Poruchy správania: Čo spôsobuje problémové správanie detí v materskej škole?

Je prirodzené, že malé deti skúšajú, čo všetko si môžu dovoliť, čo im prejde bez následkov a za čo už hrozí trest. Testujú hranice svojho okolia, a tak je to v tomto období správne. Vo výchove však treba rozlišovať, čo je skutočným problémom a čo je iba dôsledkom neskúsenosti a experimentovania dieťaťa. Malé deti sa nevhodne nesprávajú z ničoho nič,  pretože nevedia byť zlomyseľné. Vždy majú istý problém, s ktorým potrebujú pomôcť. Úlohou dospelých je  odhaliť a nájsť vhodný spôsob, ako dieťaťu pomôcť. Aby však napríklad učiteľka v materskej škole vedela dieťaťu pomôcť, musí poznať príčiny problémového správania dieťaťa.

Keďže spúšťačom problémového správania je spektrum príčin, učiteľov zaujímajú hlavne tie, ktoré môžu eliminovať či odstrániť v spolupráci s rodičmi alebo odborníkmi. Veľké množstvo príčin problémového správania detí však môže presahovať pedagogické spôsobilosti a ľudské možnosti učiteľa. Vtedy sa vyžadujú špeciálne vyšetrenia zo strany odborníkov v medicíne, psychológii alebo špeciálnej či sociálnej pedagogike. Odborníci rozlišujú vnútorné a vonkajšie príčiny problémového správania detí.

Vnútorné príčiny problémového správania detí

Učiteľ ich môže len vo veľmi obmedzenej miere eliminovať alebo odstrániť. Ide predovšetkým o tieto príčiny:

• odchýlky stavby a funkcie nervovej sústavy – drobné poškodenia mozgu,
• nezrelosť alebo choroby centrálnej nervovej sústavy,
• aktuálny zdravotný stav,
• iné.

Vonkajšie príčiny problémového správania detí

Sú to problémy prevažne situované v rodinnom zázemí dieťaťa, na ktoré učiteľ nemá priamy vplyv a ani nepatria do okruhu jeho pedagogických právomocí, ale môže ich v zmysle právnych krokov riešiť, ak si rodičia neplnia povinnosti a tým porušujú práva dieťaťa. Do tohto okruhu príčin problémového správania dieťaťa patria hlavne tieto:

• výchovný štýl rodičov, ktorý dieťa dlhodobo stresuje alebo mu poskytujú neadekvátne vzory správania a postojov k životným hodnotám,
• prílišné preceňovanie alebo podceňovanie podnetov dôležitých pre rozvoj osobnosti dieťaťa, ktoré spôsobujú buď preťažovanie dieťaťa, alebo naopak jeho zanedbávanie,
• citové vydieranie dieťaťa neposkytovaním lásky, nenávistným správaním k dieťaťu alebo poskytovaním účelovej lásky, napr. v sporoch rodičov o dieťa,
• neuspokojovanie fyziologických potrieb, potreby bezpečia a istoty, lásky a spolupatričnosti, ocenenia a sebaaktualizácie,
• konflikty v rodine, medzi rodičmi, nejednotné výchovné pôsobenie v rodine,
• osobnostné problémy a psychické choroby rodičov,
• iné.

Do tejto skupiny príčin problémového správania detí patrí aj výrazný nesúlad v hraniciach správania rodiny a materskej školy.

Hranice správania v rodine môžu byť široké, prípadne nie sú žiadne. Dieťa má potom problémy, lebo sa nedokáže prispôsobiť pravidlám, ktoré vyžaduje materská škola. Svoje správanie dieťa považuje za normálne, pretože doma mu je tolerované to, čo je v materskej škole v správaní odmietané a kritizované.

Vonkajšie príčiny problémového správania detí vychádzajúce často i zo širšieho kultúrneho a sociálneho prostredia prezentujúceho negatívne hodnoty a vzory

Sú to najmä:

• patologické vplyvy rôznych médií (napr. v podobe násilia, neúcty, porušovania práv iných atď.),
• preťažovanie sociálne a intelektuálne neprimeranými informáciami (napr. facebook),
• pôsobenie konzumného a rýchleho štýlu života (napr. trávenie voľného času v nákupných centrách, invázia reklám, vysedávanie za počítačom, potraviny podporujúce hyperaktivitu detí, veľa aktivít za jeden deň a pod.),
• iné.

Vplyvy skupiny tiež patria k významným determinantom problémového správania detí. Dieťa napodobňuje správanie jej členov, snaží sa byť obľúbeným, ale v predškolskom veku ešte nedokáže zvážiť riziká aj racionálne vysvetliť svoje negatívne správanie.

Vonkajšie príčiny problémového správania detí vyplývajúce z jeho pedagogického prístupu k dieťaťu alebo z podmienok materskej školy

Učiteľ by sa mal vyhýbať:

• odmietaniu, ponižovaniu či emocionálnemu zraňovaniu dieťaťa,
• rozptyľovaniu dieťaťa nadbytkom podnetov (napr. vysoká farebnosť, predimenzovaná výzdoba, „hyperaktivita“ učiteľa a pod.),
• výchove a vzdelávaniu bez pravidiel správania a poriadku činností,
• náladovosti, nervozite, netrpezlivosti,
• nudnému a nezaujímavému vyučovaniu,
• hlučnému prostrediu a kričaniu v triede,
• nepremysleným a neprimeraným výchovno-vzdelávacím metódam a stratégiám,
• neriešeniu adaptačných ťažkostí dieťaťa.

Vnútorné aj vonkajšie determinanty problémového správania sú u detí rôzne kombinované, a preto ich nemožno posudzovať jednostranne, ale vo vzájomných väzbách a súvislostiach.

Učiteľ má poznávať dôvodym a príčiny nevhodného správania dieťaťa, ale podľa dostupných možností, aby nepresiahol svoju pedagogickú pôsobnosť a právomoc. Je vhodné, aby sa radil a spolupracoval s rodičmi, so zákonnými zástupcami dieťaťa aj s odborníkmi zainteresovanými v pomáhaní dieťaťu.

V ďalšom článku si povieme o niektorých metódach a spôsoboch, ktoré pomáhajú učiteľom pracovať s problémovými deťmi.