmenu rozhodli.
Deti a technika
Mnohí rodičia sú nešťastní z toho, koľko času trávia ich deti pri počítači alebo s mobilom v ruke. Keď sa im snažia čas regulovať, často narazia na agresivitu a odpor. Psychologička radí: „Najdôležitejšie je nastaviť prísne pravidlá používania. Keď dáte dieťaťu na Vianoce tablet, musíte počítať s tým, že sa bude brániť, keď mu ho budete chcieť vziať. V takejto chvíli mu ponúknite inú aktivitu. Ak ju nebude chcieť prijať, nechajte ho tak, nech sa hnevá. Prestaňte s ním komunikovať a tablet mu určite nedajte. Nikdy neustupujte. Môžete aj odísť z miestnosti a nechať ho osamote, nech sa hnevá. Vy rozhodujete o tom, koľko času denne sa môže dieťa hrať s tabletom. Šesťročné dieťa sa môže hrať dvakrát za deň 30 minút.“ Existujú desaťročné deti, ktoré sa hrajú na počítači aj celý deň. Ak to rodič prehliada, ohrozuje zdravie svojho dieťaťa. Dieťaťu by rodičia nemali ustupovať. Niekedy je dobré sa menej pýtať a viac veci oznamovať. Napríklad, keď chcete dieťa dostať do lesa, tak sa ho nepýtajte, či ide s vami do toho lesa. Oznámte mu, že idete, ale môžete mu dať na výber, či idete pešo, alebo na bickyloch.
Deti a krúžky
Všetky deti mávajú sklony k lenivosti a mnohé by chceli mať voľné popoludnia. Blanka Pöslová je však presvedčená, že deti by krúžky mali mať. Nie je správne ich nútiť, aby chodili do konkrétneho krúžku podľa výberu rodičov. Dobré je, keď si môžu samy vybrať nejaký športový alebo umelecký krúžok. Nechajte dieťa, nech si niečo vyberie, ale nenechávajte ho len tak sedieť doma každé popoludnie.
