http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako môžu rodičia pomôcť deťom prepájať pravú a ľavú hemisféru? Rozprávanie príbehov upokojí aj veľké emócie (2. časť)

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Keď dieťa prežije nejaký bolestný či desivý okamih alebo sklamanie, nemusí to vedieť spracovať. / Foto: Shutterstock

V predchádzajúcom článku sme si povedali o technike napojenia a presmerovania. Dnes sa pozrieme na techniku rozprávania príbehov, ktorá môže tiež deťom pomôcť pri prepájaní pravej a ľavej hemisféry.


Keď dieťa prežije nejaký bolestný  či desivý okamih alebo sklamanie, môže toho byť naňho veľa a jeho pravú hemisféru zaplavia veľké emócie alebo telesné vnemy. Keď k tomu dôjde, rodičia mu môžu pomôcť aj tak, že dostanú do hry jeho ľavú hemisféru, aby dieťa začalo rozumieť tomu, čo sa vlastne deje. Jeden z najlepších spôsobov, ako to urobiť, je pomôcť dieťaťu porozprávať príbeh o desivom alebo bolestnom zážitku.

 

Napríklad:

Izabela mala práve deväť rokov, keď sa pri splachovaní upchal záchod a pretiekol na zem. Zážitok zo sledovania stúpajúcej vody pretekajúcej na podlahu spôsobil, že od tej doby bola neschopná splachovať záchod. Jej otec poznal techniku rozprávania príbehov, a tak jej pomohol takým spôsobom, že si s ňou v pokoji sadol a znovu si rozprávali príbeh o pretekajúcom záchode. Nechal ju rozprávať toľko, koľko len dokázala a sám jej pomáhal dopĺňať detaily, vrátane jej strachu, ktorý v nej odvtedy pretrvával. Po niekoľkých pozoprávaniach jej strach začal blednúť a neskôr sa úplne vytratil.

 

Prečo došlo k zmene?

Otec v podstate pomohol dcére prepojiť ľavú hemisféru s pravou, aby jej to, čo sa stalo, začalo dávať zmysel. Keď hovorila o chvíli, keď sa voda začala  rozlievať po podlahe a o tom, aký veľký strach cítila, jej dve hemisféry začali spolupracovať. Zaraďovaním detailov a vyjadrovaním zážitkov slovami zapojila ľavú hemisféru a potom aktivovala aj pravú, keď si znova prechádzala pociťované emócie. Týmto spôsob pomohol otec dcére pomenovať jej obavy a pocity, aby ich následne dokázala skrotiť.

 

Čo robiť, keď deti odmietnu rozprávať?

Môže sa stať, že deti odmietnu rozprávať. Musíte toto rešpektovať, lebo nátlak by sa mohol obrátiť proti vám. V takejto situácii môžete dieťa povzbudiť tým, že začnete rozprávať sami a požiadate ho o doplnenie podrobností. Ak stále dieťa odmieta rozprávať, môžete mu dať čas a pokračovať neskôr. Dieťa bude pravdepodobne vnímavejšie, keď si starostlivo rozmyslíte, kedy  takýto druh rozhovoru začať. Rodič aj dieťa by mali byť v dobrom rozpoložení. Mnohí terapeuti zistili, že s deťmi sa najlepšie rozpráva vo chvíľach, keď sa deje niečo úplne iné. Deti sú oveľa zhovorčivejšie, keď niečo stavajú, hrajú karty alebo idú v aute.

Ďalšia možnosť, keď dieťa nechce rozprávať, je tá, že mu poviete, aby nakreslilo obrázok o udalosti, ktorá sa mu prihodila. Môže tiež napísať príbeh alebo záznam do denníka. Ak máte pocit, že sa o tom nechce rozprávať s vami, povzbuďte ho, aby sa porozprával s kamarátom, súrodencom alebo s iným dospelým.

 

Prečo je rozprávanie také efektívne?

Vedecká podstata rozprávania spočíva v tom, že pravá polovica mozgu spracúva emócie a životopisné spomienky a ľavá polovica týmto pocitom a spomienkam dáva zmysel. Spamätanie  sa z ťažkých zážitkov nastáva vo chvíli, keď ľavá hemisféra spolupracuje s pravou na rozprávaní životných príbehov. Ak sa deti učia venovať pozornosť svojim príbehom a deliť sa o ne, dokážu potom zdravo zareagovať na čokoľvek. Deti však potrebujú pri sebe niekoho, kto im pomôže používať ľavú hemisféru, aby chápali, čo sa vlastne deje, aby sa dali veci do nejakého systému a aby ich naučil niekto pomanovať všetky tie  strašidelné pravohemisférové pocity tak, aby sa mohli s nimi účinne vyrovnať. A presne toto dokáže rozprávanie príbehov. Dovoľuje nám rozumieť sebe samým aj svetu okolo nás, pretože využíva pravú i ľavú hemisféru súčasne. Aby sme rozprávali príbeh, ktorý bude dávať zmysel, musí ľavá hemisféra uviesť veci do správneho poriadku za pomoci slov a logiky. Pravá hemisféra súčasne dodáva telesné vnemy, surové emócie a osobné spomienky, takže môžeme uvidieť komplexný obraz a celý svoj zážitok rozpovedať. To je vedecká odpoveď na otázku, prečo písanie denníka alebo rozprávanie o nepríjemnej udalosti dokáže tak nesmierne napomôcť hojeniu našej duše.


Vedci dokonca ukazujú, že samotné pridelenia mena alebo nálepky tomu, čo cítime, doslova upokojuje aktivitu sústavy emocionálnych obvodov v pravej hemisfére.

 

Celkove môžeme povedať, že rozprávanie príbehov v každom veku je veľmi dôležité preto, lebo to pomáha porozumieť emóciám aj udalostiam, ku ktorým v živote človeka dochádza.


Rodičia sa niekedy vyhýbajú tomu, že nechcú sa rozprávať s deťmi o nepríjemných zážitkoch v domnení, aby situáciu ešte nezhoršovali. Ale rozprávanie príbehu je často presne to, čo deti potrebujú. Je to preto, lebo vďaka rozprávaniu im udalosť dáva zmysel. Potreba porozumieť tomu, prečo sa nám veci dejú, je taká silná, že sa mozog bude pokúšať dodať celej skúsenosti zmysel tak dlho,kým sa mu to nepodarí. A rodičia môžu deťom v tomto procese pomôcť práve tým, že budú svoje deti motivovať k rozprávaniu príbehov.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Mozog
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.