Dobré sociálne zručnosti umožňujú deťom tešiť sa nielen z lepších vzťahov, ale výrazne u nich znižujú aj stres a zlepšujú školské úspechy.
Spolunažívanie si vyžaduje osvojenie istých sociálnych a emocionálnych kompetencií, ktoré umožňujú človeku prispôsobovať sa svojim potrebám a súčasne aj potrebám iných ľudí. Z tohto dôvodu je pri výchove potrebné zameriavať sa aj na rozvoj emocionality, sociability a vzájomných vzťahov. Sociálne zručnosti si vyžadujú neustále zdokonaľovanie. Nie sú niečím, čo dieťa buď má, alebo nemá. Tieto zručnosti sa dajú naučiť a posilniť neustálym precvičovaním. Sociálne zručnosti dávajú deťom širokú škálu výhod. Sú spojené s väčším úspechom v škole a lepšími vzťahmi s rovesníkmi. Dobré sociálne zručnosti môžu tiež pomôcť deťom mať lepšiu budúcnosť. Podľa jednej zo štúdií môžu byť sociálne a emocionálne zručnosti dieťaťa v škôlke najväčším prediktorom úspechu v dospelosti. Vedci z Penn State a Duke University zistili, že deti, ktoré boli vo veku päť rokov lepšie v zdieľaní, počúvaní, spolupráci a dodržiavaní pravidiel, mali väčšiu šancu ísť na vysokú školu. Vo veku 25 rokov mali tiež väčšiu pravdepodobnosť, že budú zamestnaní na plný úväzok. U detí, ktorým chýbali sociálne a emocionálne zručnosti, bola väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú závislými od verejnej pomoci, budú mať právne problémy, problémy so zneužívaním návykových látok a problémy vo vzťahoch. Deti, ktoré majú silné sociálne zručnosti a dokážu dobre vychádzať s rovesníkmi, si pravdepodobne ľahšie nájdu priateľov. Jeden z výskumov naznačil, že detské priateľstvá výborne vplývajú pre duševné zdravie detí. Priateľstvá tiež dávajú deťom príležitosť precvičiť si pokročilejšie sociálne zručnosti, ako je riešenie problémov a konfliktov. Nedostatok sociálnych zručností a nedostatok interakcie s ostatnými môže tiež spôsobovať stres. Dobrou správou však je, že sociálne zručnosti sa dajú naučiť. Nikdy nie je neskoro zdokonaľovať u detí tieto zručnosti. Môžete to robiť nasledujúcimi spôsobmi.
Ochota podeliť sa
Ochota podeliť sa o jedlo alebo hračku môže pomôcť deťom získať a udržať si priateľov. Podľa tejto štúdie môžu deti vo veku 2 rokov prejaviť túžbu podeliť sa s ostatnými. Zvyčajne to však najradšej robia vtedy, keď sú ich zdroje bohaté. To znamená, že majú veľa hračiek alebo jedla. Deti vo veku od 3 do 6 rokov sú však často sebecké, pokiaľ ide o zdieľanie zdrojov, pre ktoré musia niečo obetovať. Deti sa nechcú podeliť o polovicu svojho koláčika s priateľom hlavne preto, lebo v tomto veku si už uvedomujú, že im zostane menej. Ale tie isté deti sa môžu ľahko podeliť o hračku, s ktorou už nemajú záujem hrať sa. Vo veku 7 alebo 8 rokov sa deti už viac zaujímajú o spravodlivosť a sú ochotnejšie zdieľať. Deti, ktoré sa cítia dobre, často zdieľajú a zdieľanie im pomáha cítiť sa dobre. Naučiť deti podeiť sa môže pomôcť zvýšiť ich sebavedomie.
Ako precvičovať ochotu podeliť sa?
