Rodičia veľmi radi uplatňujú vo výchove zákazy a príkazy, radi upozoňujú deti na to, čo je správne a čo nie, čo by mali robiť a čo nie. Psychológovia však odporúčajú, že silnejšie ako rôzne príkazy, zákazy a odporúčania fungujú u detí vzory. Najdôležitejším vzorom, ktorý ovplyvňuje správanie detí, je rodina. Rodičia, ale i širšia rodina, od narodenia formujú identitu dieťaťa, t.j. vytvárajú jeho sebaobraz, čiže vedomie seba samého. Samotné formovanie identity sa deje od najútlejšieho veku dieťaťa a je závislé od toho, aké informácie o sebe dieťa od svojich rodinných príslušníkov dostáva. Tieto informácie získava prostredníctvom vzťahov, ktoré s nimi má a čo s nimi prežíva, a to hlavne v bežných životných situáciách.
Čo si teda dieťa najčastejšie všíma na svojich rodičoch?
1. Akú majú rodičia náladu
Deti vedia vycítiť náladu svojich rodičov, vedia, že ich niečo trápi aj bez slov a okamžite si ich obavy či nepokoj prenesú na seba. Z toho vyplýva, že nepokojní rodičia majú často aj nepokojné deti a naopak. Niekedy je to naozaj ťažké, ale snažte sa o to, aby ste boli čo najčastejšie pozitívne naladení. Doprajte si dostatok spánku, a to aj na úkor niektorých domácich prác. Ak vám príbuzní chcú pomôcť, prijmite pomoc. Zostane vám viac času na vlastné záľuby. Občas len tak vo dvojici, bez detí, choďte do kina, na koncerty, výstavy a stretávajte sa napríklad s priateľmi. Keď sa nabijete pozitívnymi pocitmi, neskôr ich dokážete rozdávať aj vašim deťom. Verte, že deti budú veľmi spokojné, keď pri sebe uvidia šťastných rodičov.
2. Či menia (nemenia) svoje rozhodnutia
Pri rozhodovaní buďte dôslední a hlavne jednotní. Po vyslovení rozhodnutia dodržujte svoje slovo. To isté platí aj pri zákazoch. Ak deťom niečo na určitú dobu zakážete alebo trest zrušíte skôr, deti vás prestanú brať vážne. V prípade, že vaše slová sú jednotné s činmi, budú vás rešpektovať aj vaše deti. Je dôležité dodržať vypovedané slovo, aby deti vedeli, čo od nich očakávate.
3. Či klamú alebo neklamú
Ak potrebujete ísť s dieťaťom k lekárovi na očkovanie, povedzte mu to bez zbytočného klamania: „Trošku ťa to bude štípať a možno to bude mierne nepríjemné, no neboj sa, budem celý čas pri tebe.“ Nevymýšľajte si zbytočné polopravdy, pretože dieťa vycíti klamstvo a zanechá to v ňom zmiešané pocity, čo môže ovplyvniť aj váš vzájomný vzťah.
4. Aké tresty používajú
Zmyslom trestu by nemalo byť, aby dieťa trpelo, ale aby sa niečo naučilo. Tresty musia prirodzene vyplývať zo správania. Ak toto dodržujete, pomáha vám to vychovať dieťa, ktoré rešpektuje hranice a obmedzenia, dokáže niesť zodpovednosť a správa sa v súlade so svojím vekom. So správnym dôsledkom sa učí, čo urobiť nabudúce inak.
Ak na dieťa použijete istú formu násilia, naučíte ho riešiť konfliktné situácie prostredníctvom sily. Nezáleží na tom, či je to poriadny výprask alebo len obyčajné buchnutie. Dieťa si zapamätá nasledovné: ten, kto je starší, vyšší, silnejší, má vždy pravdu. Dieťa potom takýmto spôsobom môže reagovať aj v skupine rovesníkov. Neskôr sa musí učiť, že v reálnom živote to takto nefunguje. A na ceste k tomuto poznaniu sa často dostáva aj do nepríjemných situácií. Aby ste sa vyvarovali akýmkoľvek formám násilia vo výchove, je dobré si vždy položiť tri otázky: „Prečo sa dieťa takto zachovalo? Čo chcem dieťa v tejto chvíli naučiť? Ako to môžem najlepšie urobiť?“ Jednoducho povedané, tieto otázky rodičom pripomínajú, kto je ich dieťa a čo potrebuje. Vyzývajú k tomu, aby si uvedomili vek a jedinečné potreby každého dieťaťa. Totiž, to, čo zaberá u jedného dieťaťa, nemusí fungovať pri inom. Keď dieťa vidí, že rodič si múdro premyslí trest, ktorý mu dá, vidí v ňom aj v procese trestania silnú osobnosť.
5. Či ich rodičia vydierajú a čo im zakazujú
„Ak si nepoupratuješ hračky, nebudeš sa týždeň pozerať na rozprávky“ toto je typická manipulatívna veta. Vydieranie nemá nič spoločné s povzbudením a správnou motiváciou. Mali by ste byť rozumní a trpezliví, nájsť čas na správne slová a zabezpečiť, aby dieťa bolo motivované túžbou niečo robiť.
Predtým, než deťom niečo zakážete, zamyslite sa, či je to skutočne potrebné. Mali by ste používať len minimum zákazov, inak im dieťa začne vzdorovať. Deťom by ste nemali zakazovať plač, robenie chýb, negatívne pocity, pohyb a primerane hlučné správanie. A predovšetkým by ste im nemali zakazovať dávať veľa otázok.
6. Či si viete priznať chyby
Dospelí tiež robia chyby. Prvým krokom k náprave je priznať si ich a otvorene sa o nich rozprávať. Ak na dieťa nakričíte a potom si uvedomíte, že ste urobili chybu, nebojte sa to pred ním priznať. Ako rodič neprídete o svoju dôveryhodnosť, ale naopak, zaslúžite si rešpekt. Dieťa uvidí, že tiež robíte chyby a môžete občas zlyhať. Takto sa dieťa naučí, že chyba nie je zlá, ale vďaka nim sa môže v niečom zlepšiť. Naučí sa, že vďaka vlastným chybám bude mať dôvod na sebazdokonaľovanie a nie sebatrýznenie.
7. Ako si prejavujete lásku navzájom a tiež k nim
Detstvo ja krásne obdobie, ktoré si treba navždy zapamätať. Ak svoje dieťa pobozkáte, objímete alebo obdarujete, veľmi mu tak pomôžete v jeho napredovaní a v postoji ku svetu i ka sebe samému. Milujte seba a milujte svoje deti. Porozprávajte sa s nimi, podporujte ich a predovšetkým konajte jednotne. Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne dôvera, spolupráca, tolerancia a vernosť, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie podobného vzťahu. V priateľskom a harmonickom prostredí sú šťastné aj deti a dostávajú do vienka zdravé základy svojich budúcich vzťahov. Deti totiž kopírujú správanie svojich rodičov i bez toho, aby si to rodičia vôbec všimli. Doba, v ktorej žijeme, deťom ponúka nekonečné množstvo informácií, a tak často zmätene hľadajú vhodné informácie pre seba. A v tom chaose a zmätku často natrafia aj na nesprávne informácie a neskôr sú sklamané. Rodina by mala byť pevnou baštou, ktorá je podopretá morálkou, hodnotami a múdrymi vzťahmi, o ktoré sa deti môžu vždy oprieť a nikdy ich nesklamú.
