Aj deti majú svoje problémy, a to aj napriek tomu, že dospelí si často myslia, že žijú v sladkom a bezproblémovom svete. Množstvo nezodpovedaných otázok a problémov si nosia so sebou aj do školy a ventilujú ich v triede. Schopnosť vytvárania dobrých vzťahov medzi spolužiakmi v triede je jednou z podmienok ich dobrého vzdelávania, motivácie a tiež je to výborná prevencia proti šikanovaniu. Vždy sa v škole nájde priestor na to, aby sa spolužiaci medzi sebou mohli spoznávať, učili sa navzájom lepšie komunikovať, učili sa empatii a vedeli vyjadrovať vlastné pocity. V tomto procese môžu učiteľom pomôcť aj nasledujúce hry a aktivity.
Mierová šatka
Mierová šatka predstavuje dobrú stratégiu riešenia konfliktov pomocou diskusie a vyjednávania. Existencia mierovej šatky je pre deti signálom, že majú skončiť napríklad s bitkou, či krikom a namiesto toho sa majú rozprávať.
Môžete si so žiakmi sadnúť do kruhu a spoločne odpovedajte napríklad na tieto otázky:
Kvôli čomu sa najčastejšie v triede hádate?
Ako sa cítite, keď sa s niekým hádate?
Čo sa môže stať v triede, keď v nej existuje veľa hádok?
Potom môže učiteľom povedať žiakom toto:
„Priniesol (priniesla) som pre nás všetkých túto šatku, ktorá bude pre nás predstavovať symbol mieru. Keď dôjde k hádke, protivníci sa môžu posadiť na miesto, kde sa bude nachádzať šatka. Tu sa môžu porozprávať, vysvetliť si dôvody, kvôli ktorým sa pohádali a problém spoločne riešiť.“
Mierovú šatku si žiaci môžu urobiť aj tak, že na látku napíšu všetky svoje mená. Môžu si ju vyzdobiť aj rôznymi obrázkami alebo symbolmi špecifickými pre ich triedu.Táto spoločná práca je dôležitá, lebo dáva žiakom pocit spolupatričnosti. Túto šatku potom používajte len na tento jeden jediný účel. Keď si žiaci na rituál so šatkou zvyknú, budú ho používať aj bez pomoci alebo bez prítomnosti učiteľa v triede. Mierová šatka dáva žiakom vnútornú istotu a pokoj a dokáže ich motovovať k tomu, aby problém riešili. Ak si žiaci na prácu s mierovou šatkou zvyknú, zredukuje sa v triede množstvo vulgarizmov, bitiek, ale aj psychického násilia.
Láska a hnev
V tejto aktivite zameriavme pozornosť žiakov na to, že k tej istej osobe sa môžu správať aj pozitívne, aj negatívne, môžu prejavovať negatívne aj pozitívne pocity.
Učteľ povie žiakom:
„Posaďte sa do kruhu a zavrite oči. Porozmýšľajte nad tým, na ktorého spolužiaka (spolužiačku) sa v triede občas hneváte. Predstavujte si, že k dotyčnej osobe podídete a poviete jej v mysli, čo vás nehnevalo. Potom choďte v mysli k tej istej osobe a povedzte jej, čo sa vám na nej páči a čo na nej obdivujete.
Potom si žiaci otvoria oči. Pozrú sa na ostatné deti. Môžu sa vzájomne porozprávať o tom, čo zažili vo svojej fantázii. Učiteľ dáva pozor hlavne na to, aby žiaci dokázali povedať, čo sa im na osobe, s ktorou mávajú problém, páči. Tiež dávajte pozor na to, aby žiaci nevyslovovali všeobecné konštatovania, napríklad, že niekto je blbec alebo hlupák. Snažte sa ich usmerniť tak, aby konkrétne povedali, čo im na druhom vadí. Napríklad: „Hnevá ma, že mi čmáraš po zošite. Hnevá ma, že mi zhadzuješ na zem vetrovku v šatni.“
Tým, že žiaci hnev konkrétne pomenujú, väčšinou si všimnú, že neodmietajú celú osobu, ale len určitý spôsob správania tejto osoby.
Vyberte si nový rám
Každý môže problém riešiť lepšie vtedy, keď sa pozerá na svet optimisticky. Keď je napríklad v triede hluk, môžeme sa na tú situáciu pozerať optimisticky aj pesimisticky.
A tak si žiaci z kartónu urobia dva rámy. Ich okraj bude mať okolo 10 cm. Na štyri strany negatívneho rámu napíšu napríklad tieto vety:
Nemôžem nič robiť.
Všetci sú proti mne.
Svet je zlý.
Všetko je beznádejné.
Na štyri strany pozitívneho rámu napíšu napríklad:
Dokážem to!
Svet je nádherný.
