Články: Pre študentov
O projekte

 

Inkluzívne vzdelávanie na Slovensku sa vďaka zmenám posúva vpred

Janka Horniaková
Autor článku
Foto: Shutterstock
S inkluzívnym vzdelávaním počíta aj novela školského zákona. / Foto: Shutterstock

29.1.2021 - Kým v iných krajinách je inkluzívne vzdelávanie bežné, u nás je ešte stále len v plienkach. Po inklúzii, teda zohľadnení potrieb individuálneho prístupu k žiakom vo výučbe na školách, volá odborná i laická verejnosť už roky. Časy sa menia a dobrou správou je, že s inkluzívnym vzdelávaním konečne počíta aj novela školského zákona.

 

Novela školského zákona bude prvýkrát definovať aj pojem inkluzívne vzdelávanie. Po novom sa tak dostane aj do princípov vzdelávania. Navyše sa zavádza aj právo na inkluzívne vzdelávanie ako jedno z práv žiakov vo výchove a vzdelávaní.

 

Novela školského zákona je aktuálne v pripomienkovom procese. Verejnosť môže rezortu školstva adresovať svoje pripomienky a podnety ešte do dokonca februára 2021. Ako uvádza ministerstvo na svojej webovej stránke, chcú inkluzívne kroky komunikovať intenzívne a transparentne. Vytvorili pravidelný formát „Na slovíčko s inklúziou, v ktorom budú zodpovedané otázky, podnety a pripomienky verejnosti. 

 

Rezort školstva vníma naliehavosť tejto témy, a preto zriadilo na ministerstve školstva aj samostatný Odbor inkluzívneho vzdelávania. Vedie ho odborníčka na inkluzívnu pedagogiku Svetlana Síthová. Hovorí, že keďže sa u nás dlho presadzovala v praxi integrácia, pojmy inklúzia a integrácia sa často zamieňajú. „Integrácia je začleňovanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do bežných škôl. Samotná inklúzia je ale pre všetky deti,“ vysvetľuje.

 

Výhodou inkluzívneho vzdelávania je podľa nej fakt, že podporuje všetky deti, žiakov a pedagógov bez rozdielu. „Inkluzívne vzdelávanie je cieľom a má iný koncept ako integrácia, hoci majú spoločne prvky.“ Štátna tajomníčka ministerstva školstva Monika Filipová dopĺňa: „Inkluzívny prístup vo výchove a vzdelávaní pre nás znamená možnosť rozvíjať individuálny potenciál všetkých detí, žiakov a študentov v škole, v živote a neskôr na trhu práce.“

 

Štátny vzdelávací program musí byť podľa rezortu školstva hlavne pro-inkluzívny. Teda postavený tak, aby akceptoval vzdelávacie požiadavky všetkých detí a žiakov bez výnimky. Pamätať pritom chcú aj na žiakov s rozmanitými potrebami, so zdravotným znevýhodnením, i zo sociálne znevýhodneného prostredia, cudzincov, žiakov rôznych národností, migrantov či žiakov s nadaním.

 

Nové možnosti pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím

Novelou zákona sa otvárajú nové možnosti aj pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Osobitne sa totiž pamätá na nich v novele školského zákona, v rámci inkluzívneho vzdelávania. Po novom budú môcť už aj ony študovať na stredných školách. Doteraz mohli takéto deti ukončiť iba prvý stupeň základnej školy, hoci mali na viac. Nezohľadňovali sa ich individuálne vzdelávacie schopnosti a predpoklady.

 

Podľa riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu Miroslavy Hapalovej sa zo zákona odstránil limit, ktorý zrušil úroveň vzdelávania na prvý stupeň a týmto deťom sa umožní pokračovať v štúdiu aj na strednej škole. „Ak to prejde, na Štátnom pedagogickom ústave budeme realizovať úpravu vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Predchádzať tomu bude diskusia s odborníkmi. Akútne potrebujeme otvoriť systém pre deti, ktorým zvonka staviame strop, cez ktorý nevedeli prejsť napriek tomu, že ich individuálne vzdelávacie predpoklady mohli a častokrát aj boli väčšie než úroveň prvého stupňa základnej školy. Nemôžme však zatvárať oči a niekde treba začať. Diskriminujeme tu obrovské skupiny detí, ktorým znemožňujeme pokračovať vo vzdelávaní, napriek tomu, že na to majú a chcú mať školy, ale zákon predstavoval takú prekážku, že tieto deti nemohli byt prijaté na strednú školu,“ vysvetlila Miroslava Hapalová.