Aj keď zvyčajne nie je dobrý nápad nútiť svoje dieťa, aby sa s niekým o niečo delilo, môžete pravidelne poukazovať na zdieľanie, keď ho uvidíte. Pochváľte svoje dieťa vždy, keď vidíte sa s niekým o niečo podelilo. Povedzte mu napríklad: „Rozhodol si sa podeliť o svoje občerstvenie so sestrou. Som presvedčená, že sestrička má z toho radosť. To je od teba pekné.“
Spolupráca
Spolupráca znamená spolupracovať na dosiahnutí spoločného cieľa. Deti, ktoré spolupracujú, dokážu rešpektovať aj iné deti. Tiež dokážu pomáhať. Dobré kooperatívne schopnosti sú nevyhnutné pre úspešné spolužitie v rámci komunity. Vaše dieťa počas skolskej dochádzky bude musieť spolupracovať so spolužiakmi na ihrisku, v triede, v krúžku a podobne. Spolupráca je dôležitá aj v dospelosti. Približne vo veku troch rokov môžu deti začať pracovať so svojimi rovesníkmi na spoločnom cieli. Pre deti môže spolupráca zahŕňať čokoľvek od spoločného stavania veže z kociek až po hranie hry, ktorá si vyžaduje účasť viacerých detí. Súčasťou spolupráce je aj naučiť sa prehrávať, napríklad v športe. Deti by sa mali postupne naučiť, že to, že sa tešia z úspechu iného človeka, neznižuje ich hodnotu. Spolupráca je pre deti skvelou príležitosťou dozvedieť sa viac o sebe a o tom, ako najlepšie môžu fungovať v skupine.
Ako precvičovať spoluprácu?
Rozprávajte sa spolu s deťmi o dôležitosti tímovej práce a vytvárajte príležitosti pre spoločnú prácu celej rodiny, ako je príprava jedla alebo domáce práce. Neustále zdôrazňujte význam spolupráce.
Počúvanie
Počúvanie nie je len o tom, že človek je ticho. Znamená to naozaj absorbovať vety, ktoré hovorí niekto iný. Takže dokáže aktívne počúvať. Dôležitou súčasťou zdravej komunikácie je teda aj počúvanie. Koniec koncov, veľká časť učenia v škole závisí od schopnosti dieťaťa počúvať, čo učiteľ hovorí. Ak dieťaťu poskytnete dostatok príležitostí na precvičenie počúvania, môžete túto zručnosť posilňovať. Počúvanie je tiež dôležitou súčasťou rozvoja empatie. Dieťa nemôže prejaviť súcit alebo ponúknuť podporu druhým bez toho, aby najprv počúvalo a neporozumelo tomu, čo druhá osoba hovorí. Je dobré, keď dieťa vyrastá s vedomím, ako počúvať ľudí, s ktorými prichádza do kontaktu.
Ako precvičovať počúvanie?
Keď deťom čítate knihu, pravidelne sa zastavujte a požiadajte ich, aby vám povedali o tom, čo čítate. Zastavte sa a povedzte: „Povedz mi, čo si z doterajšieho príbehu pamätáš? Čo urobila hlavná postava? Čo 5a zatiaľ najviac zaujalo? V čom by si sa chcela hlavnej postave podobať?“ Nedovoľte deťom, aby prerušovali ostatných, keď hovoria.
Dodržiavanie pokynov
Nedodržiavanie pokynov môže byť veľkým problémom. Veď v škole je potrebné plniť rôzne povinnosti, písať si domáce úlohy a dodržiavať školský poriadok. Deti by sa mali vedieť riadiť pokynmi. Tie sa dajú precvičovať aj doma, napríklad prostredníctvom plnenie domácich povinností, napríklad vykonávaním určitých domácich prác a podobne.
Ako precvičovať dodržiavanie pokynov?
Ak chcete poskytnúť dobré pokyny a vyhnúť sa bežným chybám, postupujte podľa týchto stratégií:
1. Hovorte len jeden pokyn
Namiesto toho, aby ste povedali, vyber si topánky, odlož si knihy a umy si ruky, počkajte, kým dieťa topánky vyberie a až potom vydajte ďalší príkaz.
