Skúsenosť dieťaťa s hľadaním vlastnej identity sa začína narodením a pomaly narastá každým dňom. Je založená na vplyvoch prostredia, rodičovskej výchove, aktivitách v rodine, na práci v škole, na citových väzbách k blízkym ľuďom. Dnes sa väčšina psychológov domnieva, že sebahodnota dieťaťa je organizované usporiadanie jeho vlastného obrazu, ktorý si o sebe vytvára na základe toho, ako vníma vlastné schopnosti a obmedzenia. Táto konfigurácia buď rozvíja jeho vzťahy k druhým, alebo im bráni. Sebahodnota je vedomý, autentický autoportrét dieťaťa. Je to to, čo od seba očakáva, ako vníma samo seba a ako hodnotí svoje osobné schopnosti. Americký psychológ David Ausubel tvrdil, že sebahodnota dieťaťa je spoločným výsledkom troch aspektov:
- jeho telesnej schránky,
- jeho zmyslovej predstavy,
- jeho osobných spomienok.
Rodičia a učitelia môžu tieto aspekty využiť na to, aby deti naučili prijímať ich individuálne danosti a vyťažiť z nich čo najviac. Zdravé sebahodnotenie získané v detstve, má rozhodujúci vplyv na dosiahnutie neskoršej psychickej rovnováhy v dospelosti.
Sebahodnota ovplyvňuje mnoho oblastí života. Deti, ktorým sa doma, v predškolských zariadeniach a v škole dostalo dobrej výchovy, sú vhodnými kandidátmi na realistickú predstavu o sebe vo vzťahu k spoločenskému prostrediu, v ktorom žijú. Tieto deti sa lepšie začleňujú do spoločnosti.
Rodina popri škole a ďalších sociálnych skupinách je tým najdôležitejším miestom, kde môžeme dať dieťaťu reálny obraz o sebe. Emocionálny tón rodičov - spolu s priateľským, bezpečným a láskavým ovzduším rodine - je tým najlepším spôsobom, ako zvýšiť sebahodnotenie dieťaťa. Ak prejavy úcty a hodnoty chýbajú, u detí sa môžu prejaviť aj komplexy menejcennosti.
Ako môžu rodičia v tejto oblasti pomôcť deťom?
1. Vyvarujte sa negatívneho porovnávania súrodencov, priateľov a príbuzných.
2. Nikdy nežartujte v súvislosti s výzorom iného človeka alebo v súvislosti s jeho sociálnym postavením či etnickým pôvodom.
3. Rodičovské očakávania prispôsobte veku a zrelosti dieťaťa.
4. Nezamieňajte si pomalosť s neschopnosťou. Niektorým deťom totiž trvá dlhšie, kým niečo urobia. Neznamená to však, že im chýbajú rozumové schopnosti.
5. Pozorne sledujte akékoľvek problémy s vyjadrovaním, písaním alebo čítaním, aby ste im mohli v správnej chvíli pomôcť. Skoré odhalenie pomáha skorej náprave.
6. Vyhýbajte sa stresu a chladu. Práve duševný chlad a stres spôsobujú u detí výrazné komplexy menejcennosti.
7. Nenechávajte dieťa dlhú dobu osamotené. Mnohé činnosti môžete robiť spolu s deťmi. Tie veľmi ocenia chvíle s vami a budú ich považovať za najpríjemnejšie v živote.
8. Vyvarujte sa negatívnych poznámok na adresu dieťaťa.
9. Dieťa nestrašte duchmi, démonmi, čertmi, bosorkami. Hlavne pred spaním sa vyvarujte týchto spôsobov zastrašovania.
10. Vyvarujte sa vyvolávaniu pocitov viny. Nevyhlasujte opakovane, že všetko zlé sa deje preto, lebo dieťa sa zle správa. Dieťa pod vplyvom týchto vyhlásení môže uveriť tomu, že jeho zlé správanie je príčinou rodinného nešťastia.
Hoci vedomie vlastnej hodnoty nie je absolútnym liekom na všetko, je základom zdravého citového vývoja a úspechu v rôznych aspektoch života.
Okrem kontaktu s chlapcami a dievčatami v rovnakom veku pomáha dieťaťu pri otváraní zdravého postoja k sebe na ceste k dospelosti aj prítomnosť a podpora rodičov. Vedomie toho, že je bezpodmienečne milované, je primárnym faktorom zdravého a vyrovnaného sebahodnotenia, zdravej sebaúcty a sebadôvery. Na záver je dobré ešte povedať, že deti k sebaúcte najlepšie privedú tí dospelí, ktorí sú predovšetkým sami so sebou spokojní, sú pre deti inšpiratívni a predovšetkým sú morálnou autoritou.
Zdroj: R.R.Olivar Etická výchova