 

Podľa Hapalovej sa novelou školského zákona takto spriechodňuje vzdelávací systém. Čo je ale alarmujúce, sú počty detí s touto diagnózou. „Na Slovensku a v rámci Európy máme najvyšší počet detí, ktorým bolo diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. V niektorých okresoch je to dokonca každý piaty žiak základnej školy. Pri vylúčených rómskych komunitách je to každé piate rómske dieťa. Toto zistenie odporuje všetkým vedomostiam, ktoré o tejto diagnóze máme. Práve pre tieto deti musíme spriechodniť vzdelávanie.“

 

Mnohí majú z inklúzie obavy

Faktom ale je, že vzdelávať deti a žiakov s rozmanitými potrebami v triede nie je vôbec jednoduchý koncept. Podporu potrebujú nielen všetky deti, ale aj samotní učitelia. Na trhliny doterajšej integrácie žiakov upozorňuje odborníčka na inkluzívnu pedagogiku Svetlana Síthová. „Napríklad všetky deti s diagnózou ADHD majú tie isté formálne odporúčania prístupov v škole. Nie je predsa možné, aby desiatky až stovky detí s touto diagnózou mali presne tie isté potreby v školskom systéme. A presne toto je dôvod, prečo nám integrácia v praxi jednoducho nefunguje. Učiteľ dostane správu z poradenského zariadenia. Sú tam nejaké odporúčania, ktoré sa snaží pretransformovať do praxe. To ale celkom nefunguje. Hoci na to vynaložil veľa energie a času, frustrovaný je pedagóg aj žiak.“

 

Stále chýba dostatok asistentov

Inkluzívne vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením v bežných triedach na Slovensku v porovnaní so zahraničím stále zaostáva. Problémom je aj to, že takéto deti sa vzdelávajú oddelene, hoci by pokojne mohli navštevovať bežnú školu. Podľa riaditeľa Nadácie pre deti Slovenska, Ondreja Gala, štatistiky hovoria za všetko. V špeciálnych školách máme na Slovensku 6,28 % detí, no v Taliansku je to menej ako 1 %. Sme tak na chvoste rebríčka Európskej únie.

 

Za príčiny tohto stavu okrem nedostatku financií označuje Galo aj nedostatok asistentov a špeciálnych pedagógov. Ich opodstatnenie je nesporné. Poukazuje na to aj učiteľka zo ZŠ v Novej Bani, Alena Adamcová. Hovorí, že mala triedu s piatimi nadanými žiakmi. „45 minút nemožno rozdeliť tak, aby som sa každému plnohodnotne venovala. Je to problematické, ak ide o dieťa, ktoré má poruchu s čítaním. Vtedy je taký asistent na nezaplatenie. Spokojnosť je na oboch stranách. Spokojné je dieťa aj učiteľ. Samozrejme, že nie je asistent ako asistent,“ uzatvára. Aj učiteľka prvého stupňa Janka Hájová súhlasí, že asistent s pedagogickým vzdelaním je pre učiteľa oporou. „Pretože sa môžem venovať ostatným žiakom.“ Problematickejšia spolupráca podľa nej nastáva ale vtedy, keď ide o nepedagogického asistenta z Úradu práce. „Stáva sa bremenom pre učiteľa. Musí robiť prípravy aj pre neho, stále ho usmerňovať počas hodiny, kontrolovať, či zvláda prácu, na akej úrovni a aké sú jeho výsledky. Pozornosť učiteľa sa tak triešti. Učiť deti a venovať sa aj takémuto asistentovi s nepedagogickým vzdelaním je náročné,“ uzatvára Hájová.

 

Pravdou je, že neatraktívne podmienky tejto profesie veľa uchádzačov nepritiahnu. Často medzi asistentmi, učiteľmi a aj z prostredia samospráv počuť o tom, že asistenti sú demotivovaní a cítia neistotu. Zuzana Almáši-Koreňová z Odboru školstva vo Zvolene si myslí, že takýto asistenti by mali byť v škole normálne zamestnaní. Presne tak, ako aj ostatní zamestnanci. „Tieto projekty majú vždy len časovo obmedzené trvanie. Pomáhajúce profesie to tak majú do konca augusta 2022. Vždy pred koncom projektu títo asistenti ani nemajú istotu, že či vôbec s nimi rátajú a budú mať prácu. A pritom nie je vôbec jednoduché nájsť kvalitných asistentov. Málokto to chce a vie aj robiť,“ dodáva Almáši-Koreňová.

