Syn Zuzany Kurtišovej je štvrták na základnej škole a už navštevuje tretiu školu. Nedobrovoľne. V školách, v ktorých bol predtým, nedokázal v dôsledku svojej diagnózy zapadnúť, a tak boli nútení hľadať ďalej. A hoci sa mu zapadnúť nepodarí dokonale nikde, vďaka správnej podpore a pochopeniu okolia, sa môže aj on cítiť prijatý a dostať potrebné vzdelanie. Dobročinný Ples v opere podporil tento rok vďaka štedrej pomoci darcov inkluzívne vzdelávanie na slovenských školách, ktoré ukazujú, že robiť sa to dá aj inak a mnohé odmietané deti môžu byť vzdelávané v bežných školách.
Základná škola Karloveská 61 v Bratislave je jednou z 20 zapojených škôl do programu Škola inkluzionistov, ktorý vďaka podpore Plesu v opere spustila Koalícia pre deti Slovensko a Nadácia pre deti Slovenska. Je tiež školou, kde malý Martin Kurtiš až na tretí pokus našiel reálnu podporu, aby sa mohol vzdelávať v bežnej škole. To pre neho dovtedy nebola samozrejmosť. V jeho prípade pritom nešlo o žiadny vážny zdravotný problém. Pred nástupom do školy mu diagnostikovali všeobecné intelektové nadanie a poruchu pozornosti. Napriek tomu sa hladko v bežnej škole ešte donedávna vzdelávať nedokázal. „Inklúzia je na Slovensku stále len akousi ilúziou,“ hovorí o skúsenostiach Martinova mama Zuzana Kurtišová, ktorá je vďačná, že v škole na Karloveskej ulici zažili iný prístup ako doteraz a spoznali zanietený tím ľudí, ktorí chcú veci meniť.
Jej slová o alarmujúcej situácii v oblasti vzdelávania detí so zdravotným znevýhodneným potvrdzuje aj Ondrej Gallo, riaditeľ Nadácie pre deti Slovenska. „Stále na Slovensku prevláda prax, kedy deti so zdravotným znevýhodnením vzdelávame oddelene a to aj napriek tomu, že by mohli navštevovať bežnú školu.“ Štatistiky podľa neho hovoria za všetko. V špeciálnych školách máme na Slovensku 6,28 % detí, no v Taliansku je to menej ako 1 %. Sme tak na chvoste rebríčka Európskej únie.
Za príčiny tohto stavu sa okrem nedostatku financií označuje aj nedostatok asistentov a špeciálnych pedagógov. Viktor Križo, špeciálny pedagóg a odborník na inkluzívne vzdelávanie, dodáva, že ako ďalší problém v praxi vníma aj nesprávnu interpretáciu inkluzívneho vzdelávania. Mnohé školy podľa neho odstránia bariéry v priestoroch školy a myslia si, že to v rámci inkluzívneho vzdelávania stačí. „To je ale v skutočnosti len náplasť, nie inkluzívne vzdelávanie. My môžeme odstrániť v škole prekážky, aby sa napríklad dieťa na vozíčku mohlo pohybovať v jej priestoroch, ale škola môže vnútorne zostať taká disharmonická, že sa v nej necíti dobre nielen dieťa na vozíčku, ale aj všetky ostatné deti,“ myslí si.
Učiť dieťa doma nie je pre rodiča riešenie
„Ak má už raz vaše dieťa diagnózu, zatvárajú sa pred vami dvere. Školy sa jednoducho boja,“ približuje realitu Zuzana Kurtišová. Dodáva, že to je dôvod, prečo stále veľa rodičov zostáva svoje deti vzdelávať doma. Takéto rozhodnutie však nie je pre rodiny ideálne riešenie. Rodičia sa dobrovoľne vzdávajú svojho pracovného života a plnia funkciu štátu takmer úplne bez jeho pomoci.
Martinova mama touto cestou ísť nechcela. Verila, že sa to v 21. storočí v bežnej škole musí dať zvládnuť. Nedostatok asistentov ju ale nakoniec donútil k tomu, že dala v práci výpoveď a išla do prvej triedy spolu so synom ako jeho asistentka. Ani toto rozhodnutie sa však neukázalo ako šťastné. „Veľmi nám to narušilo vzťah, pretože to nie je tá správna cesta. Školy naozaj potrebujú pomoc, ako ísť cestou inklúzie bez toho, aby rodič musel suplovať štát.“ Štát je podľa jej názoru naďalej ľahostajný a neprejavuje reálny záujem situáciu riešiť.
