Nie každý je schopný o svojich traumách a emocionálnych zraneniach rozprávať otvorene. Niektorí ľudia tieto negatívne emócie potláčajú vo svojom vnútri, mysliac si, že to, že im niekto ublížil, časom sa zo spomienok vytratí. Nie vždy je to však takéto jednoduché. V niektorých prípadoch emocionálne zranenia dokážu ľudí dlhé roky potrápiť.
Emocionálne zranenia sú na prvý pohľad takmer neviditeľné, ale často bolia viac ako tie fyzické, ktoré si každý hneď všimne. Keď si poraníme telo, snažíme sa ranu nejakým spôsobom ošetriť. Keď sme však emocionálne ranení, často sa snažíme na zranenie zabudnúť a nevenujeme mu dostatočnú pozornosť. Niekedy ale práve tento prístup je nevhodný, pretože nevyliečená emocionálna rana môže dlhé roky ovplyvňovať náš život, hoci si to niekedy ani neuvedomujeme. Rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú naše nevyliečené emócie, môžu negatívne ovplyvňovať viaceré oblasti nášho života. Môže byť náročné vyrovnať sa s ťažkým bremenom, ale existujú spôsoby, ako to urobiť. Takéto rany môžete vyliečiť sami alebo s pomocou priateľov, rodiny a dokonca aj profesionálov. Prvý krok však spočíva v tom, že si uvedomíte, kedy a ako emocionálne zranenia vznikli. Pozrime sa na tri najbežnejšie príčiny.
1. Nevyriešené traumy z minulosti
Jednou z najčastejších príčin emocionálnych zranení je nevyriešená trauma z minulosti. Bez ohľadu na to, aké skvelé bolo detstvo, takmer každý človek zažil aj nepríjemné situácie. Možno vám rodičia nevenovali dostatočnú pozornosť. Možno boli na vás prísni a tlačili vás aj do takých vecí, ktoré vás vôbec nebavili a báli ste sa im to povedať. Možno ste zažili nepríjemné situácie v škole, o ktorých ste tiež nikomu nechceli rozprávať. Možno ste boli obeťami zneužívania, násilia, šikanovania alebo zanedbávania. Samozrejme, niektoré veci traumatizujú viac, iné menej. Predovšetkým opakované zneužívanie zanechá stopu, ktorá pravdepodobne nikdy nezmizne. Ovplyvňovať vás mohlo množstvo ďalších negatívnych faktorov a možno ste si ich vôbec neuvedomovali. Aj keď z detí vyrastú dospelí ľudia, ktorí normálne fungujú v spoločnosti, väčšinu času nevyriešené traumy z detstva žijú hlboko v nich a možno si ani neuvedomujú, že sú tam. Možno práve táto skutočnosť súvisí s častými úzkosťami, depresiou, hnevom, problémami s dôverou a stiahnutím sa do seba. Niekedy tieto problémy dokonca eskalujú do sebazničujúceho alebo rizikového správania.
2. Zlé vzťahy
Byť v blízkosti iných ľudí môže buď obohacovať, alebo, naopak, vysávať energiu aj napriek tomu, že sa snažíte vytvárať tie najharmonickejšie vzťahy na svete. Napriek všetkým snahám niekedy sa nedajú vytvoriť dobré vzťahy v rodine alebo na pracovisku. Niektoré vzťahy vás môžu zraniť natoľko, že si prajete, aby nikdy nevznikli. A práve toto sú tie vzťahy, ktoré spôsobujú emocionálne zranenia. Priatelia vás môžu zradiť rovnako ako partner/ka či členovia rodiny. Takže trauma môže pochádzať z toxického partnerského alebo rodinného vzťahu. A výskumy ukazujú, že takmer každý človek prežil vo svojom živote aspoň jeden toxický vzťah. Možno ste aj vy vyrastali v násilnom alebo iným spôsobom toxickom prostredí. Možno ste mali násilného partnera. Možno vás týral šéf v práci. A existuje veľa toxických prejavov, ktoré si na začiatku ani nemôžete všimnúť. Niektoré formy toxického správania sa zo začiatku javia ako normálne prejavy spolužitia. Ľudia si zvyčajne až neskoro uvedomia, že uviazli v zlej situácii. Kým sa dostanú preč z tejto situácie, ak sa vôbec dostanú, zanecháva to v nich výrazné stopy.
3. Nehody, násilie a iné príčiny
Takmer každá udalosť, ktorá vás vydesí alebo výrazne zmení váš život, zanechá stopu. Medzi týmito príčinami sú také veci ako rozvody, straty blízkych osôb, lúpeže, havárie, vojny, povodne, požiare alebo nejaké násilné činy. V takýchto prípadoch si ľudia väčšinou myslia, že ak boli len svedkom takejto udalosti, nemali by mať z toho traumu. Ale aj svedkovia a nielen účastníci, sa často musia vysporiadať s niektorými príznakmi emocionálneho stresu. Napriek tomu, že tieto udalosti zanechávajú emocionálne stopy, ľudia ich často prehliadajú. Často si myslia, že keď pominie obdobie smútku, všetko sa vráti do normálu. Ale tieto situácie môžu zanechávať aj stopy, ktoré možno nikdy nezmiznú.
