Keď som o Montessori počula po prvý krát, myslela som si, že ide o ďalší módny výstrelok našej uponáhľanej doby, ktorý sľubuje zázračné výučbové metódy v praxi nestojace za nič. Mýlila som sa. Naše školstvo založené na striktných pravidlách, kde sa nedbá na jednotlivca, ale na kolektív, až priveľmi okliešťuje malých človiečikov, ktorí by vďaka správnemu prístupu mohli nájsť to, v čom sú dobrí, čo ich baví a v čom budú dobrí po celý život.
V sérii článkov vám predstavíme, v slovenských pomeroch stále záhadnú, montessori metódu výučby, ktorú možno začať využívať už od škôlky. Dozviete sa čo to vôbec montessori výučba znamená, na akých zásadách je budovaná, čím sa odlišuje, aký postoj k nej zaujímajú odborníci, či kde na Slovensku môžete deti do takejto školy alebo škôlky prihlásiť a mnohé ďalšie užitočné informácie.
Prečítajte si tiež:
7 úžasných Montessori fráz, ktoré používajú učitelia a budete ich milovať aj vy!
Rozvíjajte potenciál dieťaťa čo najskôr
Matkou netypickej výučbovej metódy je Maria Montessori, Talianka, ktorá namiesto medicínskej kariéry zasvätila svoj život kreatívnemu vzdelávaniu detí. Metóda je stará už vyše sto rokov a hoci je v zahraničných krajinách spoločnosťou uznávaná, v našich končinách je zatiaľ len v plienkach. Mária Montessori pozorovala deti a ich spontánne prejavy naprieč kultúrami a vekovými hranicami, aby zistila, že vnímanie dieťaťa je v rozpore s tradičným chápaním jeho postavenia a daností.
Prečítajte si tiež:
19 prikázaní Marie Montessori pre rodičov
Dnes sa aj mnohí psychológovia zhodnú, že detstvo je najdôležitejším obdobím života, nakoľko nás predurčuje, akí budeme v dospelosti. Od tohto poznatku sa odráža aj Montessori výučbová metóda. Kreatívne myslenie dieťaťa a objavovanie sveta začína vo veku 2 – 2,5 roka, čo je správny vek na umiestnenie dieťaťa do vhodného prostredia, kde spontánne rozvíja svoj potenciál. Práve preto sú Montessori škôlky hojne vyhľadávané, aby dieťaťu dali základ k rozvoju vlastného intelektu a daností.
Na čom je založená Montessori výučba?
Metóda, alebo možno skôr filozofia výchovy, je založená na pozorovaní potrieb detí pomocou vhodných pomôcok a prostredia tak, aby dieťa rozvíjalo svoj vlastný potenciál. Deti sú často priťahované predmetmi vo svojom okolí, prostredníctvom ktorých rozvíjajú vlastné schopnosti. Deti majú vlastnú hlavu a povahu, hoci sú závislé na svojich rodičoch, v istom zmysle potrebujú mať pocit nezávislosti a to práve pri poznávaní sveta a učení sa nových schopností.
Metóda spája pohybovú aktivitu s rozvíjaním intelektu, nakoľko dieťa spontánne siaha po určitej činnosti na základe istých vnútorných pohnútok. Dieťa sa na činnosť plne sústredí a popri tom sa učí. Má zamestnané ruky, ale aj hlavu. Správnym pozorovaním dieťaťa možno odhadnúť jeho talenty a danosti. Tým že sa dieťa venuje činnosti, ktorú si samo vybralo a dosiahne v nej úspech, motivuje ho to k ďalšiemu poznávaniu a sebadisciplíne. V prostredí, v ktorom sa dieťaťu nekladú prekážky jeho prirodzeným potrebám, môže prejavovať svoje prirodzené vlastnosti ako spontánny záujem o činnosť, poriadkumilovnosť, sústredenosť alebo sebaovládanie. Len ak máme bezprostrednú skúsenosť s určitou činnosťou alebo predmetom, sme schopní si informáciu zapamätať tak, aby zostala uchovaná. Informácie o okolitom svete získané práve prostredníctvom zmyslov sú zárukou úspešného učenia.
Dôležité je odhadnúť správny čas pre ponúknutie určitej činnosti. Dieťa preto potrebuje byť vo vhodnom prostredí, ktoré mu v správnom čase určitú činnosť ponúkne. Mária Montessori venovala celý život tomu, aby vypracovala pedagogický systém založený na spontánnej a nezávislej aktivite dieťaťa. Jeho aktivita je vyvolaná záujmom o konkrétnu činnosť, ku ktorej dieťa vedú isté vnútorné pohnútky. Tie môžu byť ukazovateľom smerovania dieťaťa v ďalšom živote.
Základným pilierom výučbovej metódy je často citovaný výrok dieťaťa v materskej škole:
Pomôž mi, aby som to dokázal sám.
Viac informácií a zaujímavostí o Montessori metóde vzdelávania, aktivitách pre deti nájdete aj v časti Montessori metóda a vzdelávanie.
