Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo sú poruchy učenia a ako ich u detí spoznáte?

Dominika Neprašová
Autor článku
Foto: Pexels
Poruchy učenia sú u detí prítomné stále častejšie. / Foto: Pexels

 

Poruchy učenia sú stále častejším problémom, ktorý sa nástupom do školy identifikuje u detí. Aké poruchy učenia poznáme a aké obmedzenia deťom v škole či doma prinášajú?

 

Špecifické poruchy učenia (ŠPU), niektorými autormi nazývané aj vývinové poruchy učenia (VPU), sa vyskytujú asi u 16 000 slovenských detí (2 - 5% detskej populácie). Výskumy realizované na amerických školách ukazujú, že v Amerike poruchami učenia trpí 8 – 10 % amerických detí do 18 rokov. Je teda zrejmé, už len podľa výskytu tejto poruchy v detskej populácií, že nejde o zanedbateľný problém a čelí mu stále viac detí. Čo vlastne poruchy učenia sú? A ako vplývajú na deti počas učenia v škole i v bežnom živote?

 

Čo sú špecifické poruchy učenia?

Poruchy učenia sú poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka rozumieť alebo používať hovorený alebo písaný jazyk, robiť matematické výpočty, koordinovať pohyby alebo venovať niečomu pozornosť. Hoci sa vyskytujú už u detí v ranom veku, k ich rozpoznaniu dochádza až keď dieťa navštevuje základnú školu. Ovplyvňujú schopnosť dieťaťa interpretovať to, čo vidí a počuje, alebo schopnosť spájať informácie z rôznych častí mozgu. Keďže ide o poruchy učenia, ovplyvňujú vo veľmi veľkej miere hlavne školský výkon dieťaťa, ale o nič menej zasahujú aj do jeho každodenného života mimo školy. Môžu ovplyvniť každodenné situácie či rutinu, vzťahy s inými ľuďmi, priateľstvá a u detí napríklad aj hranie. Dôležité je však uvedomiť si, že poruchy učenia neodrážajú inteligenčný kvocient (IQ).

 

Keď hovoríme o poruchách učenia, musíme si uvedomiť, že u jedného dieťaťa sa môžu vyskytnúť viaceré poruchy učenia naraz, u iného sa môže objaviť len jedna porucha izolovane. Je to veľmi individuálne a individuálne treba tento problém aj riešiť. Treba mať na pamäti, že nie každá odchýlka v učení musí hneď signalizovať poruchu. Mnoho detí jednoducho pomalšie nadobúda určité zručnosti ako písanie alebo čítanie. U niektorých detí sa tieto zručnosti len ťažšie a pomalšie rozvíjajú. Všeobecne platí, že každé dieťa je jedinečné a preto sú, prirodzene, rozdiely v rýchlosti jeho vývinu. To teda znamená, že to, čo sa môže najprv javiť ako porucha či problém, môže byť jednoducho len oneskorením dozrievania.

 

Ako poruchy učenia vznikajú?

Podobne ako pri ostatných poruchách, aj poruchy učenia možno vysvetliť viacerými spôsobmi. Záleží to od odborníkov, ktorí sa poruchám venujú, akú etiológiu pri vysvetľovaní a opise poruchy zastávajú.  Prvým možným spôsobom vzniku ŠPU je genetika. Genetické výskumy totiž ukazujú, že existuje podiel viacerých chromozómov na riziku vývoja dyslexie. Najvyšší podiel má práve 6. pár, ktorý je spájaný s imunitnými funkciami. Vedci poukazujú na to, že pomerne veľké množstvo dyslektikov má astmu či rôzne alergie. Zároveň platí, že blízki príbuzní jedinca s dyslexiou môžu mať až na 40 – 50 % ťažkosti s čítaním.

 

Druhou z teórií vysvetľujúcich vznik dyslexie je hormonálna teória týkajúca sa hormonálnych zmien. Vedci sa domnievajú, že zvýšená hladina testosterónu je prediktorom vzniku dyslexie. Ako dôkaz uvádzajú, že dyslektici sú väčšinou chlapci.

Ďalšími prediktormi vzniku porúch učenia môžu byť rizikové faktory, ktoré pôsobia na plod počas jeho vývinu. Sú nimi napríklad choroba matky počas tehotenstva a s tým súvisiace užívanie liekov, požívanie alkoholu a pod.