 

Zatiaľ čo niekde asistenti učiteľov chýbajú, nájdu sa aj školy, kde s tým problém nemajú. Sú školy, kde sa počet asistentov zvyšuje. Tak to je podľa Zuzany Almáši-Koreňovej na tunajších školách. Školy v meste pod Pustým hradom rušia tzv. špeciálne triedy a integrujú žiakov do bežných tried. „Takže u nás vôľu cítiť, ale stále je čo meniť.“

 

Myslí si, že ak sa na celom Slovensku inkluzívne vzdelávanie podarí zaviesť efektívne, bude to pre Slovensko veľký krok vpred. „Inklúzia ako taká má byť samozrejmosťou. Pretože každý človek je individualita s individuálnymi potrebami. Pokiaľ sa inklúziu podarí zaviesť ako samozrejmosť do každej školy, do životov ľudí, tak sa tu stane zázrak!“


Ako to robiť efektívne?

Jedným z nevyhnutných riešení je podľa Svetlany Síthovej vytvoriť kvalitné podporné tímy. „Intenzívne pracujeme na tom, aby sme zmenili formu podpory. Nie je predsa možné unifikovať potreby pre všetky deti s rovnakou diagnózou. Potrebujeme rozdielny, heterogénny systém, lebo aj deti sú rozdielne. Potrebné je preto funkčné naštartovanie zmien. Aj v školskom zákone.“

 

Aby inkluzívne vzdelávanie bolo reálne aj v praxi a bežnou súčasťou škôl, treba zabezpečiť spoľahlivé a stále dostupné podporné tímy. Ide o špeciálnych pedagógov, školských psychológov, logopédov či asistentov. Ministerstvo školstva chce týchto ľudí podporiť. K dispozícií im je Fond obnovy. Potvrdila to aj Síthová. „Našim cieľom je podporovať tieto podporné tímy formou vzdelávania. Vytvoriť tak chceme akýsi servis pre učiteľov, aby mohli pracovať v rámci individuálneho personalizovaného učenia.“

 

Zreformujú aj systém poradenských zariadení

Zmeny a reformy čakajú po novom aj na systém poradenských zariadení. Mal by byť viac zrozumiteľný pre rodičov, nápomocný pre učiteľov a bližší k deťom a žiakom priamo na školách. Vzniknúť by mali dva typy poradenských zariadení. Univerzálne a špecializované. Okrem toho je v pláne vytvoriť aj štandardy výkonov a diagnostiky. „V systéme tým odfiltrujeme poradenské centrá, ktoré vykonávajú svoju činnosť podľa štandardov kvality a tie ostatné, ktorých veríme, že je a bude minimum. Diagnostika bude cielená na identifikáciu podporných opatrení, čím nastane zmena nazerania na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby cez prizmu znevýhodnenia na prizmu nárokovateľných podporných opatrení,“ vysvetľuje riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania Svetlana Síthová.

 

Poradenské centrá budú zároveň bližšie k školám a veľkú časť svojej činnosti v charaktere prevencie budú realizovať priamo na školách. Špeciálny prúd školstva je kľúčový aj v charaktere ich podpory formou zdrojových a metodických centier. „Naším cieľom nie je rušiť špeciálne školy, cieľom je postupne transformovať špeciálne základné školy vzdelávajúce prevažne žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. Proces bude postupný a pravidelne vyhodnocovaný. Zároveň budeme poskytovať podporu pre bežné i špeciálne školy v procese pilotného overovania,“ uzatvára riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania Svetlana Síthová.

 

Pripravili akčný plán a stratégiu

Aby sa podarilo naštartovať funkčné zmeny, ktorými by sa  rozbehlo inkluzívne vzdelávanie na školách, vytvorilo ministerstvo školstva aj dokument pod názvom Nultý akčný plán. Stratégie inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní - oblastí, ktorých riešenie bude priorizované v roku 2021. Tento plán rieši napríklad aj také témy, ako desegregácia vzdelávacieho systému, inklúzia v ranom a predškolskom veku (0 - 7 rokov), inklúzia žiakov a žiačok v základných a stredných školách, podporné a personálne podmienky inklúzie či špeciálno-pedagogická podpora vo vzdelávaní a poradenstve.

 

Ako informuje ministerstvo školstva, ďalšie kroky pre dlhodobý a strategický rozvoj inkluzívneho vzdelávania v SR budú identifikované v pripravovanej Stratégii inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní. Tvorbu komplexnej a dlhodobej Stratégie s prvým akčným plánom na obdobie 2022 - 2024 zastrešuje ministerstvo školstva v spolupráci s inými rezortmi a odborníkmi z praxe.

 


Zdroje: minedu.skfacebook.comeduworld.skeduworld.sk
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.