Dysfáziou trpí 4 až 7 percent populácie. Ide o narušenie komunikačnej schopnosti. V klinickej praxi sa častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Je najčastejšou vývinovou poruchou osvojovania si hovorenej reči.
Vývinová dysfázia sa prejavuje tým, že dieťa má zníženú schopnosť naučiť sa verbálne komunikovať aj keď podmienky na rozvoj reči sú primerané. Často ovplyvňuje aj celú osobnosť dieťaťa, jeho citovú, motivačnú a záujmovú sféru.
Príčiny dysfázie
Častou príčinou dysfázie býva mozgová dysfunkcia alebo jemné poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry. Toto poškodenie býva zapríčinené väčšinou nedostatočným prísunom kyslíka do mozgu pred alebo počas pôrodu. Postihnutie je najčastejšie lokalizované do centrálnej sluchovej oblasti rečového centra.
Kedy sa dá porucha diagnostikovať?
Jednoznačne sa dá potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo piateho až siedmeho roku, niekedy aj neskôr. Veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky je spolupráca logopéda a psychológa. Logopéd vyšetruje porozumenie reči, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách. Práve výraznejší rozdiel medzi verbálnym a neverbálnym skóre v teste v prospech neverbálneho, býva dôležitým potvrdením diagnózy vývinovej dysfázie. Po stanovení diagnózy je potrebné bližšie opísať silné a slabé stránky dieťaťa, pretože dve deti s vývinovou dysfáziou sa môžu od seba prejavmi veľmi líšiť aj napriek tomu, že majú primárne stanovenú rovnakú diagnózu.
Najčastejšie prejavy dysfázie
Pri tejto poruche si môžete všimnúť niekoľko z nasledujúcich prejavov:
- oneskorený vývoj reči,
- nezrozumiteľná reč, dochádza k zámene hlások alebo slabík,
- prehadzovanie slovosledu slov vo vete, používanie nesprávnych prípon, vynechávanie niektorých slov, obmedzená slovná zásoba,
- reč detí pripomína reč cudzincov učiacich sa po slovensky,
- problém so spájaním slov do viet, predložkovými spojeniami, používaním zvratných zámen (sa, si, som), skrátených tvarov osobných zámen (ti, mi, ho),
- časté komolenie dlhších menej známych slov, nepresné opakovanie slov,
- námaha a neistota spojená s vyjadrovaním, obmedzená komunikácia a neochota hovoriť,
- nerovnomerný rozvoj intelektu,
- narušené zrakové vnímanie – problémy pri kreslení,
- nesprávne znázornené priamky, roztrasené čiary, značná časť papiera býva nevyužitá,
- narušené sluchové vnímanie, je porušená schopnosť sluchu rozlišovať jednotlivé prvky reči,
- porucha krátkodobej pamäti,
- narušená oientácia v čase a v priesotre, problémy pri pohybových hrách,
- porucha motoriky rúk, úst,nepresný pohyb jazyka, pier alebo tváre,
- nesprávne držanie pera alebo ceruzky,
- náročné je aj chápanie a používanie symbolov a abstraktných pojmov, napr. označenie farieb, geometrických tvarov, dní v týždni, kategórie ako ovocie, dopravné prostriedky a podobne,
- môžu sa prejaviť poruchy správania, zhoršená pravo-ľavá orientácia, orientácia v priestore či znížená je celková psychická výkonnosť a zvýšená unaviteľnosť,
- tieto deti spravidla ťažko nadväzujú kontakt s inými deťmi, nevyhľadávajú spoločenské aktivity a spoločenské hry, sú citovo viazané na najbližších členov rodiny, lebo sa s nimi najľahšie dorozumejú.
Typy dysfázie
Existujú viaceré typy alebo podoby dysfázie a tiež intenzita príznakov dysfázie môže byť rôzna.
Receptívna dysfázia
Pri tomto type poruchy dieťa počuje, ale nedokáže zvuky diferencovať, má obtiaže v dekódovaní reči. Dieťa nerozumie, a preto sa bojí zmien. Potrebuje opakujúce sa rituály a často má také prejavy správania ako pri autizme. Prítomné sú aj ďalšie problémy - zaostáva rozvoj abstraktného myslenia, deti si ťažko osvojujú napr. názvy farieb, pojmy pre určenie polohy (hore, dolu, pred, za, na...) a vzťahové pojmy (veľký-malý, rovnaký-odlišný...)
Fonologická dysfázia
V tomto prípade ide o poruchu rozlišovania zvukov a vnímania ich sekvencií. U detí tak dominujú obtiažne fonologické spracovania pri inak relatívne normálnom porozumení. V dôsledku fonologickej poruchy je ale sťažená základná analýza rečových zvukov, a preto je vývin reči na počiatku výrazne oneskorený, s častými artikulačnými odchýlkami (zamieňanie, prehadzovanie hlások v slove).
Expresívna dysfázia
Vývin reči v predverbálnom období nebýva zvyčajne ničím nápadný, prvé slová sa objavujú včas, ale potom sa už slovná zásoba dlho nerozširuje. Porozumenie reči sa vyvíja dobre. Dieťa má pritom skutočne veľký záujem o komunikáciu a dorozumieva sa gestami, v takejto neverbálnej komunikácii sú deti často veľmi obratné a mnohí rodičia majú dojem, že dieťaťu sa len nechce rozprávať, pretože všetko dokáže povedať bez slov.
Zmiešaná dysfázia
Tento typ sa vyskytuje najčastejšie. Všetci ľudia s expresívnou poruchou reči majú totiž v určitom zmysle aj potiaže s porozumení hovoreného slova, hlavne na úrovni zložitejších gramatických štruktúr. Tí, ktorí majú percepčnú poruchu, produkujú obsahovo nepresné vety.
Terapia prebieha dlhodobo
Terapia býva dlhodobá. Na základe komplexného zhodnotenia rozumových, citových i sociálnych schopností dieťaťa sa navrhuje celkový terapeutický plán, ktorý pozostáva z logopedickej starostlivosti, z nácviku kompenzačných foriem komunikačných možností, ale i zo psychologickej starostlivosti o dieťa.
Pomerne často sa stáva, že dysfatické deti v školskom veku majú problémy súvisiace s učením, konkrétne s čítaním a písaním - dyslexia, dysortografia. V súčasnosti existujú terapeutické postupy, ktoré pomáhajú kompenzovať prejavy dysfázie a existujú postupy, ktoré predstavujú prevenciu problémov súvisiacich s čítaním (fonematické uvedomovania podľa Eľkonina), počítaním (škola pozornosti), efektívne komunikačné stratégie a stratégie učenia pre tieto deti. Pre dysfatické deti je veľmi časté požiadanie o odklad školskej dochádzky.
Pred nástupom do školy niektoré základné školy ponúkajú nultý ročník. V ideálnom prípade na bežných školách pracuje aj školský logopéd a psychológ, ktorí pracujú s integrovanými dysfatickými deťmi.
