Články: Pre študentov
O projekte


 

Ako sa zmenili 11-15 ročné deti? Výskum hovorí, že neveria v dobro, rastie ich agresivita a najpodstatnejšie sú technológie

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Český psychológ Martin Dolejš skúmal počas 10 rokov správanie 2000 detí vo veku 11 - 15 rokov.  / Foto: Bigstock

Psychológ PhDr. Martin Dolejš, Ph.D. z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci uskutočnil výskum na vzorke 2000 žiakov vo veku 11-15 rokov, v ktorom sa zameral na to, čím je charakteristický  ich súčasný život. Čo zistil?

 

Martin Dolejš jednotlivé údaje zisťoval v teréne v priamej komunikácii s deťmi. Vďaka tomu mohol vnímať aj ich neverbálne prejavy, pocity a nielen verbálne výpovede. Počas výskumu si všímal aj ich vzťahy počas prestávok, v triede, vzťah k autoritám a podobne. „Pred desiatimi rokmi, keď som začal zbierať informácie a chodiť do škôl, deti sa navzájom rozprávali. V poslednej dobe už však pozerajú len do mobilov,“ skonštatoval Martin Dolejš v českej relácii Kupředu do minulosti, kde o svojich zisteniach porozprával detailnejšie.

 

Deti sa za posledné roky zmenili a hlavnú rolu v tom hrajú technológie

V minulosti deti nemali také možnosti, aké majú dnešné deti, a tak je prirodzené, že sa navzájom stretávali, rozprávali sa a hrali sa vonku. Dnes sú deti viac osamotené a pozerajú väčšinou do mobilov, v ktorých väčšinou hrajú rôzne hry. Výskum potvrdil, že deti medzi 11. – 15. rokom menej pijú alkohol a menej fajčia, ale je potrebné povedať aj to, že je to tým, že sa menej schádzajú v skupinách, nemusia sa týmto spôsobom predvádzať a niečo si dokazovať. Teda tým, že sú viac zavretí doma v izbách, alkohol ani fajčenie nie sú pre ne lákadlom. Závislosť na cigaretých a alkohole vystriedala závislosť na technológiách. Závislosti sa teda zmenili v dôsledku zmeny prostredia, v ktorom prežívajú voľný čas. Momantálne sú najradšej doma a dôležitý je pre ne virtuálny svet. Martin Dolejš upozorňuje, že je to preto, lebo  je pre deti jednoduchší a aj príťažlivejší. Môžu v ňom kedykoľvek meniť svoju identitu. Keď sa im nepáči jedna, za pár minút ju môžu zameniť za inú. Na sociálnych sieťach sa aj vzťahy budujú ľahšie ako v realite. Keď v normálnom živote dieťa povie niečo nevhodné, musí niesť za to následky. Na sociálnej sieti môže povedať čokoľvek komukoľvek. Väčšinou sa nič nestane. Problém je aj v tom, že emócie vyjadrujú len pomocou smajlíkov. V reálnom živote ich potom často nevedia odlišovať.

 

Vytvoria sa dve skupiny ľudí

Z výskumu vyplynulo, že niektoré deti sú extrémne závislé na počítačoch. Je to pre ne akýsi druh drogy. Táto skupina detí sa v budúcnosti len veľmi ťažko vymaní spod tohto vplyvu. V dospelosti sa z týchto detí môžu stať jedinci extrémne závislí na internete a zmyslom ich života bude fungovať pod nejakou identitou. A potom bude existovať druhá skupina ľudí, ktorá povedzme vďaka rodičom získala inú kvalitu hodnôt a títo ľudia pochopia, že je dôležitý aj kontakt s inými ľuďmi a že je ničím iným nenahraditeľný.

 

Dnešné deti nevychovávame k zodpovednosti a samostatnosti

V dnešnej dobe majú deti málo príležitostí byť za niečo zodpovedné. V minulosti museli deti v rámci rodiny plniť rôzne povinnosti a domáce práce. V súčasnosti rodičia deti neposielajú radšej ani do obchodu, aby sa im náhodou niečo nestalo. Do školy  a zo školy ich vozia autom. Nemajú podmienky na to, aby si zvykali na samostatný život. V dospelosti tieto deti budú mať problém pochopiť, ako funguje bežný život.

 

Rodičia majú pre deti čoraz menej času

Dnešná spoločnosť núti ľudí, aby veľa pracovali. Rodičia majú veľa finančných záväzkov, a tak musia pracovať aj v dvoch alebo v troch zamestnaniach. Potom nemajú na deti dostatok času. Martin Dolejš hovorí: „Rodičia by už asi potrebovali mať stanovené zákonom, aby s deťmi komunikovali a aktívne spolu trávili čas. Nestačí deťom dať jesť a urobiť si úlohy. Potrebné je aktívne spolu prežívať čas, venovať sa spoločne niečomu a veľa spolu komunikovať.“ V minulosti deti mnohé práce robili spolu so svojimi rodičmi a aj kvôli tomu boli viac spolu. Pri práci sa dalo navzájom komunikovať. Dnes veľa rodičov chodí s deťmi športovať, ale pri športe nemajú často čas na kvalitnú komunikáciu. Na všetko je málo času. Všetko sa realizuje vo veľkej rýchlosit a podľa presne stanoveného plánu. Kvalitná komunikácia spojená s aktívnym počúvaním rozvíja empatiu, emocionalitu a vzájomnú súdržnosť. A práve tieto atribúty sa zo vzťahov vytrácajú. Nemôžeme byť potom prekvapení, že medzi ľuďmi vládne chlad a odmeranosť. Kde sa majú deti naučiť súcitu a empatii?

