Spôsoby, ktoré pomáhajú budovať psychickú odolnosť detí

Foto: Bigstock
V súčasnosti jednou z najväčších úloh rodičov je pomôcť dieťaťu pri formovaní takých psychických kvalít, ktoré mu umožnia byť strojcom svojho osudu, riadiť svoj život podľa svojich predstáv a prekonávať s čo najväčšou ľahkosťou všetky prekážky. / Foto: Bigstock

Dnešná doba kladie na väčšinu z nás zvýšené nároky a požiadavky. Nielen dospelí, ale aj deti, potrebujú určitý stupeň odolnosti.  Najväčší vplyv na to, aby bolo dieťa v živote psychicky silné a odolné, majú rodičia. Ako im v tom môžu pomôcť?

 

Psychickú odolnosť môžeme vnímať ako schopnosť zvládnuť záťaž a prekonávania prekážok a problémov. Môžeme ju ale tiež vnímať ako vlastnosť, ktorá určuje hranicu, od ktorej už vnímame niečo ako zaťažujúce, problematické, vyžadujúce prekonanie, teda ako mieru toho, keď už niečo vnímame ako problém a záťaž. Dá sa povedať, že psychicky odolný človek by mal nielen lepšie zvládať prekonávať problémy, ale mal by mať aj väčšiu toleranciu k záťaži. Psychickú odolnosť veľmi komplexne a zrozumiteľne definuje profesor Břicháček, ktorý povedal: „Odolnosťou sa väčšinou rozumie zložitý a vzájomne prepojený súbor zručností, schopností a postojov, ako zvládať životné výzvy a ťažké situácie, ktoré sa v živote vyskytujú.“

V súčasnosti jednou z najväčších úloh rodičov je pomôcť dieťaťu pri formovaní takých psychických kvalít, ktoré mu umožnia byť strojcom svojho osudu, riadiť svoj život podľa svojich predstáv a prekonávať s čo najväčšou ľahkosťou všetky prekážky. Niektoré deti majú tendenciu prežívať viac utrpenia a ľahšie sa vzdávajú, keď čelia náročnej úlohe alebo keď si hneď nedokážu osvojiť novú zručnosť. Hlavnou príčinou býva často  zraniteľnosť a strata kontroly. Práve tieto deti potrebujú od rodičov väčšiu podporu, aby si vybudovali odolnosť a aby videli, že dokážu zvládnuť rôzne výzvy. Existuje viac spôsobov, ako môžu rodičia pomôcť deťom budovať ich psychickú odolnosť, zdravé sebavedomie, dôveru vo vlastné schopnosti, názory a postoje, primeranú motiváciu, reálny pohľad na svet, stabilnú identitu a pocit istoty a bezpečia.  

 

3 základné piliere odolnosti

Sú to po prvé vrodené dispozície dieťaťa, ktoré sú viac-menej dané a len ťažko ovplyvniteľné. Môžeme ich však podporiť v tehotenstve, a to pozitívnym prístupom, radosťou a optimistickým očakávaním. Ďalším pilierom je prijatie temperamentu dieťaťa a naladenie sa naň. Tretím je citové puto medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa o neho od začiatku stará (spravidla matka, ale môže to byť aj iná osoba). Ide o taký vzťah k dieťaťu, ktorý by v ňom mal vyvolávať pocit bezpečia a istoty. Na týchto troch pilieroch môžete ďalej stavať a rozvíjať psychickú odolnosť dieťaťa pomocou najrôznejších prostriedkov. Môžete využiť napríklad tieto prístupy:

 

1. Doprajte dieťaťu dostatok možností, v ktorých môže prejaviť vlastnú vôľu 

To znamená, že dovolíte dieťaťu, aby mohlo ovplyvňovať svet okolo seba a pozorovať, čo sa deje, keď niečo urobí. Konkrétne ide o to, nechať dieťa skúšať veci samo a nerobiť všetko za neho, dávať mu na výber medzi rôznymi variantmi a zapojiť ho do rozhodovania o rôznych, napríklad aj rodinných veciach. Aj keď máte pocit, že dieťa je ešte na niečo veľmi malé, nechajte ho, nech vyjadrí svoje prianie, nech vyskúša aj to, o čom si myslíte, že to nevie.

 

2. Umožnite dieťaťu, aby porozumelo situáciám a dianiu okolo neho

Pre pocit bezpečia dieťaťa je veľmi dôležité, aby chápalo, čo sa okolo neho deje. Preto je potrebné, aby ste mu primerane jeho veku veci vysvetľovali a boli trpezliví, keď vám kladie otázky. Aj keď to niekedy vyznieva tak, že sa dieťa pýta na zbytočnosti, verte tomu, že je to preňho naozaj dôležité a pomáha mu to cítiť sa vo svete dobre.


