Články: Pre študentov
O projekte

 

Mami, nekrič na mňa, prosím!

Jana Antalová
Autor článku
Ilustračná foto: Bigstock
  Ilustračná foto: Bigstock

Ako odhaliť príčinu zlosti, keď sa z vášho roztomilého dieťaťa stane malý agresor? Ako pomôcť dieťaťu zvládnuť jeho emócie, aby ich dávalo najavo prijateľným spôsobom? Dá sa vyvarovať dráme, plaču a kriku? Aká forma výchovy dokonca prehĺbi váš vzájomný vzťah? Vaše dieťa vás potrebuje najviac práve vtedy, keď sa cíti najhoršie.


V detstve sa učíme uvažovať o sebe a o živote podľa rekcií dospelých. Sami so sebou zaobchádzame podľa toho, ako sa k nám chovali vlastní rodičia. Položte si prvú otázku: ako dosahujeme výchovné ciele? Ako prinucujeme deti, aby nás počúvali? Najčastejšie pomocou vyhrážok, dávkou kriku, zákazov, trestov alebo výpraskov? Na oboch stranách tak stúpajú kontraproduktívne emócie, víťazom však nie je nikto. Práca s deťmi v nasmerovaní ich správania však nemusí byť plná vypätých emócií a reakcií. Vďaka prežívaniu emočného a fyzického bezpečia si deti vylepšujú schopnosť jednať zodpovedne a robiť správnejšie rozhodnutia. Ak deťom rodičia opakovane pomáhajú rozpoznať chvíle, kedy potrebujú pribrzdiť, ich chovanie  sa začne meniť. Získajú pochopenie samého seba. Správajte sa k dieťaťu teda podľa toho, čo ho chcete naučiť. Ako na to?

 

Citlivá vzťahová výchova

Je normálne plakať, byť nahnevaný a sklamaný. A keď si smutný, budeme ti nablízku, aby sme ťa utešili.

Často ako rodičia zabúdame, že deti sú skrátka len deti. Očakávame správanie, ktoré presahuje ich vývojové schopnosti, preto je potrebné porozumieť tomu, čo sa za správaním nášho dieťaťa skrýva. Vždy je za tým nejaká potreba. Priznajme si, s ovládaním samého seba má často problém aj dospelý človek. A to isté platí pre deti.  Majú však šťastie, pretože majú vás, svojich trpezlivých rodičov, ktorí im dokážu bez hnevu, vysvetliť dopady ich správania. Posolstvom empatickej výchovy je rovnocenná spoluúčasť. Nielen reagovať (reaktívny spôsob), ale byť k deťom vnímavý a blízky. Rodičom takýto spôsob pomôže k lepšej forme výchovného sebaovládania, pretože má stále na zreteli to, na čom skutočne záleží. Heslo znie: Vzťah je dôležitejší, než akékoľvek konkrétne chovanie. Samozrejme je nutné vyzbrojiť sa dávkou šamanskej duchaprítomnosti a pri výchovnom zásahu nezabudnúť dostatočne dýchať.

 

Proaktívna filozofia ako výchovný štýl

Staňte sa múdrymi pozorovateľmi. Podľa knihy Pokojná výchova k disciplíne, skôr ako zareagujete na nežiaduce správanie svojho potomka, položte si 3 jednoduché otázky. Pomôžu vám získať rodičovský nadhľad:

 

  1. PREČO sa dieťa takto zachovalo?
  2. ČO chcem dieťa v tejto chvíli naučiť?
  3. AKO to môžem najlepšie urobiť?

 

Tieto otázky nám pomôžu uvedomiť si, kto je naše dieťa a aké má potreby. Pokúste sa vypozorovať začiatky negatívneho správania a upokojovať už v zárodku. Je vaše dieťa hladné, smädné, unavené alebo osamelé? Púta vašu pozornosť nasmerovanú inde? Dôvodom je, že deti doposiaľ nezískali schopnosť regulovať svoje emočné stavy a impulzy. Chceme ich  za nevhodné správanie potrestať? Alebo ich chceme naučiť, že na vyjadrenie pocitov existujú aj iné spôsoby? Ako to urobiť?

