Tvorivá dramatika poskytuje žiakom priestor na sebavyjadrenie, rozvoj fantázie, kritického myslenia, komunikácie, ba dokonca môže pomáhať pri formovaní vzájomnej spolupráce a vzťahov v triede.
Dramatickú výchovu môžeme charakterizovať ako učenie priamym prežívaním, získavaním životných skúseností spoločným riešením problémov nielen intelektom, ale aj intuíciou a emóciami. Dramatická výchova nie je divadlo, ale je to systém hier a cvičení zameraných na komplexný rozvoj detskej osobnosti. Je to tvorivý proces v skupine, v ktorom sa jednotlivec konaním učí rozumieť sebe i druhým. Je to učenie sa prostredníctvom zážitku. Dramatická výchova v škole môže byť samostatným vyučovacím predmetom alebo sa môžu jej niektoré metódy využívať pri vyučovaní iných predmetov. Využívanie metód tvorivej dramatiky na vyučovaní má zmysel preto, lebo rozvíjajú osobnosť dieťaťa ako jedinečnú i sociálnu bytosť. Pomáhajú formovať schopnosti a zručností, ktoré sa dajú využívať okrem dramatických činností aj v iných oblastiach ľudskej aktivity.
Zážitok z tvorivej dramatiky môže byť aj zdrojom skúsenosť v sociálnej oblasti
Výsledkom využívania metód tvorivej dramatiky je nielen estetická skúsenosť, ale i životná skúsenosť so sebou samým, identifikovaná napríklad v pocite emocionálneho naplnenia z vlastnej tvorivosti. V prežívaní zážitku vo vyučovacom procese sa simultánne odvíjajú dve línie – línia subjektívna a línia kolektívna. V subjektívnej línii jedinec prežíva vlastné emócie, pocity a názory a môže ich vyjadriť ako súčasť vlastnej identity, aby tým dal vedieť o sebe svojmu okoliu alebo si zážitok emotívne prežije a spracuje vo svojom vedomí a nemusí o tom hovoriť.
Kolektívna línia ponúka žiakom možnosť niečo vzájomne prežívať, a teda byť plnoprávnym členom sociálnej skupiny, triedneho kolektívu. Spoločným prežívaním sa skupina synchronizuje, spoluúčasť pôsobí psychologicky silnejšie a individuálny zážitok sa ňou umocňuje. Najväčšiu intenzitu dosahuje zážitok v skupinových a hrových činnostiach, ale aj v skupinovej tvorbe, jej prezentácii a vzájomnej reflexii. V dnešnej dobe môže byť vzťahy v triede problémové. Niektoré deti sú agresívne, panovačné, iné môžu byť utiahnuté, apatické, ťažko si hľadajú kamarátov. Využívanie metód tvorivej dramatiky môže učiteľom pomáhať pri formovaní lepších vzťahov a formovaní nových priateľstiev. Schopnosť vytvárania dobrých vzťahov medzi spolužiakmi v triede je jednou z podmienok ich dobrého vzdelávania, motivácie a tiež je to výborná prevencia proti šikanovaniu. Existuje množstvo rôznych hier a aktivít, ktoré pomáhajú pri formovaní dobrých vzťahov v triede. V dnešnom článku vám ponúkame tri aktivity, ktoré sa opierajú o metódy tvorivej dramatiky.
1. EXPERTNÉ SKUPINY
Expertná skupina predstavuje aktivitu, kde sa každý žiak stáva odborníkom na jednu tému a potom zdieľa informácie s ostatnými. Tento štýl výučby sa nazýva aj technika skladačky, pretože každý žiak sa venuje jednej podstatnej časti, ktorá je hlavnou témou vyučovacej hodiny. Každá činnosť žiakov musí do seba zapadať ako „puzzle“. Celkovú úlohu môžete rozdeliť na štyri časti. Žiakom rozdáte čiastkové úlohy tak, že každý žiak alebo každá skupina musí vypracovať jednu zo štyroch častí. Väčšinou učitelia nejaký odborný alebo umelecký text rozdelia na viac častí a každá expertná skupina sa podrobne venuje len jednej časti z textu.
