Články: Pre študentov
O projekte

 

Od detstva nás nútia cítiť sa zle, keď urobíme chybu. Zmeňte to!

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
  Foto: Shutterstock

Veľmi veľa ľudí sa trápi kvôli svojej nedokonalosti. Zhoršujú si náladu výčitkami, ľútosťou, sebaobviňovaním či sebaľútosťou. A to všetko len preto, že si nevedia odpustiť chybu, ktorú niekedy v minulosti urobili, alebo preto, lebo sa neustále porovnávajú s nejakým vysneným ideálom, ktorý možno v skutočnosti ani neexistuje. A tak roky chodia so zamračenou tvárou namiesto toho, aby sa radovali z toho, že existujú tu a teraz a všetko dobré zo seba môžu odovzdávať svetu práve v tejto chvíli. Veď predsa ani jeden človek nie je úplne dokonalý. Každý robí chyby. Rozdiel je však v tom, ako ľudia ku svojim chybám pristupujú. Niektorí ľudia svoje chyby zakrývajú, predstierajú, že žiadne nerobia. Vlastných chýb sa boja. Táto skupina ľudí si často nesplní svoje ciele, pretože neodstraňujú svoje chyby. Existuje však aj druhá skupina ľudí, ktorí si svoje chyby uvedomujú a chcú ich aj opraviť. Oni dobre vedia, že vďaka chybám sa človek učí. Svoje chyby chápu ako lekcie, vďaka ktorým sa posúvajú vpred, približujú sa k splneniu svojich snov a menia sa na úspešných ľudí.

 

Tak potom prečo máme zlý pocit z robenia chýb?

 

Je to spôsobené hlavne tým, že starší ľudia učia deti, že chyby sú zlé. Učitelia a niekedy aj rodičia za chyby trestajú. Učitelia trestajú zlou známkou a rodičia často zákazmi. A tak sa dieťa naučí cítiť previnilo za svoje omyly. A práve tento pocit nás potom ešte aj v dospelosti privádza k opatrnosti a k strachu podniknúť určité veci. A tak dieťa uverí tejto „pravde“, že chyby sú zlé. A s touto „ pravdou“ často žije ešte aj v dospelosti. V mysli mu blúdia tieto vety: „ Nemôžem urobiť nič po svojom. Nesmie sa to. Aj tak mi to nevyjde. Príde trest.“ Bojíme sa tiež toho, že sa nám druhí budú smiať a ohovárať nás. Ako môže človek vydržať, že druhí ohovárajú? Niektorí ľudia to dokážu ignorovať. Uvedomujú si totiž, že ich ohovárajú preto, lebo majú niečo, čo oni chcú. Uvedomenie si tejto skutočnosti mnohým naozaj pomáha. Horšie je to vtedy, keď človek sám nemá silu vyrovnať sa s tým, že urobil niečo nesprávne alebo že uspieť za žiadnu cenu nemôže, pretože on je smoliar a šťastie či úspech sú stvorené pre iných. Čo si uvedomiť vtedy, keď sa kvôli takýmto postojom človek sám sebe stáva nepriateľom?

 

1. Najväčšiu silu získavame vtedy, keď si myslíme, že najviac slabneme

Ľudia, ktorí si najviac uvedomujú svoju chyby, majú síce najskôr zlý pocit, ale zároveň si nesú v sebe najväčší potenciál chybu odstrániť. Psychológovia tvrdia, že ľudia, ktorí sa trápia pre svoju chybu, sú paradoxne na najlepšej ceste k úspechu. Je štatisticky dokázané, že najmenej si svoj život zlepšujú priemerní ľudia. Nič ich totiž nenúti robiť zmeny. Najväčšie úspechy dosahujú tí, ktorí začínajú od nuly. Títo sú najviac motivovaní. Majú najväčší dôvod prehodnocovať svoje konanie a hľadať lepšie cesty. A priemerní ľudia toto často nechápu. Nemôžu pochopiť, ako niekto, kto bol horší ako oni, je zrazu oveľa lepší.

 

2. Šťastný život spočíva v úspešnej ceste

Hlavne mladí ľudia si myslia, že najväčší úspech spočíva v tom, že budú mať veľa peňazí. A keď nastane chvíľa, že tie peniaze konečne majú, často si uvedomia, že pocit absolútneho šťastia rýchlo vyprchal. Začnú hľadať hlbší zmysel peňazí a napokon zistia, že šťastie nespočíva v peniazoch samotných, ale v ceste, po ktorej kráčali, kým ich získali. Ak je cesta dláždená ešte aj úspechom alebo činnosťami, ktoré pomáhajú ľuďom a svetu, tak človek cíti absolútne šťastie.  Odmena a pocit šťastia teda spočíva v ceste za peniazmi a nie v peniazoch.

 

3. Pocit je len pocit. Nie skutočnosť

Výsledky vychádzajú z činov, činy z myšlienok a myšlienky z pocitov. Kto má pocit, že niečo nezvládne a sám seba o tom presvedčí, naozaj to nezvládne. Ale nemá to žiadnu súvislosť s tým, čo je naozaj schopný. Ľudia, ktorí opakujú stále tie isté chyby, sa divia, že dosahujú stále tie isté výsledky. Naopak ľudia, ktorí sa odhodlajú, že urobia zmenu, po čase zisťujú, že zmena sa urobiť dá. Zmena prístupu je základným predpokladom zmeny výsledku. Každý človek je preto schopný zmeniť svoj život, pretože môže zmeniť svoj prístup. Aj kvôli prístupu veľa chudobnejších ľudí dokáže byť šťastnými a veľa bohatých je nešťastných. Nemôžu za to peniaze. Psychológovia už dávno prišli na to, že peniaze so šťastím nesúvisia. Šťastný môže byť človek kdekoľvek a kedykoľvek. Záleží to od jeho pocitu.

 

4. Ak sa cítime zle, je najvyšší čas urobiť zmenu

Niekedy stačí zmeniť uhol pohľadu, ciele alebo návyky. Niekedy však musíme zmeniť pracovisko, priateľov či bydlisko. Každý človek nosí v sebe navigáciu v podobe pocitov, ktorá ho povedie. Posúvame sa už tým, že hľadáme novú cestu. Nenechajme sa odradiť tým, že cestu von nevidíme hneď. Nič nejde rýchlo. Treba sa vyzbrojiť trpezlivosťou a hlavne nezostať stáť.  Niekedy v sebe cítime, že dozrel čas na zmenu, ale chýba nám odvaha. Keď si aj túto skutočnosť človek uvedomí a veci začne plánovať, odvaha v ňom začne narastať. Jedného dňa sa zobudí a presne vie, že nastal čas. Tí, ktorí majú pred sebou jasný cieľ, odvahu vždy nájdu.

 


Zdroj: Colin C. Tipping: Radikálne odpustenie

 

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si stredoškolák? Prihlás sa do nášho newslettru pre stredoškolákov a žiadna novinka ti neunikne.