Články: Pre študentov
O projekte


 

Zmyslom trestu by nemalo byť, aby dieťa trpelo, ale aby sa niečo naučilo

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Biggstock
Vo výchove je rozdiel medzi prirodzeným dôsledkom správania sa detí na jednej strane a nezmyselným trestom na druhej strane. Podľa Jamesa Lehmana by zmyslom trestu by nemalo byť, aby dieťa trpelo, ale aby sa niečo naučilo. / Foto: Biggstock

Vo výchove je rozdiel medzi prirodzeným dôsledkom správania sa detí na jednej strane a nezmyselným trestom na druhej strane. Prvý typ je postavený na logike akcie a reakcie a druhý na streľbe z ťažkého kalibru, ktorá býva často neopodstatnená, zbytočná a k ničomu nevedie.


Podľa Jamesa Lehmana, autora mnohých výchovných programov, dôsledky musia prirodzene vyplývať zo správania, vystihovať atmosféru v rodine. Pomôžu vám vychovať dieťa, ktoré rešpektuje hranice a obmedzenia, dokáže niesť zodpovednosť a správa sa v súlade so svojim vekom. So správnym dôsledkom sa učí, čo urobiť nabudúce inak. Nie len pretrpieť vami vymedzený čas.

Dôsledok je niečo, čo prirodzene vyplýva z konania či nekonania ľudí alebo ich rozhodnutí. Nie je to isté ako trest. Na trest sa môžeme dívať ako na odplatu za správanie. Trestom vrátime druhej osobe to, že sa nesprávala podľa našich očakávaní. Zvyčajne trestom chceme ublížiť, spôsobiť nejakú ujmu tomu druhému za to, čo spôsobil nám. Keď ideme autom a prekročíme rýchlosť, dostaneme pokutu. Tá nie je odplatou za naše správanie, teda sa na ňu nemôžeme dívať ako na trest, je dôsledkom nášho nesprávneho rozhodnutia.

 

Každá akcia vyvolá logickú reakciu

Keď chcete, aby váš drobec pocítil dôsledky svojho správania, James Lehman, radí, aby ste ich nechali prirodzene vyplynúť z toho, čo vaše dieťa spravilo. Napríklad, ak váš syn išiel spať neskoro a ráno nestihol prísť načas do školy, dôsledkom bude, že zajtra pôjde spať skôr, aby sa poriadne vyspal a dokázal vstať načas. Prirodzeným riešením teda nie je napríklad zabaviť mu mobil na celý týždeň. Lehman odporúča, aby ste mu napríklad povedali, že počas nasledujúcich troch dní bude musieť ísť do postele skôr a keď dokáže, že vie vstať a prísť do školy načas, opäť mu posuniete večierku na neskoršiu hodinu.

Druhým kľúčovým momentom je, aby sa dôsledky týkali udalosti, nie času. Tie súvisiace s časom, sú totiž neefektívne, neučia dieťa ako zmeniť svoje správanie, len ako zniesť trest istý čas. Príkladom je, keď mu zakážete používať telefón dva týždne, či ho nepustíte celý týždeň von za kamarátmi. Ak sa vaša dcéra vráti z diskotéky neskoro, nepoučí sa z toho, keď ju na tú ďalšiu nepustíte a dva týždne bude len vo svojej izbe. Lehman skôr odporúča, aby ste od nej pri najbližšej príležitosti vyžadovali, nech príde domov o hodinu skôr a dokáže vám, že je schopná to spraviť. Ak to tak spraví, môžete ju nechať, nech je vonku tak dlho ako predtým. Tým, že jej zakážete chodiť von najbližších pár týždňov, sa nič nenaučí a vo vašej rodine bude hustnúť atmosféra.

Najlepšie dôsledky sú tie, z ktorých sa dieťa poučí. Iným príkladom je, keď váš syn ubližuje svojej sestre. Dôsledkom je, že sa nebude môcť hrať s telefónom, kým jej nenapíše list s ospravedlnením. Tam musí uviesť, čo urobí nabudúce, keď sa dostanú do sporu. Naučí sa, že aby znovu získal telefón, musí niečo spraviť, nie len pasívne vyčkať, kým vyprší čas trestu.

Dôsledky za neprimerané správanie sa samozrejme s pribúdajúcim vekom menia. Čím sú deti staršie, tým viac musia nad svojím správaním rozmýšľať. Keď sa napríklad zhorší prospech vášho syna v škole, pretože sa nevenuje svojim povinnostiam a vysedáva pred počítačom, vezmite mu ho. Bude u vás, až kým vám jeho učiteľ nepovie, že si prospech opäť zlepšil.

