Sociálne faktory, ktoré negatívne vplývajú na duševné zdravie detí

Foto: Bigstock
Je smutné, že mnohé deti aj v 21. storočí žijú v neadekvátnych sociálnych podmienkach a vplývajú na ne stresory, ktoré prispievajú k ich zlému duševnému zdraviu. / Foto: Bigstock

Vedci z Johns Hopkins University objavili osem sociálnych faktorov, ktoré ovplyvňujú duševné zdravie detí. Ich komplexná viacročná štúdia zistila, že deti, ktoré boli vystavené nepriazni osudu, mali zvýšené riziko vzniku kognitívnych, emocionálnych alebo behaviorálnych problémov.

 

Je smutné, že mnohé deti aj v 21. storočí žijú v neadekvátnych sociálnych podmienkach  a vplývajú na ne stresory, ktoré prispievajú k ich zlému duševnému zdraviu. Potvrdil to aj výskum, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2016-2019 a vedci skúmali 132 000 detí vo veku od 3 do 17 rokov. Konkrétne sa venovali problematike komplexnému vzťahu medzi duševným zdravím detí a sociálnymi či vzťahovými zdravotnými rizikami. Výskum kategorizoval nepriazeň osudu v dvoch skupinách: vzťahovej a sociálnej.  Celkove štúdia zistila, že 21,8 % detí v skúmanej vekovej skupine malo jeden alebo viac mentálnych, emocionálnych alebo behaviorálnych problémov. Frekvencia problémov duševného zdravia sa pohybovala približne od 15 do 60 %. Keď sa vystavenie sociálnym a vzťahovým rizikám zvýšilo, deti zvyčajne vykazovali horšie duševné zdravie. Vedci tiež zistili, že vzťahové riziká znižujú duševné zdravie detí viac ako sociálne riziká. Napríklad deti, ktoré boli v rodine vystavené nebezpečenstvu v súvislosti s používaním návykových látok, vykazovali viac behaviorálnych, mentálnych a emocionálnych problémov ako deti, ktoré čelili sociálnym hrozbám, ako sú napríklad ekonomické rozdiely. V rámci výskumu vedci skúmali  8 sociálnych faktorov, ktoré najviac poškodzujú duševné zdravie detí. Väčšina predchádzajúcich výskumov skúmalo len individuálne zdravotné riziká. Tento výskum skúmal individuálne a kombinované účinky sociálnych a vzťahových problémov na deti. Medzi skúmané témy patrili:

  • fyzické a duševné zdravie dieťaťa;
  • prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti;
  • rodinný život dieťaťa;
  • školské a spoločenské skúsenosti;
  • susedské prostredie.

 

Výsledky ukázali, že viac ako 66 % detí s problémami duševného zdravia zažilo aspoň jeden z ôsmich vzťahových alebo sociálnych faktorov skúmaných v štúdii. Len asi 50 % detí bez psychických problémov bolo vystavených nepriaznivým zážitkom z detstva. Takmer jedna tretina detí s duševnými poruchami zažila sociálne a vzťahové zdravotné riziká. V porovnaní so sociálnymi faktormi sa vzťahové zdravotné riziká vyskytli častejšie u detí s problémami v oblasti duševného zdravia. Osem vzťahových a sociálnych faktorov skúmaných v štúdii zahŕňalo:

  • ekonomické ťažkosti,
  • potravinovú neistotu,
  • život v nebezpečnej štvrti,
  • rasovú diskrimináciu,
  • používanie  návykových látok alebo domáce násilie,
  • zlé duševné zdravie  rodičov alebo opatrovateľov,
  • nedostatok odolnosti u rodičov či opatrovateľov,
  • časté konflikty rodičov (opatrovateľov) s dieťaťom.