Ako prekonať traumy?
Ak ste si uvedomili, že nejaká nevyriešená trauma má vplyv aj na váš život, možno vám pomôže s ňou sa vyrovnať niektorá z nasledujúcich techník. Ideálne je, keď sa v tomto prípade poradíte aj s nejakými odborníkmi. Môžu to byť kouči, terapeuti, psychológovia alebo psychiatri.
Využívajte všímavosť (mindfulness)
Pre niektorých ľudí je všímavosť kľúčom k prekonaniu ich traumy. Aj keď nikto nemôže zaručiť, že vyrieši všetky vaše problémy, môžete ju aspoň skúsiť použiť. A ak do svojho každodenného života začleníte len trochu pozornosti, budete sa cítiť oveľa lepšie. Ide o jednoduchú, ale efektívnu meditáciu, ktorá pomáha získať kontrolu nad rozlietanými myšlienkami a správaním. Mindfulness je proces aktívneho registrovania nových vecí. Dostáva človeka do prítomnosti. Všímavosť znamená udržanie vedomia v prebiehajúcom momente v súlade s našimi myšlienkami, citmi, telesnými pocitmi a okolitým prostredím. Všímavosť je tiež schopnosť rozvíjať si uvedomenie prítomného momentu, zatiaľ čo odsunieme bokom svoje naprogramované predsudky. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Vďaka tomuto sústredeniu na prítomnosť sa stávame citlivejší k prebiehajúcim súvislostiam. Byť všímavý, znamená byť v spojení s priamou skúsenosťou momentu prítomnosti, tu a teraz s otvorenosťou, zvedavosťou a bez posudzovania. Táto technika obmedzuje obavy a strach z toho, že narazíme na niečo, čo nebudeme schopní riešiť. Práve tento strach a obavy nás vyčerpávajú. Samotné premýšľanie nás nevyčerpáva. Ľudia, ktorí mindfulness trénujú, sú sústredenejší ako tí, ktorí sa tomuto nevenujú. Je to tiež výborná technika na obmedzenie stresu, jedným slovom, táto metóda pomáha ľuďom prežívať rušný deň pokojným a produktívnym spôsobom. Keď ste všímaví, dokážete si dopriať čas na to, aby ste začali uvažovať nad svojimi pocitmi. Keď pochopíte, ako sa cítite, môžete začať pracovať na riešení problémov.
Stretávajte sa s ľuďmi, s ktorými vám je príjemne
Jeden z výskumov uvádza, že vytváranie nových spojení s ľuďmi je jedným z najúčinnejších spôsobov liečenia. Dôležité je však obklopovať sa takými ľuďmi, ktorí majú záujem vás počúvať a pôsobiť ako vaši podporovatelia. Ľudia, ktorí prežili traumu, zvyčajne nikomu nedôverujú a majú tendenciu sa izolovať. Ak sa ocitnete v tejto situácii, musíte si uvedomiť, že nemusíte neustále chodiť von a zabávať sa. Všetko, čo by ste mali urobiť, je vynaložiť úsilie na spoznávanie nových ľudí a komunikáciu s nimi. Samozrejme, nájsť takýchto ľudí nie je jednoduché a vyžaduje to čas. Ale vhodné je aspoň sa o to pokúsiť.
Liečte sa písaním o svojich pocitoch
Ľudia vždy používali písanie ako jeden zo spôsobov liečenia svojej duše. Veď napokon, množstvo významných umeleckých diel vzniklo len vďaka boľavej duši. Písanie ako liečebná terapia sa využívalo už za čias vlády egyptského kráľa Ramsesa II., teda v období približne 1200 rokov pred naším letopočtom. Svoju kráľovskú knižnicu nazýval „Dom uzdravenia duše“. Pojem biblioterapia ako prvý použil v roku 1916 americký esejista Samuel Crothers. V 80. rokoch minulého storočia sa terapia písaním stala populárnou vďaka psychológovi z Texaskej univerzity Jamesovi Pennebakerovi, ktorý bol autorom štúdie, ktorá vyzdvihla potencionálne prínosy tzv. expresívneho písania počas emočných stresov. Za posledných 20 rokov sa terapia písaním stala legitímnym liečebným nástrojom pri depresii a úzkosti, ale dokáže znižovať aj symptómy spojené s rakovinou. Každý má občas nejaké problémy. Tým, že o nich niečo napíšete, vám pomôže ešte lepšie pochopiť, čo sa vlastne deje okolo vás a vo vás. Pochopenie a uvedomenie si seba samého sú základné elementy, ktoré tvoria základ osobného rozvoja. Písať môže každý, a to kdekoľvek a kedykoľvek. Nemusí mať na to špeciálny talent. Veď človek nepíše knihu pre iných, píše si len sám pre seba. Existuje viac druhov techník písania, ktoré vám môžu pomôcť.