 

Okrem rizikových faktorov pôsobiacich počas tehotenstva hovoria odborníci aj o faktoroch, ktoré sa týkajú samotného pôrodu, ktoré môžu byť významnými v súvislosti so vznikom ŠPU. Do tejto skupiny rizikových faktorov patrí napríklad asfyxia (pridusenie dieťaťa), predčasný pôrod alebo nízka pôrodná hmotnosť dieťaťa. Vznik a príčiny špecifických porúch učenia teda nie sú úplne jednoznačné.

 

Aké poruchy učenia poznáme?

Špecifické poruchy učenia sú pomerne širokou skupinou porúch, ktoré ovplyvňujú nielen školský výkon dieťaťa, ale aj jeho každodenný život. Každá z porúch sa začína predponou dys. Predpona dys je gréckym označením toho, čo je narušené. Ide teda o nedostatočný či nesprávny vývoj určitej ľudskej schopnosti. Do tejto kategórie porúch patria nasledovné poruchy, v skratke si charakterizujeme tie najznámejšie a najrozšírenejšie:

 

1. Dyslexia
2. Dysgrafia
3. Dysortografia
4. Dyskalkúlia

 

Ďalšími poruchami, ktoré negatívne ovplyvňujú učenie detí sú aj poruchy ako:

Dyspraxia
Dyspinxia
Dysmúzia

ADHD alebo ADD

 

Dyslexia je poruchou osvojovania si schopnosti čítať. Úroveň čítania je u dyslektika výrazne nižšia, ako sa očakáva, vzhľadom k ostatným schopnostiam a školským výkonom dieťaťa. Táto porucha je neurologicky, často konštitučne podmienená.  Vzniká na základe poruchy zrakového vnímania. Často ide o poruchu pravo-ľavej a priestorovej orientácie.

 

Dysgrafia je poruchou osvojovania si písania. Postihuje grafickú stránku písaného prejavu dieťaťa, čitateľnosť písmen, ich úpravu či osvojovanie si tvarov písmen. Za touto poruchou býva často porucha motoriky. Hlavne jemnej motoriky, no niekedy i kombinácie s hrubou motorikou. Tieto deti majú napätú celú ruku, predlaktie i zápästie a prsty. To im spôsobuje aj problémy pri písaní.

V súvislosti s dysgrafiou hovoríme aj o ďalšej poruche z kategórie ŠPU a to o dysortografii. Dysortografia je totiž poruchou osvojovania si pravopisu. Vzniká väčšinou na podklade poruchy sluchového vnímania a rozlišovania hovoreného.

 

Dyskalkúlia je porucha, ktorá ovplyvňuje u dieťaťa osvojovanie si matematických schopností. Prejavuje sa problémami už pri chápaní toho, čo je číslo. Dieťa s touto poruchou má taktiež problém s predstavami číselných radov, rôznych číselných operácií či problém s predstavou priestoru a priestorovou orientáciou. Neschopnosť dieťaťa zvládať tieto aspekty vedie následne k tomu, že dieťa nezvláda základné matematické operácie (sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie). Táto porucha je geneticky podmienená.

 

Dyspraxia je poslednou rozšírenou poruchou z kategórie špecifických porúch učenia. Ide o poruchu osvojovania si, plánovania a vykonávania vôľových pohybov. Dieťa a jeho výkony sú výrazne nižšie, pokiaľ vyžadujú pohybovú koordináciu. Keďže koordinácia pohybov je počas celého života veľmi dôležitá, život dieťaťa a jeho fungovanie v ňom je výrazne ovplyvnené. Charakteristickou je celková motorická neobratnosť, poruchy artikulácie, pridružiť sa môžu aj poruchy písania a čítania, dokonca emocionality či poruchy správania. Niektorí odborníci a psychológovia zvyknú dyspraxiu deliť aj na dve samostatné kategórie (motorickú dyspraxiu a verbálnu dyspraxiu). Dyspraxiu však nie je možné vysvetliť retardáciou intelektu. Dokonca ju nie je možné vysvetliť ani inou špecifickou vrodenou alebo získanou poruchou. V princípe ide o oneskorenie vo vývine motorických (pohybových) schopností, v oblasti hrubej a jemnej motoriky. To znamená, že dyspraxia má výrazný neurologický pôvod.

