Takmer každý učiteľ vidí, že život v škole je úplne iný ako kedysi. Iné sú deti, rodičia, a tak musia byť iní aj učitelia. Každý cíti, že sa niečo deje, zmeny prebiehajú rýchlo. Aj učitelia sa nachádzajú v inej pozícii ako pred pár rokmi. Mladí to vnímajú ako niečo prirodzené, ale tí starší sa niekedy s niektorými skutočnosťami nevedia alebo ani nechcú vôbec stotožniť. Čo sa vlastne udialo za posledné roky?
Atmosféra v rodinách sa zmenila
Život rodičov i detí je rýchlejší, majú menej času na seba, málo chodia na spoločné akcie a zabúdajú na rodinné rituály. Niektoré rodiny riešia problémy s bývaním a s peniazmi, ale niektoré rodiny majú vnútorné – neviditeľné problémy. Sú to rodiny, kde je na prvý pohľad všetkého dostatok, ale obrovské napätie môže byť vo vzťahoch kvôli maximálnemu vypätiu a vyčerpaniu rodičov. A práve tieto neviditeľné nitky napätia na deti vplývajú veľmi negatívne. Niektoré rodiny sú vzťahovo tak vyprahnuté, že jeden o druhom často ani nevie, čo robí. Chlad a prázdnota deti veľmi vyčerpáva. Psychológovia zistili, že rodiny, ktoré zápasia s vonkajším tlakom, teda majú problémy s peniazmi, bývajú menej ohrozené ako rodiny, v ktorých prebieha problém so vzájomným odcudzením.
Samozrejme, každý chce mať vysokú životnú úroveň a chce zarábať čo najviac peňazí. V konzumnej spoločnosti je to sprievodný jav života a nikto to momentálne len tak ľahko nezmení. A pretože je spoločnosť nastavená týmto spôsobom, učitelia si musia túto skutočnosť čoraz viac uvedomovať a byť na ňu pripravení. Mali by si uvedomiť, že nový životný štýl rodín postupne priniesol aj tieto zmeny:
- rodina trávi spolu menej času,
- deti trávia veľa času pri počítači alebo pri televízii,
- deti sú veľa hodín bez dozoru,
- mnoho rodičov má osobné problémy, mnohí sú na niečom závislí,
- mnoho rodičov je rozvedených,
- niektoré deti vychováva len jeden rodič,
- niektoré deti menej športujú,
- niektoré deti sa nezdravo stravujú,
- už aj malé deti nedokážu byť zdvorilé a nezdravia sa,
- niektoré deti nevedia navzájom komunikovať,
- nevedia sa navzájom počúvať,
- narastá egoizmus a agresivita,
- existuje veľa možností, ale aj napriek tomu sa veľa detí nudí,
- klesá ochota pomáhať a empatia,
- pociťujeme stále menej času,
- pracuje stále viac sociálnych pracovníkov a terapeutov,
- narastá počet ľudí s duševnými chorobami.
Deti cítia zmeny aj vo svete práce
Na deti nevplýva len záťaž v škole alebo v rodine. Ony dobre vedia, že sa dejú obrovské zmeny aj vo svete práce. Vedia, že keď skončia školu, často nemajú šancu pracovať v odbore, ktorý skončili. Tiež vedia, že často musia opustiť rodné mesto alebo aj krajinu, aby našli to, po čom túžia. Nie každý túži cestovať, ale mnohí to urobiť musia a táto predstava ich už dosť skoro stresuje. Tí, ktorí sú zamestnaní v špičkových firmách a sú dobre platení, často musia podávať nadpriemerné výkony, musia mať nielen skončenú kvalitnú školu, ale musia perfektne ovládať jazyky, veľmi dobre komunikovať, pracovať v tíme a musia vedieť motivovať aj ostatných. Nie každý je na takéto nároky pripravený. Mnohé deti sú už odmalička k takémuto spôsobu života vedené, stále o tejto situácii počúvajú, sú pod neustálym stresom. Vedia, že čo všetko sa musia učiť, aby sa stali špičkovými odborníkmi. Niektoré deti tieto nároky zvládajú ľahko, no niektoré sú sústavne stresované. Každé dieťa je iné a mnohí rodičia nerešpektujú individualitu svojho dieťaťa a to potom môže aj predčasne vyhorieť a prestane mať chuť na učenie úplne.
Aká je úloha učiteľa v dnešnom svete?
V súčasnosti sa dáva obrovský dôraz na výkon. Učiteľa nútia k tomu rôzne testovania. Mnoho ľudí žije v presvedčení, že len dobré percentá alebo dobré známky zabezpečia dieťaťu zároveň šťastný život. Niektorým deťom to stačí, sú vyrovnané a spokojné. Ale väčšine to nestačí. Nie každé dieťa môže byť hviezdou v triede vďaka dobrým známkam. A čo tí ostatní?
Odborníci čoraz výraznejšie upozorňujú na to, aby sa nezabúdalo aj na emocionálnu výchovu žiakov. Viac ako inokedy je potrebné žiakov učiť srdečnosti, vďačnosti, odpusteniu, prosociálnosti, rešpektu, tolerancii, ale aj obyčajnej trpezlivosti. Veľa žiakov nedokáže na nič čakať, všetko chcú hneď. A keď sa tak nedeje, stúpa ich agresivita. Povedzte im, že všetky city sú prijateľné, ale nemôžete akceptovať akékoľvek formy správania. Dovoľte im, aby úprimne vyjadrovali svoje pocity, ale upozornite ich, aby sa správali slušne. Táto zručnosť im veľmi pomôže aj v dospelosti.
