Dnes je už dokázané, že mozgové hemisféry nie sú úplne oddelené, ale navzájom spolupracujú v súvislosti od úloh, ktoré človek plní. Zistilo sa tiež, že dominancia hemisféry sa mení približne každých 90 minút. Ako môžu pomôcť rodičia deťom pracovať s obidvomi hemisférami?
Mozog je riadiace centrum tela zodpovedné za naše konanie. Každá mozgová hemisféra spracováva informácie úplne odlišným spôsobom. V roku 1981 získal neurochirurg Roger W. Sperry za výskum mozgových hemisfér Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu. Vďaka jeho výskumu vieme, že každá mozgová hemisféra spracováva informácie úplne odlišným spôsobom, pričom pravá má podceňované vlastnosti týkajúce sa toho, že rieši problémy skôr intuitívne, lebo nie je taká lineárna a orientovaná na čas ako pravá. Ľavá hemisféra je racionálna a analytická, pravá intuitívna a syntetická. Ľavá je orientovaná na jazyk, komunikáciu a spracovávanie informácií krok za krokom. Pravá hemisféra je hemisférou kreativity, emócií, imaginácie a túžby a je určená aj na vnímanie priestoru a komplexné spracovávanie informácií. Pravá mozgová hemisféra vidí obraz ako celok, jej pohľad je holistický, je nositeľkou umeleckých schopností, vníma iba priestor a nie čas, pracuje s obrazmi, farbami, so symbolmi, je schopná neobmedzeného vnímania.
Malé deti, a to najmä do troch rokov, majú dominantnú ľavú hemisféru. Ešte neovládli schopnosť používať logiku a slová na vyjadrenie svojich pocitov a žijú svoje životy tu a teraz, a to je tiež dôvod, prečo dokážu zahodiť všetko, čo majú v ruke, čupnúť si na chodník a nechať sa pohltiť pozorovaním lienky bez toho, že prídu neskoro do škôlky. Logika, čas a povinnosti pre ne ešte neexistujú. Až v období, keď batoľa použije slovo PREČO, môžete zistiť, že sa začína prebúdzať ľavá hemisféra.
Dve polovice tvoria celok: Spojenie ľavej a pravej hemisféry
Aby človek mohol žiť vyvážený, zmysluplný a tvorivý život, je dôležité, aby hemisféry spolupracovali. Každá polovica má svoje špecializované funkcie a vďaka tomu môžeme dosahovať komplexnejšie ciele a vykonávať zložitejšie úlohy. Používať len jednu hemisféru je podobné, ako keď sa pokúšame plávať len jednou rukou. Ak sa spoliehame len na ľavú hemisféru, popierame svoje emócie. Tiež môžeme prichádzať o pocit perspektívy, uniká nam zmysel plynúci z toho, keď sa veci dajú do kontextu. Pravá hemisféra má na starosti aj čítanie neverbálnych signálov.
Aby deti dokázali vnímať svet komplexne, je dôležité, aby sa učili rozumieť aj svojim emóciám. A v tomto im najlepšie môžu pomôcť rodičia. Aby im dokázali pomôcť, musia sa vedieť naladiť na pocity dieťaťa, musia ich učiť pomenovať vzniknuté emócie a komunikovať tak, že sa naladia na detský spôsob komunikácie. Dieťa z neverbálnych i verbálnych prejavov by malo cítiť, že rodič je skutočne naladený. Toto im pomôže vyrovnať sa s pocitmi pozitívnym spôsobom.
Prečítajte si tiež:
Ako pomôcť dieťaťu pracovať s oboma hemisférami?
1. STRATÉGIA: Technika napojenia a presmerovania
Sedmročný syn hovorí matke: „Som veľmi nahnevaný, že mne nikdy nenecháš v noci žiadny odkaz. A nikdy pre mňa neurobíš nič pekné. Štve ma, že narodeniny mám až o 10 mesiacov a neznášam domáce úlohy!“ Každý rodič občas zažije okamihy, keď jeho deti hovoria veci a rozčuľujú sa nad problémami, ktoré na prvý pohľad nedávajú zmysel. Takéto reakcie sú frustrujúce hlavne vtedy, keď si myslíte, že vaše dieťa je už dosť staré na to, aby sa správalo rozumne a logicky s vami komunikovalo. Ale ono namiesto toho sa z ničoho nič rozčuľuje nad niečím úplne smiešnym a zdá sa, že žiadne logické uvažovanie z vašej strany nepomáha.
Uvedené vety sedemročného dieťaťa sú výsledkom pravohemisférových emócií bez logického vyváženia ľavou hemisférou. Rodičia väčšinou v takejto situácii vyletia a začnú sa obhajovať, že to nie je pravda alebo začnú logicky vysvetľovať, prečo to na svete takto funguje. Takýto druh ľavohemisférovej komunikácie však naráža na nepreniknuteľnú stenu pravej polovice mozgu a priepasť medzi rodičom a dieťaťom sa len zväčšuje. A v takejto situácii je logická ľavá hemisféra dieťaťa mimo dosahu. Takže, keď rodič odpovedá logicky, dieťa mu aj tak nerozumie. Je to zbytočná námaha. Namiesto toho je potrebné využiť techniku napojenia a presmerovania.