Postup:
Vytvorte tzv. expertné skupiny. V prvej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí spracúvajú 1. časť textu, (problému, nejakej úlohy), v druhej budú tí žiaci, ktorí riešia 2. časť, v tretej expertnej skupine budú všetci tí, ktorí sa venujú 3. časti textu (problému, nejakej úlohy) a napokon v štvrtej skupine sa stretnú všetci, ktorí sa zaoberajú 4. časťou textu (problému, nejakej úlohy).
Pre prácu v expertných skupinách zadajte nasledovné pokyny: „Dôkladne sa porozprávajte o vašej úlohe. Upozornite sa vzájomne na dôležité veci. Staňte sa expertmi na svoju časť úlohy”.
Potom vytvorte nové zmiešané skupiny tak, aby sa v každej stretol expert na 1.časť, expert na 2., 3. a 4. časť. Každý expert (žiak) postupne oboznámi ostatných v skupine so svojou časťou. Keď rozpráva expert na 1. časť, ostatní v skupine ho aktívne počúvajú a kladú otázky na vysvetlenie. Potom pokračuje expert na 2.časť a za ním ostatní, až kým sa nevystriedajú všetci štyria a tým celá skupina zvládne celú úlohu, ktorú majú vyriešiť. Na záver je vhodné využiť aj stratégiu výstupných lístkov. Každý žiak mi musí napísať na lístok, čo sa naučil od jednotlivých členov expertných skupín.
2. TVORBA REKVIZÍT
Rekvizity pomáhajú žiakom vyrozprávať ich príbeh. Ale čo sa stane, keď zistia tesne predtým, ako chcú zahrať svoju krátku scénku, že im chýba veľmi potrebná rekvizita? Takýmto spôsobom môže učiteľ navodiť problémovú situáciu, ale zároveň dá žiakom k dispozícii kus papiera, ceruzku, dlhé stuhy, slamky, pastelky, fixy, papierové taniere, výkresy, nožnice a ďalšie pomôcky podľa vlastnej fantázie. Žiaci pracujú napríklad v 4 skupinách a ich úlohou je vytvoriť rekvizitu podľa vlastného výberu v časovom limite 15 minút. Upozornite tiež žiakov, aby si dávali pozor na to, ako materiály použijú, pretože akonáhle ich chcú zmeniť alebo niečo pokazia, nemôžu dostať náhradnú pomôcku. Týmto upozornením ich povzbudzujete v tom, aby využili prvých päť minút na rozhovor o tom, čo by mohli postaviť, vyrobiť alebo ako by mohli použiť materiály. Napríklad to, že majú jeden kus pásky, neznamená, že sa nedá nastrihať na menšie kúsky a podobne. Po ukončení práce v skupine žiaci predstavia svoju rekvizitu a ukážu, ako sa dá použiť. Vďaka tejto aktivite žiaci spolu komunikujú, spoločne riešia problémy, a tak sa učia vzájomne spolupracovať.
3. HERECKÁ VÝZVA
Aj pri tejto aktivite učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Potom im rozdá scenár, ktorý však nie je napísaný podrobne, obsahuje len niektoré indície. Ideálne je pripraviť scenár, ktorý v nasledujúcich dňoch bude nejakým spôsobom súvisieť s preberaným učivom na hodinách literárnej výchovy. Scenár by nemal obsahovať veľa informácií o prostredí, postavách, o ich pocitoch, o samotnom príbehu. Keď si žiaci niekoľkokrát prečítajú načrtnutý scenár, musia sa rozhodnúť, čo sa stalo pred začiatkom samotného deja (teda môžete úplne vynechať úvod) a kde sa postavy nachádzajú (môžete utajiť prostredie). Toto aktivita pomáha žiakom rozvíjať herecké schopnosti, improvizáciu, kreativitu, tvorivé písanie, ale tiež spoluprácu a vzájomnú komunikáciu.
Zdroje a odporúčaná literatúra:
G. Petty:Moderní vyučování
Ľ. Békeniová: Metodické námety na tvorivú dramatiku v škole
M.Benešová a D. Kollárová: Tvorivá dramatika pre stredné školy
Ľubica Bekéniová: Projektové vyučovanie a tvorivá dramatika
Eva Pršová: Rozvoj literárnej kompetencie metódami tvorivej dramatiky
Eva Pršová: Aktivizácia žiakov metódami dramatickej výchovy
Eva Machková: Úvod do studia dramatické výchovy
Jozef Valenta: Metody a techniky dramatické výchovy