Ak chcete, aby žiaci dosahovali dobré výsledky a chodili do školy radi, musia sa navzájom mať radi, tolerovať sa a poznať svoj svet. Len vtedy, keď o sebe mnoho vecí vedia, dokážu sa lepšie pochopiť a menej si ubližovať. Je potrebné venovať dostatok času aj na aktivity, ktoré im pomáhajú navzájom sa dobre spoznávať. Vytvárajte dostatok príležitostí aj na to, aby žiaci mohli niekomu pomáhať.
Dávajte žiakom príležitosť rozprávať o svojich zážitkoch. V súčasnosti žiaci veľmi radi rozprávajú o svojom svete. Vytvorte si v triede pravidlá rozprávania príbehov, stanovte si na to čas počas týždňa a dajte žiakom šancu sa vyrozprávať. Ak máte možnosť, dovoľte im aj občas napísať o svojom živote do denníkov. Pôsobí to na žiakov relaxačne. Pre niektorých žiakov je trieda jediným miestom, kde sa môžu vyrozprávať a kde ich niekto aj naozaj počúva. Často práve v triede nachádzajú aj odpovede na svoje otázky a nachádzajú východisko zo svojej nepriaznivej situácie. Nič nie je krajšie, ako keď žiak cíti, že sa niekto snaží porozumieť jeho situácii.
Veľmi dôležité je tiež to, aby sa žiaci v škole naučili vnímať aj to, kým vlastne sú, aké sú ich sny, túžby. Je to veľmi dôležité nielen preto, aby si vedeli vybrať strednú školu, ale aj preto, aby si postupne uvedomovali sami seba, svoje hodnoty a podľa toho si vyberali kamarátov, krúžky či podujatia, ktoré navštevujú. Človek, ktorý sa snaží poznávať sám seba je viac chranený pred manipuláciou ako ten, ktorý vôbec nevie, čo ho zaujíma a baví. Dieťa môže nájsť zmysel svojho života už veľmi skoro, a to aj vďaka škole. Škola mu môže pomôcť objavovať pravdu a skutočné hodnoty, ktoré mu neskôr pomôžu sa správne zaradiť do spoločnosti.
V dnešných školách sa nevenuje veľká pozornosť tomu, ako naučiť žiakov žiť šťastný život. Mnoho poučiek a definícií zabudnú, ale na veľa múdrych viet, ponaučení či prežitých skúseností si môžu spomenúť aj v dospelosti. A na toto by učitelia v dnešnej škole nemali zabúdať. Mnohí si to aj veľmi dobre uvedomujú a robia všetko možné i nemožné pre to, aby žiakov nasmerovali správnym smerom. Je to veľmi národčné, lebo každý žiak je iný a výnimočný vo svojej podstate.
K tomu, aby sa cítili žiaci viac v pohode, môžete tých starších naučiť jednoduché životné múdrosti:
- Vždy sa zamýšľaj nad svojou situáciou a pokús sa sám/sama rozhodovať. Nenechaj sa ovplyňovať neustále inými.
- Vzťahy sú veľmi dôležité. Musíš sa o ne starať, aby sa stále zlepšovali.
- Nikto nevie čítať tvoje myšlienky. Rozprávaj o tom, čo chceš, na čo myslíš a ako sa cítiš.
- Nikoho nezraňuj a neponižuj.
- Keď si smutný/smutná alebo sa ti nedarí, neprenášaj svoju zlosť na ostatných.
Aj na pedagogických fakultách by mali byť študenti oboznámení s tým, že súčasná práca v školstve nespočíva len v tom, že odborne odučia svoj predmet. Realita je taká, že učiteľ sa veľmi často ocitá v úlohe psychológa a sociálneho pracovníka. Učiteľ musí byť predovšetkým pozorný, empatický a vnímavý človek. Ak taký je, žiaci si ho veľmi rýchlo obľúbia, nájdu si k nemu cestu a on ak chce, môže s nimi nastúpiť na zázračnú cestu objavovania sveta, ktorý je síce občas krutý, ale ak človek ovláda správne pravidlá, dá sa v ňom krásne žiť. A učiteľ v živote detí je jedným z tých, ktorý im tie zázračné pravidlá môže neustále odovzdávať. A nenechajte sa znechutiť tým, ak sa puberťáci tvária, že vás nepočúvajú. To sa oni len tak tvária. Nasávajú aj vtedy, keď sa znudene dívajú do okna. Keď deťom pomôžete prekonávať problémy, je to vždy malý zázrak. Je to výsledok spoločného snaženia pedagóga a žiaka. Je to vlastne ako malé umelecké dielo, na ktorom sa podieľajú viacerí.
Možno si niekto povie, že na toto všetko nemá čas a že to vlastne ani nie je jeho práca. Aj to je pravda. Kto sa však rozhodne kráčať cestou pochopenia svojich žiakov, má šancu nielen ich skôr získať pre svoj predmet, ale vzbudí u nich aj väčšiu radosť a chuť žiť. A tam, kde prevládajú radostné pocity i vedomosti sa rýchlo zvyšujú. Tam, kde vládne smútok a apatia, učiť sa nikomu nechce. Tak vlastne ani nemáme veľmi na výber.
Zdroje: Klaus W. Vopel: Skupinoé hry pro život E.Aronson,T,Wilson, R.Akert, S. Sommers: Sociálna psychológia