 

Vystresované deti sú reaktívnejšie

Detské emócie nie sú dobré, ani zlé, ani hlúpe a smiešne. Jednoducho sú. Je nutné rozlišovať medzi pocitmi a následným konaním. Dobré a zlé správanie je určené tým, čo v dôsledku svojho konania urobíme. Nepopierajte v nich emočné prežívanie. Posolstvo znie jasne:

Môžeš cítiť čokoľvek, ale nemôžeš si vždy robiť, čo chceš.

Dieťa nadobudne pocit, že je vypočuté, rešpektované a že vždy tu budeme, aby sme načúvali jeho pocitom. Rodič sa tak stáva útočiskom v búrke pocitov svojej dcérky alebo syna. Žiadny rodič predsa nechce, aby si dieťa myslelo, že mu je k dispozícii len keď je spokojné, slušné a poslušné. Ako pomôcť deťom regulovať reaktívny stav a presunúť ho do receptívneho, v ktorom sa môžu niečo naučiť? A ako ich predpripraviť na zvládanie a regulovanie svojho emočného stavu?

Vďaka pokojnej výchove vybudujete vnútornú orientáciu, na ktorú sa budú môcť vaše deti v živote spoľahnúť. Vychováte tak človeka, ktorý bude pripravený zvládať náročné stresové situácie aj v dospelosti. Získa nástroj empatie ako základ medziľudských vzťahov. A práve to, by mal váš potomok pochopiť najprv v bezpečí domova.

 

Emočný kontakt

 

Nadviazať s dieťaťom hlboký kontakt neznamená dovoliť mu, že si môže robiť čo chce. Deti potrebujú cez vás pochopiť, ako to vo svete funguje a kde sú hranice. Empatický kontakt znamená pomôcť dieťaťu vyznať sa vo svojej emócii, prijať ju (nepotlačiť slovom: prestaň!) a nechať odznieť tak, aby bolo schopné vás opäť vnímať. Miesto toho, aby ste dookola hovorili, čo majú robiť a prísne vyžadovali poslušnosť, skúste najprv použiť kľúčové vety ako: Je to ťažké však? Môžeš mi o tom niečo porozprávať? Chápem, že si rozčúlený(á), pomôžem ti... Viem, že sa hneváš a je ťažké prestať, ale skús to... alebo možno stačí obyčajná veta: Čo sa ti stalo a prečo sa tak cítiš? Nezabúdajte však na pokojnú intonáciu hlasu. Miesto automatického odsúdenia, tak dáte malému zlostníkovi najavo, že si ho vážite, pretože vás zaujíma, ako sa v jeho stresovo náročnej situácii cíti. Sami to dobre poznáte, keď ste rozčúlení, konáte skôr reaktívnym spôsobom. Až potom je dieťa pripravené vypočuť si vaše vysvetlenie. Je to produktívnejšia cesta ako poučovanie, zakazovanie a posielanie do kúta. Tu prichádza na scénu presmerovanie.

 

Presmerovanie správania

 

Ak dieťaťu pomôžete, aby sa upokojilo, začne byť vnímavé a až dokáže pochopiť vaše vysvetlenie. Ak chcete, aby vás deti v tejto fáze vnímali, buďte stručný a odolajte pokušeniu dávať výchovné kázanie. Ak však situácia vyžaduje celú vec prebrať, klaďte dieťaťu otázky a potom počúvajte. Cieľom je spoločná pokojná diskusia, ktorá vedie k výchovným ponaučeniam. Ako pretrhnúť bublinu dramatickej scény? Počkajte, kým bude dieťa po zregulovaní pocitu pripravené, pokojné, pozorné a vnímavé. Zapojte dieťa do výchovy a premýšľajte spolu. Hranice stanovujeme počas rozhovoru. Ak dieťa pocíti, že je s rodičom v kontakte, bude pripravenejšie na zmenu k požadovaného správaniu.

 


Zdroj: Daniel J. Siegel, Tina Payenová- Brysonová: Klidná výchova k disciplíne, TRITON, Praha, 2015.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Problémové správanie, Agresivita, Obdobie vzdoru
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.