Zuzana Kurtišová tvrdí, že problém nefunkčného inkluzívneho vzdelávania v praxi má navyše negatívny presah aj na rodinný a partnerský život. „Neviem, ako dlho to ešte dokážeme ako rodičia suplovať, pretože tie tlaky sú naozaj veľmi veľké,“ hovorí. „Chcete fungovať ako normálna rodina, aby vaše dieťa chodilo do školy, mama bola mamou, ale nie je to v tejto krajine umožnené všetkým rodičom,“ hovorí.
„Mnoho manželstiev sa tiež v dôsledku týchto problémov s dieťaťom naštrbí či rozpadne. Matky zostávajú s deťmi samy,“ približuje neľahkú situáciu rodín so zdravotne znevýhodnenými deťmi. Kameňom úrazu býva podľa nej aj samotná diagnostika dieťaťa. Muži často nesúhlasia, aby dieťa bolo diagnostikované. „Problémom však je, že bez medicínskej diagnózy vaše dieťa nedokážu v škole integrovať,“ vysvetľuje.
Ako možno robiť inkluzívne vzdelávanie úspešne?
Program Škola inkluzionistov je jednou z aktivít programu podporeného výnosom z Plesu v opere, s cieľom podporiť vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením, ktorý odštartoval v januári tohto roka. Program je zameraný na rozvoj a podporu inkluzívneho vzdelávania na prvom aj druhom stupni základných škôl.
„Cieľom programu je vytvoriť spolu s vedením školy, pedagógmi, asistentmi a odbornými konzultantmi na vybraných dvadsiatich školách priestor na rozvoj vzdelávania, ktorý rešpektuje individuálne potreby všetkých detí. Želáme si, aby školy dokázali pracovať s rozmanitosťou svojich žiakov, aby dokázali prispôsobiť vzdelávacie podmienky a pedagogické stratégie rôznorodým potrebám detí a vytvoriť v triedach pozitívnu atmosféru spolupráce a prijatia bez rozdielu,“ upresňuje Ondrej Gallo, správca Nadácie pre deti Slovenska.
V Základnej škole na Karloveskej 61 v Bratislave, ktorá je do programu zapojená, majú dnes 467 žiakov a z toho je 23 integrovaných. Problémy im spôsobuje narušená komunikačná schopnosť, autizmus, Aspergerov syndróm, poruchy pozornosti či nadanie.
Na škole majú špeciálneho pedagóga Adama Škoppa a využívajú tiež pomoc odborných asistentov Máše Orogváni a Viktora Križa. Aby sa inkluzívne vzdelávanie v praxi skutočne dalo realizovať, nevyhnutná je vysoká podpora vedenia školy. Eva Horníková, riaditeľka Základnej školy Karloveská 61, sa pre inkluzívne vzdelávanie nadchla aj vďaka novému špeciálnemu pedagógovi. Hovorí, že ešte donedávna poznala len pojem integrácia a až Adam Škopp jej otvoril oči, ako by malo reálne vyzerať inkluzívne vzdelávanie. „Vďaka Škole inkluzionistov sa aj na našej škole postupne z ilúzie stáva realita,“ hovorí s úsmevom riaditeľka.
Zapojenie do programu Škola inkluzionistov im okrem vzdelávania všetkých zapojených a stálej podpory odborníkov umožnilo získať aj grant 2000 eur. Na škole vďaka tomu postupne zriadili samostatnú miestnosť, ktorá je primárne určená pre deti so zdravotným znevýhodnením, aby mali miesto, kam môžu z triedy ísť a cítiť sa tu ako doma vo svojej izbe. Sú v nej hry, aj oddychová časť a špeciálny pedagóg tu s nimi pracuje individuálne. Využíva pritom biblioterapiu, arteterapiu či muzikoterapiu. Prebiehajú tu rôzne korekčné a reedukačné cvičenia. Všetky aktivity, ktoré špeciálny pedagóg s deťmi robí, sa realizujú formou hry. Zároveň dodáva, že dieťa pozoruje aj na hodinách s jeho spolužiakmi a to tvorí druhú, rovnako dôležitú, polovicu jeho práce. Na hodinách je k dispozícii nielen pre integrované dieťa, ale aj pre všetkých ostatných. „Som tam preto, aby sa v triede všetky deti cítili dobre a rovnako aj učiteľ,“ hovorí.