 

Dyspinxia je porucha výtvarných schopností. Je charakteristická nízkou úrovňou kresby. Dieťa pracuje s ceruzkou nešikovne, tvrdo, nedokáže previesť svoje predstavy z trojrozmerného priestoru na dvojrozmerný papier. Má problémy s pochopením perspektívy.

 

Dysmúzia je porucha hudobných schopností. Prejavuje sa problémami v rozlišovaní tónov, dieťa si nepamätá melódiu, nerozlišuje a nie je schopné reprodukovať rytmus.

 

S poruchami učenia sa často spája aj ADHD, teda poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Ide o vývinovú poruchu s evidentnými príznakmi už od raného detstva. Základnými a charakteristickými symptómami tejto poruchy sú hyperaktivita, impulzivita a porucha koncentrácie pozornosti. Najčastejšie sa vyskytuje práve s dyslexiou (20 – 40 %). Zaujímavosťou je, že pri tejto poruche je veľmi časté jej pretrvávanie aj do dospelosti (30 - 50% jedincov).

 

Ako postupovať ak máte podozrenie, že vaše dieťa má poruchu učenia?

Hodnotenie a proces určovania, či dieťa má isté postihnutie alebo deficit a potrebuje špeciálne vzdelávanie a služby, je prvým krokom pri vytváraní užitočného vzdelávacieho programu. Úplné a individuálne počiatočné hodnotenie sa musí vykonať pred prvým poskytnutím akéhokoľvek špeciálneho vzdelávania alebo súvisiacich služieb. Okrem toho musí byť dieťa diagnostikované najmenej raz za tri roky. Hodnotenie v tomto prípade zahŕňa zhromažďovanie informácií z rôznych zdrojov, vrátane rodičov, o fungovaní a rozvoji dieťaťa vo všetkých oblastiach. Hodnotenie sa môže týkať kognitívnych, behaviorálnych, fyzických a vývinových faktorov, ako aj iných oblastí.

 

Diagnostiku a prvotné hodnotenie realizujú Centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Na základe záveru špeciálno-pedagogického vyšetrenia a ďalších odborných vyšetrení (psychologické, neurologické, ORL, foniatrické a pod.), pracovník CŠPP (najčastejšie špeciálny pedagóg, logopéd) môže odporučiť vzdelávanie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami formou individuálnej integrácie v bežnej ZŠ (SŠ).

 

Ak máte podozrenie, že za problémom vášho dieťaťa v škole môže stáť aj niektorá z porúch učenia, neváhajte navštíviť aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Toto centrum nájdete vo viacerých mestách na Slovensku, v Bratislave má každá mestská časť svoje pracovisko. Špecializuje sa na širokú oblasť problémov a medzi nich patrí taktiež špeciálnopedagogická diagnostika a poradenstvo (pre deti aj rodičov) v oblasti ŠPU. Sú k dispozícií nielen po telefonickej dohode na osobnom stretnutí, avšak poskytujú aj tzv. online poradenstvo. Ak ako rodič máte určité podozrenie, neodkladajte to a konzultujte to s odborníkmi.

 

O špecifických poruchách učenia sa hovorí, že pretrvávajú až do dospelosti a viaceré výskumy to aj potvrdzujú. Preto je dôležité, aby sa rodičia pri ich spozorovaní obrátili na odborníkov, ktorí vedia, ako na to. Netreba zabúdať, že nie je hanba prísť a poprosiť o radu. Veľa psychológov totiž potvrdzuje, že práve s týmto majú rodičia problém, že ich dieťa má nejakú poruchu a oni sa za to hanbia alebo si to kladú za vinu. Určite netreba k veci zastávať daný postoj ale skôr to aktívne riešiť, aby ste pomohli vášmu dieťaťu najviac, ako sa dá. Ale zároveň netreba zabúdať, že nie každá odchýlka je problémom a nestavať sa tak ku každému výkonu svojho dieťaťa, ak sa čo i len trošku odlišuje. Každé dieťa je predsa iné a vyvíja sa iným tempom. A na tom nie je nič zlé -  je to úplne prirodzené a správne.

 


Zdroj: nucem.sk, psychologytoday.com
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Poruchy učenia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.