Články: Pre študentov
O projekte


 

Psychológ Martin Dolejš: Výchova k úcte a úprimná komunikácia pomáhajú predchádzať agresivite

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Problémové správanie detí súvisí s mnohými faktormi. Niektoré pomenoval český psychológ Martin Dolejš. / Foto: Bigstock

Psychológ Martin Dolejš hovorí o problémoch dnešných detí a dôvodoch, prečo k nim dochádza.

 

Zdroj: reprofoto YouTubeDnešné deti majú veľa nielen materiálnych vecí, ale aj veľa slobody a veľké množstvo možností, ako sa rozvíjať v rôznych smeroch. Aj napriek týmto možnostiam je veľa detí nespokojných, problémových, zvyšuje sa ich agresivita alebo na druhej strane apatia, teda akási nuda, presýtenosť a nezáujem o nič. Prečo sa toto vlastne deje? O týchto i ďalších znakoch dnešnej doby porozprával psychológ Martin Dolejš v českej relácii Kupředu do minulosti.

 

Zmenili sa spôsoby, ako sa presadiť v detskej komunite

„Keď sa v minulosti dieťa chcelo v kolektíve rovesníkov presadiť, muselo podávať dobré športové výkony, muselo mať dobré sociálne zručnosti alebo sa dobre učilo. Dnes sa tieto skutočnosti výrazne zmenili. Mnoho detí si zvyšuje postavenie v triede tým, že má drahé oblečenie, drahý mobil a rodičia ho vozia do školy na drahom aute. V minulosti to bolo o človeku a o tom, aký je a dnes je to o tom, čo vlastní,“ konštatuje Martin Dolejš. Pred 20 rokmi mali rodičia jednu prácu a kúpili si len to, na čo mali peniaze alebo to, čo skutočne potrebovali. Dnes je situácia iná. Ľudia pracujú aj v dvoch – troch zamestnaniach a mnohí len preto, aby mohli mať lepšie veci a aby sa mohli predvádzať. V minulosti to bolo tak, že deti tiež túžili mať lepšie veci ako ostatní spolužiaci, ale netlačili na rodičov. Väčšinou sa zmierili s realitou a život pokojne plynul ďalej. V súčasnosti začínajú dosť silné tlaky na rodičov práve od detí. Rodičia sú pre deti obrovským vzorom. A tak, ak sa predvádzajú rodičia, potrebujú sa predvádzať aj deti. „Existujú rodiny, ktoré sú naozaj bohaté, ale ani rodičia, ani deti to nedávajú najavo. Žijú obyčajným skromným životom, chodia denne do práce, pomáhajú iným. V dospelosti sa podobne budú správať aj ich deti. Ale existujú rodiny, ktoré sa predvádzajú aj keď na to v skutočnosti nemajú. Radšej sa zadĺžia, akoby spôsob života zmenili,“ konštatuje Martin Dolejš. Všetky tieto formy správania, samozrejme, vplývajú na deti, a tak sa ich nároky nielen vplyvom spoločnosti a rovesníkov, ale aj vplyvom rodičov, neustále zvyšujú.

 

Za zmenu správania detí môžu aj médiá

Tak ako dospelí, tak aj deti sú denne pod tlakom reklamy a médií. V minulosti sa človek na každom kroku nestretol s neustálym prúdiacim tokom informácií, ktoré súviseli s rôznymi výrobkami. Dnes sa to valí denne z každej strany. Tlaku sa nedá zabrániť. Reklamy čoraz agresívnejšie tlačia ľudí do túžby MAŤ, vlastniť. Nastolujú pocit, že len vtedy, keď človek veľa vecí vlastní, má jeho život zmysel. Ich cieľom je vyvolať maximálny pocit túžby mať stále niečo nové. Tento pocit sa často tak vystupňuje, že aj napriek tomu, že ľudia napríklad majú auto a majú kde bývať, dvojročné auto predajú a kúpia si najnovší model, lebo tá túžba sa nedá ničím uhasiť. To isté je často s bývaním. Veľa ľudí vymieňa byty za domy, malé domy za ešte väčšie domy, a to nie preto, že by im nestačili, ale ženie ich k tomu túžba MAŤ, ktorá sa nielenže nedá zastaviť, ale často sa ešte viac stupňuje. Táto túžba je oveľa silnejšia ako racionálne uváženie, že sa v mnohých prípadoch  ešte viac zadĺžia.

Zmenený životný štýl, vplyv médií a tiež technológií má vplyv aj na komunikáciu detí. Tým, že deti veľmi často komunikujú na sociálnych sieťach, využívajú rôzne skratky či smajlíky, začínajú mať problém aj s bežnou komunikáciou a čo je horšie prestávajú rozumieť emóciám, ktoré sa vyjadrujú mimikou.Niekedy nevedia ani odhadnúť, že sa niekto na nich hnevá. Jednoducho, nevedia to vyčítať z mimiky a gestikulácie človeka.

