Montessori prístup je filozofia, ktorá ide pri vzdelávaní a vývine dieťaťa hlbšie. Je to spôsob, akým vidíte svet a chcete ho vidieť lepší, slobodnejší a dieťa v ňom povzbudzovať, aby sa stalo tým najlepším, akým dokáže.
Možno ste už počuli vetu: „Pomôž mi, aby som to dokázal urobiť sám.“ Presne tento výrok vystihuje túžbu každého dieťaťa a Montessori systém ho plne rešpektuje. Pomáha deťom, aby zvládli bezpečne čo najviac vecí samy a nestratili záujem o činnosti okolo nich.
Montessori prístup úzko súvisí aj s komunikáciou. Základným pravidlom, ktoré sa v Montessori triede napr. používa je, že s dieťaťom učiteľ pri rozhovore vždy nadviaže očný kontakt. Neexistuje lepší spôsob, ako nadviazať konverzáciu a docieliť, aby sa nám dieťa otvorilo, ako znížiť sa na úroveň dieťaťa, napr. čupnúť si, a začať s ním rozhovor. To je však len prvým krokom k tomu, aby sme dokázali efektívne s dieťaťom komunikovať. Ďalším špecifikom v jazyku Montessori učiteľov je prejavovanie rešpektu a povzbudzovanie k tomu, aby boli samostatnejšie a dokázali toho stále viac.
Montessori učitelia využívajú vo svojej komunikácii smerom k deťom aj určité frázy, ktoré tento prístup podporujú. Tieto úžasné frázy však môžete pri výchove detí používať aj doma.
1. Videla som, ako si tvrdo pracoval
Zameranie sa na proces je jednou z kľúčových vecí v Montessori prístupe. Učitelia sa vyhýbajú hodnoteniu detí v zmysle „dobrá práca!“ alebo „tvoj výkres je nádherný!“. Výsledok nie je v procese učenia podstatný. Namiesto toho napr. chvália ich sústredenie počas dlhej doby alebo snahu pracovať precízne na detailoch a pod. Tento prístup navyše v posledných rokoch označuje za správny aj známa americká vedkyňa a psychologička Carol Dwecková, ktorá je autorkou spojenia „rastové myslenie“. Aj podľa nej vety ako „Ty si ale dobrý chlapec!“, „Si vynikajúca maliarka!“ deťom pri ich raste nepomáhajú. Ak však poviete dieťaťu: „Videla som, ako si pracoval na tom výkrese až kým nebol taký, ako si chcel,“ skryjete vo vete mnoho povzbudenia urobiť to nabudúce podobne dobre a možno ešte lepšie.
2. Čo si myslíš o svojej práci?
V Montessori systéme je dieťa svojím vlastným učiteľom. Učitelia sú iba jeho sprievodcovia na vlastnej ceste objavovania. Vlastná analýza je preto pre dieťa obrovskou súčasťou na jeho ceste bádania.
Ak sa vás spýta dieťa, čo si myslíte o jeho výkrese, neodpovedajte mu unáhlene, že je nádherný. Dovoľte mu zamyslieť sa, ako ho vidí dieťa. Spýtajte sa ho: „A čo si o ňom myslíš ty?“ „Si spokojný?“ Pýtajte sa ho, prečo si vybralo farby, aké si vybralo a čo je podľa neho na výkrese najkrajšie. Takýmto spôsobom mu pomáhate hodnotiť svoju prácu a uvažovať nad tým, ako bude pri najbližšej práci rozmýšľať o svojom postupe.
3. S akou časťou tvojej práce by som ti mohla pomôcť?
Montessori skôlky sú typické tým, že deti sú v nich zodpovedné za množstvo vecí a chod triedy. Bývajú veľmi hrdé na túto svoju samostatnosť a zodpovednosť. S radosťou umývajú po jedle riady, upracú stôl, polievajú kvety či zametajú. Niekedy však môže byť pre deti práca, ktorú robia, náročná. Vtedy sa môžeme zapojiť a dieťaťa spýtať, s čím mu pomôcť. Neurobiť prácu kompletne za neho a odstaviť ho od činnosti, ale byť mu nápomocným. Nechceme, aby dieťa bolo frustrované z priťažkých úloh a nadobudlo presvedčenie, že na to nemá. Dokáže to s našou pomocou.
4. Kde by si to mohol nájsť?
Nezávislosť je ďalšou z kľúčových hodnôt v Montessori prístupe. Cieľom učiteľov je pomáhať deťom robiť veci pre seba. Takže, aj pokiaľ je pre vás jednoduchšie dieťaťu odpovedať na jeho otázku, kde niečo je alebo ako niečo urobiť, učitelia deťom odpovedajú na otázky naspäť otázkami. „Kde by sme to mohli nájsť?“ alebo „Ktorého kamaráta by si mohol požiadať o pomoc?“
Ak si vaše dieťa napríklad nabudúce stratí svoju hračku a vy ju vidíte, skúste mu klásť otázky, ktoré ho navedú, kde ju nájsť namiesto toho, aby ste mu hračku podali alebo povedali, kde ju zabudol.
5. V našej škôlke... U nás doma
Táto krátka úvodná fráza pripomína deťom, že na určitých miestach, ako je napr. trieda či domov, existujú pravidlá a istý druh očakávaného správania.
Napríklad: „U nás doma počas jedenia vždy sedíme za stolom a nepozeráme pri tom televízor.“ alebo „U nás v škôlke nepijeme sladené vody.“
Deti týmto jednoduchým spôsobom ľahko pochopia hranice a snažia sa ich rešpektovať.
6. Nevyrušuj ho, sústredí sa.
Chránenie detskej koncentrácie je fundamentálnou časťou Montessori filozofie. Učitelia dávajú deťom dostatočne veľké bloky na nerušenú prácu. Zvyčajne sú to aj 3 hodiny. Takýto dlhý časový úsek umožňuje deťom, aby sa ponorili do nejakej činnosti a zotrvali pri nej dostatočne dlho.
7. Všímajte si dieťa.
Túto poslednú frázu nehovoria učitelia deťom, ale sami sebe a rodičom. Má nám pripomínať, že každé dieťa má svoj čas, kedy je na niečo zrelé a každé sa vyvíja inak. Tento individuálny vývin každého jedného dieťaťa má svoj význam, a preto by sme mali deťom dôverovať. Vždy nám vysielajú signály, ktoré by sme nemali ignorovať, ale byť k ich správaniu všímaví. Umožní nám to pochopiť príčiny, prečo sa dieťa správa nejakým spôsobom. Každé dieťa sa v inom čase naučí chodiť, hovoriť, čítať i počítať a tento fakt by sme mali prijať.
Táto fráza nám má pripomenúť, že každé jedno dieťa je jedinečné a má svoje vlastné potreby, dary, záujmy a vzhľadom na to všetko by sme ho mali viesť a sprevádzať.
Zdroj: www.mother.ly, montessoria.sk
