Deti nedokážu zvládať hnev tak ľahko ako dospelí. Len sa učia, ako situácie, ktoré ich vyvedú z miery, dostať pod kontrolu. Čo sú najčastejšie faktory, ktoré vedú k detskému hnevu?
Hnev je jedna z najzákladnejších ľudských emócií. Hnev je reakciou na krivdu alebo nespravodlivosť. Môže ho spôsobovať aj strach. Hnev nikdy neprichádza bez príčiny aj keď to tak v mnohých prípadoch môže vyzerať. U každého je spúšťačom hnevu čosi iné. Závisí to od veku, pohlavia a dokonca i od kultúry. Aj naše reakcie na tieto spúšťače sa líšia. Niektorí ľudia sa nahnevajú len zriedka a rýchlo sa prenesú ponad urážku. Iní sa dajú ľahko vyprovokovať a hnevajú sa celé dni, týždne, mesiace, ba aj dlhšie. Aj deti sa dokážu poriadne nahnevať a hnev u nich môžu spôsobovať najčastejšie tieto faktory:
Príklad rodičov
Rodičia majú obrovský vplyv na formovanie charaktetu detí a dospievajúcich. Ľudia sa učia prejavovať hnev od útleho veku tak, že kopírujú prejavy hnevu, ktoré vidia okolo seba. Ak dieťa vyrastá v agresívnom prostredí, kde dochádza k výbuchom hnevu pre maličkosti, v skutočnosti sa učí reagovať na životné problémy hnevom.
Nevhodná výchova
Mnohé prejavy hnevu sú výsledkom traumy, zanedbávania alebo chaosu v rodine. Deti, ktoré neprežívajú pocit bezpečia doma, môžu často prejavovať hnev až agresivitu.
Problémy so spracovaním informácií
Pretlak informácií pôsobí aj na deti. Tie sú často zmätené a nechápu, čo je pravda a čo nie. Existujú deti, ktoré veľmi citlivo vnímajú, čo sa deje okolo nich a keď nevedia informácie spracovať a nemajú nikoho, kto by im problém vysvetlil, bývajú i dlhšiu dobu nahnevané.
Keď sú deti zneužívané a trestané
Aj fyzické či emocionálne zneužívanie dieťaťa spôsobuje nadmerný hnev. Deti, ktoré sú zneužívajú, naučia sa riešiť svoje problémy násilím a silou. Počas svojho zneužívania sa cítia bezmocné a často potláčajú pocity hnevu, ale neskôr, v čase dospievania, môže sa u nich objaviť i násilné správanie.
Prečítajte si tiež: Klinická psychologička o detskom hneve: Dieťa musíme učiť tolerovať aj emócie druhých
Hlad
Hlad narúša hormonálnu rovnováhu v tele a spôsobuje, že sa v krvi zníži hladina cukru. To je signál pre nadobličky, ktoré sa tento nedostatok pokúšajú napraviť a začnú vylučovať stresové hormóny. Medzi nimi aj kortizol a adrenalín, ktorých pracovnou náplňou je zvýšiť hladinu cukru v krvi. Je známe, že tieto hormóny spôsobujú aj stavy úzkosti, nepokoja, agresivity, paniky a zmätku, čo je ideálny predpoklad na výbuchy zlosti nielen u dieťaťa, ale aj u dospelého.
Nízka hladina cukru v krvi vo chvíľach hladu navyše oberá mozog o potrebnú glukózu, čo môže viesť k nezvládnuteľnému správaniu podobne ako u ľudí pod vplyvom alkoholu. Aby ste sa vyhli týmto hormonálnym problémom, postarajte sa dieťaťu o pravidelný stravovací režim minimálne päťkrát denne a nikdy nevynechávajte raňajky.
Veľké množstvo sladkostí
Tak ako škodí nedostatok cukru, škodí aj jeho prebytok. Sladké prázdne kalórie a potraviny s vysokým glykemickým indexom zvyšujú hladinu cukru v krvi. Najhoršie je to nalačno, keď sa po konzumácii sladkosti hladina cukru zvýši veľmi prudko a dieťa na chvíľu pocíti vysoký prílev energie. Problém je však v tom, že naozaj len na chvíľu. Potom totiž nasleduje mohutná reakcia inzulínu, ktorý veľké množstvo cukru rýchlo zníži až pod optimálnu úroveň. Ako prudko teda hladina glukózy v krvnom obehu stúpne, tak prudko aj klesne. A padne na oveľa nižšie hodnoty, než malo dieťa pred požitím cukrovinky. Paradoxne v ňom tento stav zase vyvolá hlad. Výsledkom bude opäť hnev, podráždenosť, depresia a úzkosť. Snažte sa preto organizmus dieťaťa nezaťažovať zbytočnými kalóriami v podobe sladkostí a a dávajte mu potraviny s nízkym glykemickým indexom, ktoré dokážu v jeho tele dlhodobo zachovávať stabilné hladiny glukózy v krvi. Patria medzi ne celozrnné výrobky, sója, zelenina a ovocie.