Existuje však aj taká skupina rodičov a starých rodičov, ktorá sa snaží deťom maximálne venovať, ale deti odmietajú komunikovať, hrať karty, pexeso, robiť ručné práce a čokoľvek iné, lebo ich to všetko maximálne nudí. Stále ich to ťahá len k počítaču. Prečo je to tak? Lebo všetky činnosti s rodičmi sa im zdajú málo akčné, málo  rýchle, málo farebné. Jednoducho je to tak, že realita je pre niektoré deti málo zaujímavá a pôvabná. Internetový a virtuálny svet im bežná realita už nevie nahradiť. A preto sa napríklad niektoré deti odmietajú stretávať aj so starými rodičmi. Ich svet sa im zdá maximálne nudný. Podobná situácia je aj v školách. Deti, ktoré sú závislé na počítačoch, škola už nevie zaujať. Zdá sa im nudná, statická, nezáživná. Je len na rodičoch, ako od malička dokážu deťom vysvetľovať, že napríklad príroda a sociálne kontakty sú príťažlivejšie ako internet.

 

V spoločnosti rastie túžba po moci, peniazoch, bezstarostnom živote

Martin Dolejš upozorňuje: „Agresivita rastie preto, lebo sa strácajú hodnoty v rodine. Stráca sa úcta k druhým, k životu, k sebe samým. Keď dieťa vidí, že sa rodič správa agresívne, podvádza a získava tak pre seba rôzne výhody, tak tento vzorec správania sa naučí aj dieťa a v živote ho používa tiež.“ U detí sa agresivita môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Niektoré deti spolužiakov šikanujú, ďalšie kradnú v obochodoch, iné sa správajú bezohľadne a vulgárne. „Keby som išiel do histórie, tak po 2. svetovej vojne, keď ľudia zažili ťažkú dobu, agresivitu, bolesť, smrť blízkych a podobne, hlásali predovšetkým mier. Pochopili, že spoločnosť môže fungovať len vtedy, keď obyvatelia nebudú na seba agresívni,“ upozorňuje Martin Dolejš. Dnes takmer všetci chcú mať všetko. A aj deti, samozrejme. Niektoré z nich netúžia chodiť na brigády, šetriť si peniaze, a tak začnú kradnúť a zneužívať iných ľudí, len aby získali výhody. Deti to majú všetko odpozorované zo spoločnosti. Niektoré deti sa správajú aj k učiteľom arogantne. Často je to preto, lebo tak isto sa k učiteľom správajú aj rodičia. A rodičia sa nemusia agresívne prejavovať priamo v škole. Stačí, keď doma na učiteľov nadávajú. Akú úctu môže mať potom dieťa k učiteľovi?

 

Zmena môže nastať len zmenou hodnôt

„V minulosti bolo menej ľudí, ktorí túžili po moci, peniazoch a funkciách. Mali v sebe aj určitú mieru pokory a úcty k iným. Dnes takéto niečo už takmer neexistuje. V minulosti bolo viac ľudí spokojných so svojím životom. Vedeli sa radovať v rámci svojej rodiny, a to im k životu stačilo. Dnes je to iné. Dnes chce čoraz viac ľudí kupovať drahé autá, kamarátiť sa s vplyvnými ľuďmi, kupovať luxusné dovolenky. Málo je tých, ktorých zaujíma vnútorná spokojnosť, zmysel života, pomoc druhým, zdravý a slušný život,“ upozorňuje Martin Dolejš. Keď takýto prístup k životu deti vidia u svojich rodičov, prestávajú veriť v dobro, je samozrejmé, že narastá u nich agresivita a nepáči sa im reálny svet. Nemôžeme byť prekvapení, že virtuálny svet im je sympatickejší, utiekajú sa smerom k nemu a stávajú sa závislými. Túto situáciu môže zmeniť len nové nastavenie hodnôt v spoločnosti. Keď deti budú vidieť, že pravda je skutočnou pravdou, že dobrými ľuďmi sú ľudia spravodliví, čestní, pracovití a čestní, tak sa budú snažiť takými stať aj aj ony. Nemôžeme od detí chcieť niečo, čo im my dospelí nevieme a nedokážeme ponúknuť.



Výskumy Martina Dolejša

Čítajte viac o téme: Výskum, Detskí psychológovia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.