Metódy, ktoré pomáhajú učiteľkám v materskej škole pracovať s problémovými deťmi

V predchádzajúcom článku sme si povedali o tom, čo spôsobuje problémové správanie detí v materskej škole. Dnes sa pozrieme na niektoré z metód, ktoré pomáhajú učiteľkám pracovať s problémovými deťmi.

Aby sme čo najviac eliminovali vznik problémového správania, je potrebné pre deti  vytvoriť pevný režim dňa. Dôležitým faktorom je tiež pozitívny vzťah k dieťaťu. Pozitívny vzťah presiaknutý láskavým prístupom a empatiou je dôležitou súčasťou vzájomnej komunikácie, spoločného fungovania a tvorí základ pre dobre nastavenú výchovu k socializácii.

Problémové správanie sa rieši bežnými pedagogickými prístupmi. Patrí k nim napomenutie, odobranie nejakej veci (napr. hračky), vylúčenie účasti na aktivite a pod. Pri náprave problémového správania sa môže použiť množstvo metód  a stratégií. Je to vecou kreatívneho prístupu a skúseností učiteľa materskej školy. Musíme ale vedieť čo skutočne môže plniť korektívnu funkciu, pretože často sa používajú aj také  prístupy, ktoré túto funkciu nielen že neplnia, ale dokonca stimulujú negatívne vlastnosti dieťaťa, napríklad vzdor.

Prostriedky nápravy musia zohľadňovať určité princípy a  zásady:

• rešpektovanie osobnosti dieťaťa,
• rešpektovanie zásad humanizmu, demokracie a pozitívneho rozvoja osobnosti,
• dieťa by malo vedieť, čo urobilo zle a ako to môže napraviť,
• dieťa by malo akceptovať prostriedok nápravy a rozumieť jeho významu,
• dieťa by malo poznať normu, požiadavky, ktoré sú na neho kladené, aby ich mohlo dodržiavať a aby sa mohlo vhodne správať,
• príčiny problémové správania by mali byť známe, aby sa na ne učiteľ mohol zamerať,
• prípadné sankcie by mali byť stanovené s prihliadnutím na vek, intelekt, schopnosti a osobnostné dispozície dieťaťa,
• dohodnuté pravidlá správania treba uplatňovať s absolútnou dôslednosťou,
• rozprávať vždy pokojne a pomaly,
• hľadať a oceňovať klady v správaní dieťaťa,
• dávať si pozor na negatíva v reakciách na dieťa typu nerob, prestaň, nie, nemôžeš, nebudeš,
• rozlišovať medzi správaním dieťaťa, ktoré sa nepáči a osobou dieťaťa, ktoré máte radi,
• nové úlohy a činnosti treba dieťaťu názorne ukázať a doplniť stručným, zrozumiteľným a pokojným vysvetlením,
• dieťa sa venuje jednej činnosti, keď ju dokončí, môže sa venovať inej,
• venovať sa dieťaťu, pomáhať mu, vysloviť uznanie a ocenenie za výsledky, ale aj snahu dieťaťa, napriek tomu, že ich nedosiahlo,
• neľutovať dieťa v jeho prítomnosti, nestrašiť ho, neposmievať sa mu.

Všeobecne platných pravidiel vo výchove a vzdelávaní detí je mnoho. Pri predchádzaní nevhodných prejavov v správaní dieťaťa však stále platí, že dieťa má mať dostatok kladných vzorov a skúseností zo života s deťmi aj dospelými, ktoré mu ukazujú morálne hodnoty, podľa ktorých má žiť. Vedenie dieťaťa k ohľaduplnosti, dôvere, spravodlivosti, vďačnosti, čestnosti, viere v dobro stráca na účinkoch, keď doma i v spoločnosti pozoruje, že odmeny a tresty nie sú úmerné zásluhám či previneniam a že tým, ktorí eticky nekonajú, sa darí lepšie než tým, ktorí podľa týchto hodnôt žijú. Od rozporov medzi tým, čo sa má a čo sa skutočne robí, dieťa nie je možné ochrániť. Ale ako potom docieliť, aby sa dieťa nesprávalo agresívne či ľahostajne? Môžete využiť niektoré z nasledujúcich metód.

Metódy práce s problémovými deťmi

Metóda vyhasínania

Učiteľka pri problémovom správaní dieťaťa počká, až nevhodná činnosť dieťa prestane baviť a postupne jeho negatívne prejavy vyhasnú. Metódu využije len vtedy, kým dieťa neubližuje iným ani sebe. Učiteľ dáva dieťaťu najavo, že jeho zlé správanie je mu ľahostajné, ale nepozorovane má dieťa pod kontrolou.

Metóda tvarovania

Učiteľka si u dieťaťa s problémovým správaním všíma, primerane a zaslúžene chváli tie prejavy, ktoré od neho očakáva ako pozitívne. Dieťa sa tým učí, že pozornosť učiteľa získa len vtedy, keď sa správa, ako sa patrí.

