Pocit šťastia je životným cieľom každého človeka. Hľadáme všetky možné cesty ako sa k nemu dopracovať, ale často márne. Stále to nie je také, ako by sme chceli a ak je, tak len na chvíľu. Francúzsky psychiater a psychoterapeut Christophe André rozpracoval počas svojej praxe niekoľko faktorov, na základe ktorých sa môžeme dopracovať k pocitom šťastia.
Sú to napríklad tieto:
- zvedavosť,
- udržovanie priateľstiev,
- radosť z prírody a umenia,
- empatia,
- sledovanie svojich emócií,
- premýšľanie o pozitívnych veciach,
- jedenie s plným uvedomením,
- uvedomovanie si svojho dychu.
Deti ktorékoľvek zo spomínaných faktorov denne prežívajú, ale často si ani neuvedomujú, že v určitej chvíli prežili pocity šťastia. Existujú však techniky, vďaka ktorým môžete deti naučiť uvedomovať si vlastné pocity šťastia. Techniky vo svojej knihe Osvietený rodič rozpracovala rodinná terapeutka, učiteľka a lektorka Susan Stiffelman.
Učte deti stanoviť si pozitívny zámer
Naučiť deti stanoviť si zámer je pomerne jednoduché. Stačí, keď im pozitívnymi slovíčkami pomôžete opísať, ako by chceli, aby sa niečo vyvíjalo. Pomôžte im navodiť slovami napríklad, aby sa dobre vyvíjala zábava na karnevale alebo situácia na písomnej práci. Keď človek vstupuje do situácie s jasným zámerom, môže mu to priniesť pozitívnejšie pocity. Môžete vyskúšať aj túto aktivitu. Povedzte svojmu dieťaťu, že prv než otvorí oči, nech si predstaví nasledujúci deň a nech sa nastaví tak, aby bolo vďačné za každého človeka, ktorého stretne. Toto veľmi uľahčuje prežívať deň a je to skvelé cvičenie pre deti pred odchodom do školy.
Naučte deti preukazovať vďačnosť
Vďačnosť je základným kameňom pocitu šťastia. Vďačnosť mení vzťah k tomu, čo sa v našom živote deje. Vieme lepšie akceptovať ľudí a vieme aj lepšie vnímať jednotlivé situácie. Slovo ďakujem je jedno z najkrajších a najsilenejších slov. Jeho častým opakovaním nahlas, ale aj v duchu sa môže náš život zásadne zmeniť. Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má. Zrazu vzniká úplne nový pohľad na život. Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti a energie. Keď sa s vďakou sústredíme na to, čo máme, začneme prelaďovať naše myšlienky. Myseľ vďačného človeka býva pokojná a harmonická. Taký človek dokáže prijímať i dávať. Nerobí to automaticky. S každým novým prijatím sa aktivizuje pocit vďačnosti, a to dodáva radosť a vnútornú spokojnosť. Lekári upozorňujú aj na to, že takíto ľudia sú i zdravší.
Rodičia by mali naučiť deti prejaviť vďaku tým ľuďom, vďaka ktorým sa cítili šťastné. Na prejavenie tejto láskavosti často zabúdame. O čo krajší je svet, keď vďaku za láskavosť dokážeme prejaviť . Môžeme to urobiť priamo z očí do očí, ale môžeme na to použiť aj telefónát, sms alebo e-mail. Motivujte svoje deti k tomu, aby dokázali poďakovať všetkým tým, ktorí im prejavujú akúkoľvek starostlivosť či drobné láskavosti.
Učte deti prevziať zodpovednosť za ich chyby
Rodičia by mali pomôcť svojim deťom pochopiť, že sú za svoje činy zodpovedné. Keď obviňujeme iných, nedokážeme byť zodpovední ani uskutočňovať zmeny, vďaka ktorým by sme sa k šťastiu priblížili bez ohľadu na to, či sú ľudia alebo situácie podľa našich predstáv. Môžete si doma urobiť nádobu obviňovania. Princíp je jednoduchý: ak niekto obviní druhého z toho, že urobil chybu, vhodí do nádoby obviňovania desať centov. Táto aktivita môže byť dôležitým prvkom pri upevňovaní vedomia, že sme tvorcami vlastného života a nie sme len vydaní na milosť a nemilosť tomu, čo nedokážeme ovládať.
30 sekúnd oceňovania
Povedzte deťom, aby sa rozhliadli po okolí a nechali svoj zrak spočinúť na niečom, čo sa im zapáči. Povedzte im, aby si pozorne prezreli danú vec. Nech chvíľku premýšľajú nad tým, kto vec navrhol, ako ju vytvoril a podobne. Nech precítia vďačnosť za tú konkrétnu vec. Toto cvičenie môžu robiť aj viackrát počas dňa.
Pozitívny efekt suchého zipsu
Neuropsychológ Rick Hanson vymyslel termín pozitívny efekt suchého zipsu. Tvrdí, že pre matku prírodu je dôležitejšie naše prežitie než radosť z nejakej udalosti a práve preto máme sklony pamätať si negatívne zážitky omnoho intenzívnejšie než tie pozitívne. Ohrozenie diviakom má na nás väčší vplyv než spev vtáčika. Negatívne zážitky sa na náš teda nalepia ako suchý zips a usídlia sa nám vo vedomí. Našťastie, človek dokáže toto negatívne myslenie zmeniť. Čím dlhšie si udržíme pozitívny okamih vo vedomí, tým viac neurónov bude medzi sebou prenášať informácie, čo v našom mozgu vytvára vhodné prostredie pre pocit šťastia. A preto, ak chceme, aby sa v nás pozitívne pocity zachytili, musíme sa na ne sústrediť aspoň 20 sekúnd.
Povedzte deťom, aby si založili denníky vďačnosti, do ktorých si budú zapisovať pozitívne zážitky dňa. Alebo si ich môžu nakresliť. Hanson hovorí: „Čím viac budú vaše neuróny vysielať pozitívne informácie, tým pevnejšie prepojenie neurónovej štruktúry budú vytvárať.“
Tým, že učíte deti uvedomovať si pocity šťastia, radosti, pozitívne stránky sveta, pomáhate im tak stávať sa šťastnejšími a optimistickejšími ľuďmi, pre ktorých je svet krásnym miestom, kde aj napriek mnohým negatívam existuje ešte stále veľa krásnych a dobrých vecí. Vychovávať optimistu vôbec neznamená pretvárať dieťa na nejakého rojka, ktorý si žije vo svojej radostnej naivite a nevníma svet navôkol. Optimisti si dobre uvedomujú, že svet nie je dokonalý, že je v ňom veľa nedostatkov a trápenia. Ich výhoda však spočíva v tom, že poznajú stratégie, ktoré im umožňujú nad sebou udržať kontrolu a životnú rovnováhu.
