Na zemi neexistuje človek, ktorý by nemal na niečo vlohy. Či už je to umenie, šport, pečenie alebo vyšívanie. A tak isto ako neexistuje človek bez určitého talentu, neexistuje ani človek, ktorý by mal predpoklady na úplne všetko, čo sa na svete dá vykonávať. Takže ľudia sa od seba odlišujú nielen tým, ako vyzerajú alebo ako sa správajú, ako premýšľajú, ale aj tým, v akom smere prejavujú svoju šikovnosť. Každý z nás dokáže urobiť niečo iné, lebo každého z nás zaujímajú iné veci. Často sa ľudia stretávajú aj s tým, že ich niekto odsudzuje alebo sa im posmieva len preto, že niečo nedokážu. Takéto veci by sa však nemali diať, pretože nie je naozaj možné, aby všetci všetko vedeli. Pokiaľ človeka niečo nebaví a nezaujíma ho to, nikdy v tom nebude perfektný. Je zbytočné sa hanbiť za niečo, čo naozaj nedokážete, iba s tým strácate drahocennú energiu, ktorú môžete venovať práve tomu, v čom ste vynikajúci. Namiesto toho, aby ste sa trápili nad tým, čo nedokážete, rozmýšľajte nad tým, v čom ste naozaj dobrý a vypracujte si plán, ako sa v tom ešte viac zlepšiť. Keď človek objaví, čo mu naozaj robí radosť, v čom je naozaj dobrý, to je vec, ktorá dá vášmu životu úplne nový rozmer. Udomácni sa vo vás úžasná radosť z tohto odhalenia.
Naše školy by mali byť tiež vo veľkej miere zamerané na túto skutočnosť. Hlavne v dnešnej dobe, keď na deti vplýva veľké množstvo podnetov, keď sú často v zajatí toku nekončiaceho prúdu často aj zbytočných informácií, priveľkého množstva reklám a hudby mali by byť vedené k podrobnému poznávaniu svojho ja, svojej podstaty, svojich darov. Časté rozhovory s učiteľmi a rodičmi, motivačné videá, písanie do denníkov, besedy s odborníkmi z rôznych odvetví hospodárstva, exkurzie a burzy práce by ich mali motivovať k tomu, aby čo najviac premýšľali nad sebou, nad budúcim povolaním alebo len tak nad svojou budúcnosťou. Totiž človek, ktorý sám seba pozná, je pokojnejší, vyrovnanejší, šťastnejší a rozdáva radosť aj iným. Hľadanie výnimočnosti v každom dieťati by malo byť základným poslaním každej školy. Ako chceme deti motivovať k učeniu, keď nepoznajú sami seba? Keď ani nevedia, prečo by sa mali učiť, keď nevedia, čo vlastne v živote chcú robiť?
My sa s deviatakmi často rozprávame o ich pocitoch, snoch a túžbach. Pozeráme motivačné videá, píšeme krátke zamyslenia, robíme diskusie. Veľa sa od nich učím aj ja sama. Nedávno sme sa rozprávali o pocitoch, ktoré ich sprevádzajú pri činnostiach, ktoré majú naozaj radi. Oni sami prišli na to, že radosť z toho, čo má človek najradšej, spoznajú podľa nasledujúcich znakov:
1. Človek cíti zimomriavky pri činnosti, ktorú má naozaj rád.
2. Obľúbená činnosť mu veľmi chýba.
3. Pri činnosti, ktorú robíme radi necítime, že plynie čas.
4. Dospelí nám dávajú znamenie, že sme v niečom naozaj dobrí.
5. Často na obľúbenú činnosť myslíme.
6. Máme obrovskú chuť venovať sa jej každú voľnú chvíľu.
7. Pri obľúbenej činnosti necítime únavu.
8. Usmievame sa.
9. Sme v tej činnosti naozaj dobrí.
10. Činnosti, ktorú máme najradšej, naozaj rozumieme.
Pri rozhovoroch, diskusiách, či po zápisoch do denníkov na túto tému dovoľte žiakom, aby čo najviac rozprávali, aby sa vyznali zo svojich pocitov. Pripisujte téme výnimočnosti dôležitosť. Veľmi tak pomôžete svojim žiakom pri výbere ich budúceho povolania. Vďaka týmto rozhovorom im pomáhate nielen premýšľať o sebe, ale aj vyznávať sa zo svojich skutočných túžob a pocitov. Tým, že im dávate čas a priestor na takéto malé zastavania počas školského roka, pomáhate im budovať predstavy o vlastnej budúcnosti. Raz, možno po rokoch, ocenia práve tú skutočnosť, že ste im dovolili v škole tieto situácie prežiť.