 

Ak je na jednej strane trest, na druhej musí byť odmena

Pokiaľ chcete, aby dieťa dokázalo niesť negatívne dôsledky svojho správania, malo by poznať aj tie pozitívne – odmeny. Bez odmien sa ťažko vyhnete represii. Lehman odporúča zamyslieť sa nad tým, aké logické negatívne i pozitívne dôsledky môže vaše dieťa zažiť. Odmenou by malo byť niečo, čo si môžete dovoliť, nestojí to veľa peňazí a neukrojí to z vášho času toľko, aby ste sa kvôli tomu museli zbytočne stresovať. Vhodnou odmenou je spoločne strávený čas na ihrisku, v parku, na kolotočoch. Tiež odstupňujte odmeny za malé veci, ktoré sa vášmu dieťaťu podarili, postačí drobnosť, za tie veľké si zaslúžia aj veľké ocenenie. Pri negatívnych dôsledkoch postupujte rovnako. Napríklad odobratie telefónu sa považuje za veľkú vec, je pre dieťa veľmi dôležitý, takže s týmto postupom narábajte opatrne. Iste, čím dôležitejší je nejaký predmet, tým intenzívnejšie sa bude dieťa zaoberať ako ho získať späť a rýchlejšie sa to naučí. Lenže vy by ste si nemali vystrieľať veľké tromfy hneď na začiatku. Mať takúto predstavu o pozitívnych i negatívnych dôsledkoch a následkoch správania pomôže rodičom lepšie navigovať rodinnú loď v rozbúrenom i pokojnom mori.  Často sa stane, že rodič je na konci dňa vyčerpaný, musí zabezpečiť financie, starať sa o kariéru, čeliť strachu zo straty strechy nad hlavou a živobytia. Okrem toho sa venovať partnerovi, deťom, v práci vyhovieť šéfovi. Je toho toľko, že pri výchove sa uchýli k neefektívnym skratkám. Príkladom je už uvedené zhabanie telefónu alebo „zaracha“ na dva týždne za všetko. Preto je dobré, mať plán s odmenami aj trestami, malými i veľkými, pripravený vopred.

 

Ujasnite si, o čo vám ide

Keď idete dieťaťu uložiť trest, spýtajte sa, čo ním chcete dosiahnuť. Chcete mu ukázať, kto je tu pán alebo chcete, aby si sadol a napísal úlohy? V prvom prípade mu dáte exemplárny trest (napríklad spomínané odobratie mobilu) a vystrieľate celý zásobník hneď na začiatku. V druhom začnete s tým, že dôsledky, ktoré ho čakajú, ho privedú k písaniu úloh, napríklad sa bude môcť hrať na počítači, až keď ich bude mať hotové.

Lehman odporúča veľké tresty len na dôležité prešľapy, súvisiace napríklad s hodnotami alebo rešpektom. Ide o fyzické, či verbálne útoky, vážne problémy, ako krádeže a pod.

Pokiaľ dôsledky, ktoré vo výchove uplatňujete na nevhodné správanie, nefungujú, niekde robíte chybu. Len tak vziať telefón na dva týždne môže viesť k tomu, že nič u dieťaťa nedosiahnete. Dôvodov môže byť viacero. Možno je štrnásť dní príliš dlhá doba. Skúste radšej dieťaťu povedať: „Zoberiem ti telefón dovtedy, kým neurobíš toto a toto v priebehu dňa.“ Alebo: „Za nadávky sestre to teraz vezmem mobil a vrátim ti ho, keď na ňu v priebehu dvoch dní ani raz nevyletíš. Zakaždým, keď jej zase začneš nadávať, čas sa ti predlžuje.“ Vždy si položte otázku, čo chcete dosiahnuť. Keď mu chcete ublížiť, pretože on ublížil sestre, v poriadku, vezmite mu telefón na dva týždne. Len neočakávajte žiadnu slepú poslušnosť. Ak chcete, aby sa naučil zvládať svoj hnev, dajte mu takú úlohu v rámci trestu.

Ďalšia vec, na ktorú by ste mali myslieť je, rozdiel medzi tvrdohlavosťou a pevnosťou. Je v poriadku stáť si za svojim, ale byť prísny za každú cenu a pri hocijakej, aj malichernej situácii, vedie len k tomu, že deti si vyvinú ignorovanie ako spôsob obrany. Toto je častý dôsledok používania veľkých zbraní na malé prečiny.

 


Odporúčaná litteratúra: Kevin Leman: Ako vychovávať deti a neprísť o rozum


Čítajte viac o téme: Disciplína detí, Tresty
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.