Adam Škopp je presvedčený, že aby inkluzívne vzdelávanie bolo úspešné, kľúčové je zapojiť do procesu inkluzívneho vzdelávania všetkých zúčastnených – teda nielen dieťa so zdravotným znevýhodnením a jeho rodičov, ale aj ostatné deti, ich rodičov, pedagógov, asistentov či vedenie školy. Od februára budúceho roka v škole plánujú poskytovať rodičom aj vzdelávacie kurzy, na ktorých by radi privítali všetkých rodičov školy. Aktuálne už vedú na škole workshopy, kde ukazujú rodičom, aké efektívne pomôcky majú v škole k dispozícii a mohli by s nimi pracovať aj doma.
Martinova mama hovorí, že „odlišným deťom“ nie je neznámy ani pojem šikany. „Najčastejšie ju zažívajú práve deti, ktoré sú iné.“ Aj v tomto smere im ale veľmi pomáha Adam Škopp, ktorý pracuje s celou triedou. „Častokrát k šikane dochádza práve preto, že deti nie sú pripravené prijať niekoho, kto má odlišné prejavy ako ony. Nevie sa zapojiť do hier a rozhovorov presne tak, ako by od neho očakávali.“ To sa potom stáva dôvodom, že dieťa je neželaným terčom ich pozornosti.
S diagnózou dieťaťa oboznamujú postupne aj ostatné deti v triede. „Robí to zväčša triedna učiteľka, ktorá najlepšie pozná klímu vo svojej triede, cez rôzne hrové aktivity na hodinách hudobnej, výtvarnej či etickej výchovy, ktoré si vopred pripravíme,“ vysvetľuje Adam Škopp. „Pomocou hry im pomáhame, aby dokázali prijať odlišnosti ich spolužiaka a nebáli sa ich,“ dodáva.
Viac inkluzívnych škôl - viac spokojných detí
Projekty ako je Škola inkluzionistov pomáhajú riešiť celospoločenský problém. Nemohli by sa však realizovať bez finančnej pomoci jednotlivcov, organizácií alebo charitatívnych podujatí. Ples v opere patrí medzi najväčšie charitatívne podujatia na Slovensku. V januári opäť naplní svoje dobročinné poslanie a už po druhýkrát celým výťažkom z podujatia podporí inkluzívne vzdelávanie detí.
„Tešíme sa, že prvý rok spolupráce s Koalíciou pre deti Slovensko a Nádaciou pre deti Slovenska priniesol viditeľné výsledky a pomáha postupne zlepšovať kritickú situáciu v oblasti inklúzie v slovenskom školstve. Sme radi, že aj v tomto roku budeme môcť v tejto spolupráci pokračovať, a môžeme tak prispieť k lepším podmienkam vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením na slovenských školách a ich rovnocennému prístupu k plnohodnotnému vzdelaniu,“ dodáva Andrea Cocherová, riaditeľka Plesu v opere a správkyňa Nadácie Orange.
Stav inkluzívneho vzdelávania na Slovensku v číslach
- Na Slovensku je na špeciálnych školách 6,28 % detí. Pre porovnanie – v Taliansku je to menej ako 1 %. Európsky priemer je na úrovni 2,3 %.
- V máji 2018 žiadali školy od ministerstva školstva 5 845 pedagogických asistentov pre 16 583 žiakov. V novom školskom roku je ich na školách len 2 374, čo je menej ako polovica schválených žiadostí.
- Škola inkluzionistov či stránka www.ktochyba.sk patria medzi mnohé aktivity, ktoré môže Nadácia pre deti Slovenska realizovať vďaka Plesu v opere. Rodinám detí so zdravotným znevýhodnením pomôžu, ale naďalej platí, že súčasný vzdelávací systém neumožňuje na školách vytvárať flexibilné vzdelávacie prostredie, ktoré by bez problémov dokázalo absorbovať väčší počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v rámci individuálnej integrácie.
- Školy, ktoré úspešne vzdelávajú deti s rôznorodými výchovno-vzdelávacími potrebami sú na Slovensku skôr výnimkou a výsledkom obrovskej snahy jednotlivých riaditeľov či pedagógov.
Článok vznikol v spolupráci s Nadáciou Orange.