 

Sociálne faktory, ktoré podporujú duševné zdravie v detstve

Vedci v rámci výskumu sa pokúsili nájsť aj riešenie, ktoré by pomohlo  posilniť duševné zdravie detí. Autori zistili, že budovanie odolnosti a angažovanosť v škole môže znížiť negatívne dopady nepriaznivých sociálnych faktorov. Tiež schopnosť sebaregulácie v náročných časoch podporuje sebavedomie a odolnosť detí. Ale najdôležitejšie sú  vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Dobrá a stabilná rodina dokáže vypestovať v deťoch silnú odolnosť, ktorú môžu použiť v prípade, že sa ocitnú v nepriaznivej sociálnej situácii. Práca na budovaní zručností v oblasti psychickej odolnosti a optimistického myslenia môže pomôcť zmierniť akékoľvek negatívne skúsenosti. Najdôležitejšou úlohou rodičov je vybaviť dieťa takými psychickými kvalitami, ktorú mu umožnia byť strojcom svojho života, riadiť svoj život podľa svojich predstáv a vedieť prekonávať čo najjednoduchším spôsobom všetky prekážky. Dôležité je teda vybaviť dieťa veľkou dávkou psychickej odolnosti, sebavedomia a dôvery vo vlastné schopnosti. Spôsob, ako reagujete na dieťa, čo si o ňom myslíte, čo mu hovoríte, ako sa ku nemu správate, to všetko tvorí základ zdravého sebaobrazu dieťaťa. Niektoré deti majú tendenciu prežívať viac utrpenia a ľahšie sa vzdávajú, keď čelia náročnej úlohe alebo keď si hneď nedokážu osvojiť novú zručnosť. Hlavnou príčinou býva často zraniteľnosť a strata kontroly. Práve tieto deti potrebujú od rodičov väčšiu podporu, aby si vybudovali psychickú odolnosť a aby videli, že dokážu zvládnuť rôzne výzvy. Existuje viac spôsobov, ako môžu rodičia pomôcť deťom budovať ich psychickú odolnosť, zdravé sebavedomie, dôveru vo vlastné schopnosti, názory a postoje, primeranú motiváciu, reálny pohľad na svet, stabilnú identitu a pocit istoty a bezpečia. Aj keď je každé dieťa iné, je dôležité pomôcť mu preskúmať aktivity, ktoré rozvíjajú jeho sebadôveru a pomáhajú mu cítiť sa dobre. Šport, umenie, písanie denníka, joga a meditácia predstavujú len niektoré z možností, ktoré im pomôžu nájsť samých seba a posilnia ich psychickú odolnosť. Samozrejme, ak je to možné, tieto schopnosti môže pomôcť budovať aj škola.

Deti sú ako špongie, ktoré zachytávajú sociálne a emocionálne podnety zo svojho prostredia. Aby sa mohli dokonale rozvíjať po všetkých stránkach,  vyžadujú stabilitu, podporu a lásku. Len vtedy cítia, že život správne funguje. Mnohé deti však aj v súčasnosti čelia viacerým negatívnym vzťahovým a sociálnym faktorom, ktoré poškodzujú ich duševné zdravie. Nepriaznivé detské skúsenosti, ako je chudoba, rasová diskriminácia, šikanovanie, stresujúci domáci život alebo rôzne druhy nebezpečenstva v susedstve alebo v meste, môžu ovplyvniť ich správanie a tiež chuť učiť sa.

Vedci sa však jednoznačne zhodli v tom, že silný vzťah s rodinou, odolnosť a schopnosť sebaregulácie môžu podporiť pozitívne výsledky v škole a lepšie duševné zdravie u detí. Samozrejme, okrem zručností, ktoré deťom pomáhajú zvládnuť situáciu, potrebujú v rodine, a pokiaľ je to možné aj v škole, prežívať pokojnú a láskyplnú atmosféru. Ochrana emocionálneho zdravia v ranom veku zabezpečí, že sa z detí  stanú silní a zdraví dospelí ľudia. 

Čítajte viac o téme: Výskum
Zdieľať na facebooku