2. Príkaz nehovorte vo forme otázky
Vyhnite sa formulovaniu príkazu ako otázky. Nehovorte: „ Upratal by si si teraz, prosím, svoje hračky?" Takto dávate dieťaťu možnosť povedať nie. Keď dáte svojim deťom pokyn, požiadajte ich, aby zopakovali, čo ste povedali. Opýtajte sa: „Čo by si mal teraz robiť?" Potom počkajte, kým vám dieťa vysvetlí, čo počulo. Pamätajte tiež na to, že chyby sú normálne. Je prirodzené, že malé deti sú roztržité, správajú sa impulzívne alebo zabúdajú, čo majú robiť. Každú chybu vnímajte ako príležitosť, ktorá im pomôže vylepšiť ich zručnosti.
3. Pochváľte svoje dieťa za to, že sa riadilo vašimi pokynmi
Môžete ho pochváliť napríklad týmito slovami: „Ďakujem, že si vypol televízor, a to hneď na prvýkrát, keď som ti to povedal.“
Rešpektovanie osobného priestoru
Dôležité je tiež naučiť deti, ako rešpektovať osobný priestor iných ľudí. Vytvorte pravidlá v domácnosti, ktoré povzbudia deti k tomu, aby rešpektovali osobný priestor iných ľudí. Napríklad by mali vedieť klopať na dvere, neskákať do reči iným ľuďom, nepoužívať neslušné slová.
Ako precvičovať dodržiavanie pokynov?
Ak ste v spoločnosti iných ľudí a dieťa sa správa nevhodne, využite situáciu na vysvetlenie potrebných pravidiel. So staršími deťmi sa môžete porozprávať o rešpektovaní hraníc iných ľudí. Naučte ich, aby pri rozprávaní stáli asi na dĺžku paže od ľudí. Keď stoja v rade v obchode, porozprávajte sa o tom, ako blízko by mali stáť pri osobe, ktorá stojí pred nimi a podobne. Môžete si tiež doma vymyslieť rôzne scenáre a jednotlivé sociálne situácie si môžete precvičiť spolu s deťmi prostredníctvom scénok.
Nadviazanie očného kontaktu
Dobrý očný kontakt je dôležitou súčasťou komunikácie. Niektoré deti majú problém pozrieť sa na osobu, s ktorou sa rozprávajú. Či už je vaše dieťa hanblivé a uprednostňuje pohľad do zeme, alebo jednoducho nezdvihne hlavu, keď je pohltené inou činnosťou, poučte ho dôležitosti dobrého očného kontaktu.
Ako precvičovať nadviazanie očného kontaktu?
Ak má vaše dieťa problémy s očným kontaktom, jemným hlasom sa opýtajte: „Na čo by sa mali zamerať tvoje oči, keď sa s tebou niekto rozpráva?" A chváľte ho, keď si pamätá, že sa má pozerať na ľudí, keď sa rozprávajú. Očný kontakt môžete precvičovať aj tak, že najprv poviete nejaký príbeh tak, že sa dieťaťu nebudete pozerať do očí (môžete sa pozerať do zeme) a potom tak, že budete dodržiavať zrakový kontakt. Potom sa porozprávajte o pocitoch, ktoré malo dieťa pri prvom spôsobe komunikácie a tiež pri druhom spôsobe.
Prosenie a ďakovanie
Povedať prosím a ďakujem je prejavom vychovanosti. Ideálne je, keď sú deti zdvorilé a úctivé.
Ako precvičovať prosenie a ďakovanie?
Buďte dobrým vzorom. To znamená, že svojmu dieťaťu pravidelne hovorte tieto čarovné slovíčka. Uistite sa, že sa takto správate, keď komunikujete aj s inými ľuďmi. Upozornite vaše deti, keď sa zabudnú poďakovať alebo o niečo poprosiť.