Prísady v potravinách
O škodlivosti mnohých éčok sa stále vedú spory, dokázalo sa však, že deti sú na chemické prísady v jedle veľmi citlivé. Dnes už vieme, že niektoré aditíva znižujú hladiny dopamínu a noradrenalínu v mozgu, čo vedie k hyperaktívnemu správaniu. Týka sa to syntetických farbív, umelých sladidiel, konzervačných látok i dochucovadiel, ktoré sa pridávajú i do cukríkov, keksíkov, do zmrzliny, sladkých nápojov a podobne. Hyperaktivitu spôsobujú napríklad E 127, známe ako červené farbivo, ktoré sa pridáva i do niektorých cukríkov alebo E 102, žlté farbivo, ktoré spôsobujúce nepokoj či poruchy spánku. Nájdete ho hlavne v džúsoch. Nebezpečné pre deti sú aj niektoré umelé sladidlá, napríklad aspartam.
Únava a nedostatok spánku
Výskumy preukázali, že nedostatok spánku vyvoláva nerovnováhu v nervovom systéme, ktorý reguluje telesné reakcie. Autonómny nervový systém sa rozdeľuje na dve časti – dráždivú sympatickú vetvu a pokojnú parasympatickú časť. V stave dobrej nálady prevládajú prirodzené upokojujúce mechanizmy parasympatickej vetvy. Ak sa však vplyvom nedostatočného spánku táto krehká rovnováha naruší, v mozgu dieťaťa začne prevládať sympatická časť autonómneho nervového systému, ktorá spôsobuje nervozitu a podráždenosť. Telo dieťatka zaplaví adrenalín, zrýchli sa tep srdca a celé sa akoby vyburcuje do útoku.
Nezrelý emočný mozog
V emočnom mozgu sa vyvíjajú citové reakcie dieťaťa na vonkajšie podnety. Tento mozog je súčasťou „starého“ mozgu, kde sa nachádzajú štruktúry, ktoré slúžia ako centrá intuície a pudových reakcií. Malé deti nemajú emočný mozog úplne vyvinutý, čo znamená, že ešte nie sú schopné prirodzene potláčať primitívne impulzy, ktoré ich nútia útočiť, behať sem a tam, kričať, podliehať momentálnym náladám alebo sa deštruktívne správať. Kto nevie, že emočný mozog dieťaťa dozrieva ešte dlho po narodení, môže si správanie detí vysvetľovať ako drzosť a nevychovanosť. Lenže ony za svoje správanie nemôžu, preto je dôležité, aby ste sa u malých bábätiek vyhli akýmkoľvek formám trestu.
Nízka hladina omega-3 mastnej kyseliny (DHA kyselina)
Táto kyselina má na starosti zachovanie pružnosti membrán mozgových buniek a ich správnu funkciu. DHA kyselina je životne dôležitá pre vývin mozgu, myslenie a sústredenie. Zistilo sa, že jej nedostatok tiež môže zapríčiňovať výbuchy zlosti, poruchy spánku a problémy v správaní. Naopak, jej vyvážené množstvo v mozgu zvyšuje hladinu serotonínu, ľudovo nazývaného aj hormón šťastia. Kyselinu DHA nájdete výdatne zastúpenú v rybom tuku, niektorých druhoch morských rias, ľanových semenách, v menších množstvách sa nachádza aj v orechoch či olivách.
Autizmus a hyperaktivita
Detský hnev ovplyvňujú aj niektoré ochorenia. Za veľkou neposednosťou, impulzívnosťou, podráždenosťou a agresivitou sa môže skrývať hyperaktivita. Ochorenie vyvoláva poškodenie centrálneho nervového systému. Hyperaktívne dieťa chce byť stredobodom pozornosti, nevydrží pri hre, nedodržiava žiadne pravidlá alebo nepočúva dospelých. Jednoducho pôsobí ako nevychované, hoci je v skutočnosti choré.
Najviditeľnejším prejavom autizmu je narušená komunikácia a nefungujúca sociálna väzba s okolím. Autista nevie formulovať ani prejaviť svoje túžby či pocity a nerozumie svojmu okoliu. To všetko v ňom môže vyvolávať veľkú frustráciu, výbuchy zlosti, môže sa hádzať na zem, trhať si vlasy alebo si inak ubližovať. Obidve ochorenia patria do rúk odborníkov a liečba býva často celoživotná.
