Články: Pre študentov
O projekte


 

Výchovu šťastného dieťaťa ovplyvňuje i sebavedomie rodičov

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Big Stock
Ak dáme dieťaťu pocit, že je jedinečné, podporíme ho v tom, v čom je dobré a o čo sa zaujíma, vytvárame tak vhodné prostredie pre jeho zdravý rast a budovanie zdravého sebavedomia. / Foto: Big Stock

Psychológ Alekos Kufudakis preferuje názor , že rodinu by sme si mali založiť až vtedy, keď sa naučíme mať radi sami seba. Je to preto, lebo základná definícia vzťahov medzi deťmi a rodičmi sa formuje na základe toho, aký postoj  k životu a sebavedomie majú rodičia. „Obrovský problém nastáva, keď už deti máte, ale nie ste spokojní a nepoznáte sami seba. Tento svoj problém ako štafetu odovzádvate z generácie na generáciu. Napríklad po roku 1989 vyrastalo veľa detí, ktoré napĺňali ambície svojich rodičov a nie svoje. A práve z tohto dôvodu vzniklo množstvo problémov,“ vysvetľuje psychológ Alekos Kufudakis.

 

Čo je to vlastne sebavedomie?

So sebavedomím je to však zložité. Nie je dobré, keď ho máte veľa, ale nie je dobré, keď ho máte aj málo. Optimálne je, keď dokážete racionálne zhodnotiť vlastné pozitíva a negatíva. Sebavedomie súvisí so sebapoznaním, zbavením sa sebaklamov, uvedomením si svojich schopností, darov, ale aj toho, že nie sme dokonalí, a preto nemôžeme mať talent na všetko. Sebavedomie je o objavení a pochopení seba, prijatí seba takého, aký som a o viere v seba, svoje schopnosti. Toto je skutočná podstata tohto slova. Sebavedomý človek nie je ten, kto dáva pocítiť druhým, že je lepší, ako sú oni, kto ponižuje iných, aby sám vynikol a jeho správanie je chladné, suverénne, miestami až arogantné. To nie je sebavedomý človek.

Sebavedomý človek je ten, kto vie čo môže ponúknuť tomuto svetu, vie, že má hodnotu a tým pádom si môže dovoliť veriť v seba samého, vie kto je, aký je jeho životný cieľ, ktorým smerom má kráčať, pozná svoje skutočné JA.

 

Sebavedomie dieťaťa ovplyvňujú ľudia i genetika

Keď dieťa rastie, sústavne je v interakcii s inými osobami. Ovplyvňuje ho rodina, škola, kamaráti. Všetci títo formujú aj sebavedomie dieťaťa . Od ľudí, ktorí dieťa obklopujú, záleží, či bude mať nezdravé sebavedomie, alebo nájde zlatú strednú cestu.

„Do určitej miery má na sebavedomí zásluhu aj genetika a psychika. Niekto má od prírody tendenciu k vysokému alebo nízkemu sebavedomiu. Ale aj napriek tomuto zisteniu, veľa záleží od vplyvu rodiny,“ upozorňuje psychológ.

 

Aké sebavedomie je najlepšie?

Nízke sebevedomie nedovolí rozvíjať sa ani vám, ani vášmu dieťaťu. Ak sa nemá rád rodič, nebude sa mať rado ani dieťa. Rodičia s malou sebadôverou mávajú sklon hlboko ovplyvňovať život svojich detí. Želajú si, aby ich deti dosiahli ciele, ktoré oni sami nikdy nedosiahli. A sú veľmi sklamaní a zlostní, keď sa ich dcéra alebo syn rozhodnú ísť vlastnou cestou. Deti potom veľmi často hľadajú nezávislosť a citovú oporu niekde inde.

S nízkym sebavedomím má najväčší problém dnešná stredná generácia. Totalitný režim sebavedomého jedinca nepotreboval. „Túto skutočnosť považujem za veľmi nepríjemnú. Ľudia bez sebavedomia a systém, ktorý im neumožňoval vlastnú realizáciu, spôsobil to, že sa títo rodičia upäli na svoje dieťa ako na terapeutikum. Ich nerealizované ambície sa tak presunuli na dieťa,“ upozornil Alekos Kufudakis.

Prehnané sebavedomie môže končiť až narcizmom. Rodič narcis pôsobí na svoje deti takým spôsobom, že si nedokážu vybudovať ani správne medziľudské vzťahy. Narcis je vlastne zameraný len na seba a deti mu niekedy až prekážajú.

 

Foto: Big Stock

Budovanie sebavedomia začína už v detstve

Malé dieťa ešte nie je schopné sebahodnotenia, preto vychádza z toho, čo mu sprostredkuje jeho okolie – rodičia, starí rodičia, pedagógovia, kamaráti. Ak dáme dieťaťu pocit, že je jedinečné, podporíme ho v tom, v čom je dobré a o čo sa zaujíma, vytvárame tak vhodné prostredie  pre jeho zdravý rast a budovanie zdravého sebavedomia. Výchova dieťaťa, ktoré vedie k budovaniu zdravého sebavedomia, nie je ani liberálnou, ani konzervatívnou. Je to zlatá stredná cesta, kde má dieťa na jednej strane určené pravidlá, ktoré musí dodržiavať, no na druhej strane podporujeme jeho individualitu. Zdravé sebahodnotenie získané v detstve, má rozhodujúci vplyv na dosiahnutie neskoršej psychickej rovnováhy v dospelosti.

Ak som rodič, ktorý si verí, má dostatočné sebavedomie, má sa rád, dokáže veriť i dieťaťu. Taký rodič odovzdáva dieťaťu veľký dar. Dar, ktorý vraví: „Verím ti,všetko je v poriadku, nemáš sa čoho báť, som tu pre teba  a chránim ťa, smieš byť zvedavý, smieš skúmať, učiť sa je správne.“

Veľmi veľa rodičov podceňuje silu svojich reakcií, ktoré prenáša na dieťa. Dieťa sa chce učiť, chce spoznávať svet a buď mu to bude povolené, alebo je programované do podoby bojazlivého, nespokojného, či dokonca nesebavedomého dieťaťa. Každé jedno gesto, ktoré v prítomnosti detí vydáte, je spracovávané, analyzované a často i absorbované.

 

Sebavedomiu detí nepomáha, ak ich chválite za všetko

Keďže chceme dieťa pozitívne motivovať, vychválime ho za čokoľvek. V detstve dieťa potrebuje zažiť výhry aj prehry, nie iba výhry za nič. Dieťa si aj tak časom všimne, že rodičia nie sú objektívni a začne o nich pochybovať. Chváliť dieťa je potrebné, ale tiež s mierou. Oceňte úspechy dieťaťa, keď je na to dôvod.


Čítajte viac o téme: Sebavedomie, Šťastie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.