 

3. Sprostredkujte dieťaťu poznanie významu činností

Dieťa potrebuje vidieť a poznať zmysel toho, k čomu ho vediete, čo od neho chcete a čo spoločne robíte. Nestačí mu niečo nariadiť alebo ho o niečo požiadať. Je potrebné mu vysvetliť, prečo má robiť to či ono, na čo je to dobré a čo sa bude diať, keď to neurobí. Opäť mu to pomáha dopracovať sa k pocitu bezpečia a istoty tým, že zisťuje, že svet má nejaký poriadok, nejaké pravidlá a to, čo sa deje a čo ľudia robia, dáva nejaký zmysel. Dieťa postupne spoznáva, že všetko sa deje z nejakého dôvodu, vníma príčinu a následok a lepšie tak chápe aj predvída, čo sa okolo neho deje.

 

4. Pomáhajte dieťaťu zažívať úspech

Zážitok úspechu z niečoho, čo robí dieťa samostatne, je veľmi podstatný pre rozvoj zdravého sebavedomia, motivácie, vôle a aktivity, teda aj psychickej odolnosti. Aj keď je vaše dieťa napríklad menej nadané, pomôžte mu tým, že pre neho nájdete také činnosti, v ktorých úspech môže zažiť. Nemá zmysel ho podceňovať a dávať mu príliš ľahké úlohy, ale rovnako tak nie je dobré ho preťažovať a chcieť po ňom niečo, čo z nejakého dôvodu nemôže byť schopné urobiť. Prijmite svoje dieťa také, aké je, so jeho schopnosťami i slabými miestami. Tým mu najviac pomôžete k tomu, aby sa rozvíjalo, zlepšovalo a obstálo v živote čo najlepšie.

 

5. Vyhýbajte  sa riešeniu problémov za dieťa

Je to prirodzená ľudská reakcia, že nechcete vidieť, ako vaše dieťa trpí alebo zápasí s problémom. Je úplne normálne, že ho chcete neustále zachraňovať.  Neradi sa pozeráte na to, čo spôsobuje vášmu dieťaťu úzkosť. Faktom však je, že učenie sa novej zručnosti súvisí s pocitom nepohodlia len do doby, kým ju nezvládne. Riešenie problémov nie je pre deti zlé ani škodlivé, je to súčasť procesu učenia. Utrpenie, ktoré zažívajú, keď prechádzajú výzvou, nazývame pozitívny stres, pretože vedie k rastu. Predstavte si svoje dieťa, ako sa učí jazdiť na bicykli. Ak ho nikdy neprestanete pridržiavať, vaše dieťa nezažije balansovanie, ktoré môže byť trochu desivé a nepríjemné, ale práve ono je dôležité na to, aby zistilo, ako si nakoniec udržať rovnováhu a zažiť neuveriteľný pocit hrdosti, keď sa dokáže bicyklovať samo. Keď dieťaťu hneď bežíte na pomoc, neúmyselne mu vysielate správu, že si myslíte, že nie je schopné zvládnuť výzvy, ktorým čelí a že iba dospelí môžu vyriešiť jeho problémy. Učí sa tiež, že neúspech je niečo, čoho sa treba báť alebo za čo sa hanbiť, hoci v skutočnosti je to prirodzená súčasť procesu učenia. Aj keď je nepochybne jednoduchšie zastávať pozíciu človeka, ktorý všetko vyrieši a vo všetkom pomôže, namiesto toho je lepšie, keď pôsobíte ako kouč, ktorý pomáha dieťaťu budovať sebavedomie a pomôže mu cítiť sa kompetentne pri  riešení ťažších situácií.

 

6. Pri riešení problémov sa snažte pôsobiť ako poradca

Doprajte vášmu dieťaťu pocit, že máte dôveru v jeho schopnosť naučiť sa riešiť problémy, s ktorými sa stretáva. Pomôžte mu premýšľať o prekážkach, ktorým čelí a pomôžte mu, ak je to potrebné,  nájsť riešenia. Dieťaťu však dajte priestor na to, aby si problém riešilo samo, snažte sa len z úzadia kontrolovať situáciu a v prípade potreby zasiahnite.

 

7. Pomôžte dieťaťu premýšľať o kreatívnych spôsoboch riešenia problému

Začnite tým, že sa svojho dieťaťa opýtate na jeho názor a nápady, ktoré mu napadajú v súvislosti s riešením problému. Skôr, než mu poviete svoj vlastný názor, nezabudnite sa dieťaťa opýtať, či by chcelo počuť nejaké vaše nápady a odporúčania, ktoré by mu mohli pomôcť vyriešiť problém.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
Simona Hoskovcová: Psychická odolnost předškolního dítěte
Simona Horáková Hoskovcová, Lucie Suchochlebová Ryntová: Výchova k psychické odolnosti dítěte
How to help children develop a higher tolerance for frustration

Čítajte viac o téme: Sebavedomie
Zdieľať na facebooku