Mám veľa priateľov.
Život je krásny.
Potom učiteľ povie žiakom:
„Žiaci, keď pozorujeme život, používame iluzórne rámy pozostávajúce z našich myšlienok. Niekedy si vyberáme pozitívny rám a niekedy negatívny.“
Učiteľ ukáže žiakom pozitívny a negatívny rám a potom im povie, že každý žiak si vyrobí svoj vlastný rám podľa toho, ako by sa chcel na svet pozerať. Žiaci môžu na rám niečo napísať alebo nakresliť podľa vlastnej fantázie. Keď žiaci dokončia svoju činnosť, pozrú sa na svet cez svoj rám a porozprávajú o tom, čo vidia a aké majú z toho pocity.
Hlasovanie
Každý učiteľ pozná situáciu, keď sa majú žiaci rozhodnúť, kde pôjdu napríklad na výlet, exkurziu alebo aký budú robiť kultúrny program. Väčšinou sa vždy pohádajú. Táto aktivita im ukazuje, že na tú istú vec môžu mať rôzne názory a ukazuje tiež, ako sa dá rýchlo a jednoducho tento názor povedať. Učiteľ povie žiakom:
„Keď natiahnete 5 prstov a zdvihnete ruku hore, znamená to, že považujete rozhodnutie za správne. Keď vztýčite 4 prsty, naznačujete tým, že rozhodnutie je v poriadku, ale že si viete predstaviť aj niečo lepšie. Keď ukážete tri prsty, hovoríte tým, že návrh akceptujete, ale nie ste úplne šťastní. A keď ukážete 1 alebo 2 prsty, tak vaše nadšenie pre vec je ešte menšia. Keď ukážete päsť, naznačujete tým, že vám je to úplne jedno, čo sa bude diať. Ak vyslovene s návrhom nesúhlasíte, tak dáte prsty smerom dolu.“
Učiteľ takto hneď vidí, aký názor žiaci v triede majú. Keď je väčšina reakcií pozitívnych, môžete začať podujatie organizovať. Ak sa žiaci vyjadrujú neutrálne alebo majú odmietavý postoj, tak je potrebné veci ešte viac premyslieť.
Vtipný list
Schopnosť riešiť problémy býva často umocnená nielen optimistickým prístupom, ale i humorom. V rámci tejto aktivity môžu žiaci napísať list niekomu, s kým majú potiaže. Tieto listy len napíšu a neodošlú. Učiteľ povie žiakom, aby si vybrali niekoho, kto ich v poslednej dobe nahneval a nech mu napíšu vtipný list, v ktorom prehnane opíšu svoje pocity, ktoré cítili pri konflikte. Žiaci, ktorí svoje vtipné listy chcú prečítať, môžu to urobiť pred celou triedou.
Nádoba na starosti
Mnoho problémov vzniká na základe prehnaných obáv. Nádoba na problémy môže pomôcť odlišovať zbytočné a dôležité problémy. Povedzte žiakom, aby si občas napísali na papierik všetky starosti, ktoré ich trápia a odložili ich na bezpečné miesto. Po určitej dobe zistia, že veľa problémov sa vyriešilo samo od seba. Učiteľka dá každému žiakovi nádobu, do ktorej si môžu hádzať na papierikoch všetky svoje starosti. Nádobu si môžu odložiť aj doma. Raz za dva týždne si prečítajú papieriky, ktoré v nej nájdu. Sami zistia, že veľa problémov jednoducho zmizlo a v nádobe ostali len tie najvážnejšie.
Zmierenie
Niekedy je ťažké priznať si chybu a inokedy je ťažké odpustiť tým, ktorí nám ublížili. Pri tejto aktivite si žiaci môžu precvičovať, ako po hádke alebo pri nedorozumení sa udobriť.
Učiteľ povie žiakom:
„Sadnite si a zavrite oči. Predstavte si niekoho, kto je pre vás dôležitý, ale v poslednej dobe ste sa pohádali. Predstavte si tvár tohto človeka a náladu, ktorá sa ukrýva v jeho mimike. Predstavujte si, ako si tento človek k vám sadne a potom mu v mysli povedtez, prečo máte toho človeka radi alebo čo na ňom obdivujete. Povedzte mu, že hádka bola pre vás bolestná a opíte mu svoje pocity, ktoré ste vtedy prežívali. Môžete sa aj toho človeka opýtať, ako sa cítil pri hádke. Potom povedz, že vám je to ľúto a že sa chcete s ním udobriť.“
Aktivita môže pokračovať i tak, že žiaci ospravedlnenie reálne vyslovia. A napríklad pred Vianocami si môžu priniesť aj malý darček pre toho žiaka, ktorému sa chcú ospravedlniť.
Zdroj: Klaus W. Vopel: Skupinové hry pro život