Napríklad:
Matka si pritiahla syna k sebe, poškrabkala ho po chrbte a upokojujúcim hlasom mu povedala do ucha: „Niekedy je všetko ťažké, však? Ale ja na teba nikdy nezabúdam. Stále si ťa nosím v srdci a chcela by som, aby si stále vedel, ako veľa pre mňa znamenáš.“ Držala ho v objatí a on jej začal vysvetľovať, že má niekedy pocit, že jeho mladší brat dostáva viac pozornosti alebo že mu domáce úlohy zaberajú veľa času. Kým rozprával, matka cítila, že sa postupne uvoľňuje. Cítil, že ho matka počúva a má o neho skutočný záujem. Potom krátko prehovorila o problémoch a dohodli sa, že sa ráno o tom viac porozprávajú. Táto matka pochopila, čo sa odohráva v mozgu syna, vedela, že najlepšie bude spojiť sa s jeho pravou hemisférou. Načúvala mu a upokojila ho. Keby sa pokúsila posilniť jeho disciplínu a pôsobila by príkazmi na ľavú hemisféru, napätie a zlosť by sa ešte viac stupňovali.
Z tohto príbehu nám plynie jedno dôležité ponaučenie: Ak je dieťa rozrušené, logika často nezaberie, kým nejako nezareagujeme na emocionálne potreby pravej hemisféry. Tomuto emocionálnemu spojeniu hovoríme naladenie, čo znamená, že sa hlboko spojíme s druhým človekom a umožníme mu, aby sa cítil cítený. Ak sú rodič a dieťa naladení jeden na druhého, vnímajú pocit hlbokého puta a spojenia. Preto sa táto metóda volá metóda napojenia a presmerovania.To znamená, že pomôžeme deťom, aby sa cítili cítené a až potom sa pokúsime riešiť problémy a vyrovnávame sa so situáciou logicky. Funguje to takto:
1. krok: Napojenie na pravú hemisféru
Matka v spomínanom príbehu vo svojej konverzácii so synom oslovovala jeho pravú hemisféru tým, že uznala jeho pocity. Využila aj neverbálne signály ako fyzický kontakt, empatický výraz tváre, láskavý tón hlasu a načúvanie bez odcuzovania. Inými slovami, použila svoju pravú hemisféru na napojenie a komunikáciu s tou jeho. Toto pravo-pravé naladenie pomohlo uviesť synov mozog do rovnováhy. Až potom mohla začať oslovovať ľavú hemisféru synovho mozgu a riešiť konkrétne otázky, ktoré chlapec vyslovil.
2. krok: Presmerovanie na ľavú hemisféru
V tejto fáze mohla matka synovi logicky vysvetliť, ako veľmi sa snaží byť k súrodencom spravodlivá, sľúbiť mu, že aj jemu bude nechávať v noci na stolíku odkazy, vymýšľať s ním plány na ďalšie narodeniny a stratégie, ako premeniť domáce úlohy na väčšiu zábavu. Toto riešili však až ráno. Len čo sa napojila pravou hemisférou na pravú hemisféru svojho syna, bolo potom jednoduchšie prepojiť aj svoje ľavé hemisféry a začať problémy rozoberať racionálnym spôsobom. Tento prístup umožňuje deťom používať obe polovice mozgu integrovaným, koordinovaným spôsobom.
Táto metóda, samozrejme, nemusí vždy zabrať. Niekedy nastanú situácie, keď dieťa prekročí hranicu, spoza ktorej už niet návratu a emocionálne vlny sa musia vybúriť. Alebo sa dieťa potrebuje len najesť a v pokoji vyspať. Neodporúča sa využívať prehnanú zhovievavosť alebo ustupovanie od stanovených hraníc len preto, že dieťa práve neuvažuje logicky. Pravidlá rešpektu a správania nemôžete vyhodiť von oknom len preto, že ľavá hemisféra detského mozgu je práve mimo dosahu. Napríklad také druhy správania ako napríklad nezdvorilosť, ubližovanie druhému, hádzanie vecami, by mali zostať zakázané aj v okamihoch intenzívnych emócií. Niekedy je potrebné deštrukčné správanie dieťaťa zastaviť a dieťa z danej situácie vymaniť, kým zahajíte proces napojenia a presmerovania. Autori knihy Rozvíjajte naplno mozog svojho dieťaťa sú presvedčení, že: „V rámci integračného prístupu sme zistili, že vo všeobecnosti je najlepším prístupom diskutovať o zlom správaní a jeho dôsedkoch až po tom, ako sa dieťa upokojí, pretože okamihy zaplavenia emóciami nie sú najlepšou dobou na učenie. Dieťa môže byť oveľa vnímavejšie, keď ľavá hemisféra začne zasa fungovať a vaše výchovné metódy tak budú môcť lepšie padať na úrodnú pôdu.“
ZDROJ: Daniel J. Siegel, Tina Payne Bryson: Rozvíjajte naplno mozog svojho dieťaťa