 

Kde hľadať východiská?

„Ak chceme robiť skutočné zmeny, začať musíme v rodinách. Rodičia si musia vedieť nájsť čas, aby deťom ukazovali pozitívne hodnoty a zmysel života,“ upozorňuje Martin Dolejš. Uvádza tiež jednoduché ukážky prosociálneho správania: Napríklad otec ide so synom v autobuse a nastúpi staršia pani. V autobuse nie sú voľné miesta. Otec vstane a pustí pani sadnúť. Syn to vidí. Je tu veľká pravdepodobnosť, že to v budúcnosti urobí aj on. Staré oblečenie by rodičia mali nosiť spolu s deťmi niekde na charitu. Tiež môžu rodičia spolu s deťmi zbierať odpadky v prírode. Samozrejmosťou by malo byť aj to, že rodičia s deťmi by mali navštevovať starých rodičov. Čo tak jedno leto vymeniť pobyt pri mori za pobyt u starých rodičov? Mnohí rodičia si vôbec neuvedomujú, že starí rodičia sú tiež nositeľmi určitých pozitívnych hodnôt. Starí ľudia už väčšinou vedia, o čom je život a neprahnú len po materiálnych veciach. Väčšinou práve starí rodičia vedia ponúknuť návody na dobrý a šťastný život.

Existujú však aj také rodiny, kde sa starí rodičia nezapájajú do výchovy vnúčat preto, lebo im nerozumejú. Vytvára sa medzi nimi priepasť kvôli technológiám, ktorým starší ľudia až tak nerozumejú. Medzi starými rodičmi a vnúčatami stoja však ešte rodičia a tí by sa mali snažiť o to, aby všetci našli k sebe cestu. Veď v konečnom dôsledku, keď sa situácia vezme správne do rúk, tak vnúčatá môžu učiť starých rodičov pracovať s technológiami a v rámci tejto aktivity sa postupne môže medzi nimi utvárať vzťah a dôverná komunikácia. Vnúčatá sa môžu cítiť dokonca dôležité pri tejto „potrebnej“ práci a môže ich to začať aj veľmi baviť. Musí však byť ochota na všetkých  stranách. Pre deti do 11 rokov je však veľmi zaujímavé sledovať starých rodičov aj pri práci okolo domu alebo v záhrade. Starí rodičia môžu vnúčatá očariť aj inými svojimi záľubami. Mnohí chodia na huby, rybárčia, chodia na turistiku, hrajú ochotnícke divadlo, maľujú obrazy, vyrábajú výrobky z dreva a podobne. Taktiež majú čas a aj chuť na reálnu komunikáciu bez sociálnych sietí. Vzťahy s prarodičmi je však potrebné udržiavať od narodenia dieťaťa, aby sa vyvíjali postupne. Určite sa vždy niečo nájde, čo spojí svet  prarodičov a vnúčat.

 

Foto: Bigstock

 

Základom výchovy by mala byť úcta

„Základom všetkého by však mala byť úcta k rodičom. Veď len vtedy, keď má dieťa úctu k rodičom, môže prejavovať úctu k starým rodičom, k učiteľom a k ostatným ľuďom,“ upozorňuje  Martin Dolejš. Niekedy si rodičia práve túto skutočnosť vôbec neuvedomujú a k úcte deti nevedú. Ale tak, ako v iných prípadoch, i v oblasti úcty deti prejavujú len to, čo vidia. Čiže, ak je úctivý rodič, úctivé je aj dieťa. Ináč to nefunguje. V dnešnom svete však mnohí preferujú viac egocentrizmus a pýchu ako úctu a pokoru. A aj preto potom v detských kolektívoch narastá súperenie, šikana a agresia. Väčšinou sa to všetko odvíja od výchovy v rodine.

Keď si zoberieme všetky spomenuté okolnosti, nemôžeme byť prekvapení, že dnešné deti sa správajú ináč ako pred rokmi. Existujú mnohé riešenia, ako situáciu zmeniť. Problém je však v tom, že sú v menšine tie rodiny, ktoré problémy vidia reálne a chcú ich aj konkrétnymi krokmi meniť. Väčšina rodín je však takých, ktorým to nevadí, ba niektorým nastolený trend aj vyhovuje. Keď príde dieťa do kolektívu v škole, kde je v prevahe skupina detí, ktoré sú  vychovávané len v materiálnej rovine, tak deti, ktoré sú doma vedené aj k iným ako materiálnym hodnotám, sú väčinou prevalcované tými prvými. Spoločnosť je tiež zatiaľ naklonená tej väčšine. Zostáva len dúfať, že misky váh sa čoskoro  naklonia iným smerom v celej spoločnosti a všetko sa začne meniť smerom k lepšiemu.


Čítajte viac o téme: Rodina, Detskí psychológovia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.