Metóda napodobňovania

Dieťa sa prostredníctvom napodobňovania učí správať podľa kladných hrdinov a úcty hodných príkladov zo života, vzorcov slušného správania, s ktorými učiteľka zabezpečuje dieťaťu časté kontakty alebo sa o nich dozvedá napríklad z literatúry, filmu a podobne.

Metóda hrania rolí

Učiteľka hrami dieťaťu ukazuje také spôsoby správania, ktoré sú slušné a patričné v určitých situáciách. Zapája dieťa do pripravených hier, v ktorých sa sociálne učí a môže vyjadriť svoje myšlienky a pocity bez obáv aj osobným spôsobom. Dieťa vedie k tomu, aby premýšľalo o svojom správaní aj voči ostatným.

Inscenačná metóda

Táto metóda dieťaťu prináša možnosť hrať a prežívať rôzne sociálne situácie, udalosti, vcítiť sa do roly, ktorá reprezentuje svet vnútorného prežívania dieťaťa vo významoch životnej reality alebo sveta fantázie. Nejde o nacvičované divadelné programy s deťmi, ale o vyjadrenie momentálneho stavu, prežívania, nálady, vlastného názoru na určitý jav, proces, ktorý učiteľ s deťmi či deti medzi sebou riešia. V inscenačnej metóde dochádza ku kooperácii, interakcii detí a variabilite používania slovných aj neslovných výrazových prostriedkov. Inscenačná metóda sa často spája s diskusiou, zúčastnení si medzi sebou vyjadrujú názory, stanoviská o sociálnom, etickom probléme. Príkladom je hranie podľa známej rozprávky, hranie podľa slovného opisu situácie, dokončenie začatého príbehu vymýšľaním a hraním jeho ďalšieho deja a podobne.

Metódy empatie

Empatia znamená osobné vcítenie sa do situácie iného človeka. Deti by sa mali naučiť vyjadrovať svoje pocity a rozvíjať vlastné spôsobilosti pre cítenie a prežívanie. Učiteľka ich to môže učiť prostredníctvom rôznych čiastkových metód a stratégií.

Rozhovory o prežívaní. Učiteľka ich s dieťaťom alebo so skupinou detí realizuje v slobodnom prostredí, otvorenom na vyjadrovanie sa. Témy môžu byť napr.: Z čoho mám strach? Kedy sa teším, mám radosť? Po čom túžim?

Metóda rozhovoru o pravidlách správania. Učiteľka sa s deťmi rozpráva o vzťahoch a správaní zo života na tému Čo sa sluší a čo nie. Vedie rozhovor o ich konkrétnych zážitkoch a skúsenostiach v medziľudskom správaní. V rozhovore učiteľ deťom pomáha formulovať pravidlá prosociálneho správania, môže ich zapisovať na veľký papier a ponechať na viditeľnom mieste v triede.

Slávnosti deti učia dávať aj prijímať, tvoriť pre iných a robiť iným radosť, tešiť sa a spolupracovať s inými. Slávnosti nechávajú u detí silnú citovú odozvu, rozvíjajú emocionálne a sociálne spôsobilosti detí a to najmä vtedy, ak ich tiež môžu sláviť s najbližšími.

Hlasovanie o výbere z viacerých alternatív v prípade, že sa deti v skupine nedokážu dohodnúť na spoločnom riešení úlohy, problému. Hlasovanie môže mať podobu názornú – deti prikladajú k riešeniu, o ktorom sú rozhodnutí, obrázky, hračky alebo slovnú – na zdôvodnenie svojho výberu vyjadria svoj názor pred ostatnými.

Vzor, príklad emocionálneho a sociálneho správania učiteľa alebo iných osôb má na dieťa veľký vplyv, pretože sa sociálne učí prevažne napodobňovaním. U niektorých ľudí sa spájajú pozitívne sociálne postoje a schopnosti viac než u iných. Tieto vzory môže učiteľ deťom primerane sprostredkovať v priamom kontakte s nimi alebo prostredníctvom médií. Za metódu vzoru môžeme považovať aj sprostredkovanie kladných hrdinov z rozprávok, príbehov, ktorí sa prosociálne správajú.

Nedokončené príbehy. Učiteľ vedie deti k navrhovaniu nového prístupu k riešeniu sociálnych nedorozumení a konfliktov. Prečíta časť príbehu s negatívnym javom správania, ktorý pozoruje v triede. Riešenie sociálnej dilemy potom vo viacerých alternatívach ponúkajú deti na základe vlastných skúseností a postojov.

Riešenie konfliktov. Ide o slovné vyjadrenie racionálnych zdôvodnení, citov aj vnútorných pohnútok detí zainteresovaných v konflikte, rôznych názorov iných detí k vzniknutej konfliktnej situácii. Kritizuje sa len čin dieťaťa, nikdy nie jeho osobnosť. Dieťa nemôže byť ponižované ani odmietané. Učiteľ môže na pochopenie a precítenie konfliktnej situácie zvoliť hru na rozvoj emocionality detí, prípadne prečítať príbeh, rozprávku s podobnou zápletkou, aby deťom poskytla príklad na prosociálne riešenia podobných situácií v budúcnosti.